Sobotňajšie víťazstvo Žiliny v Trnave si zapamätá navždy. Reč je o stredopoliarovi šošonov Viktorovi Pečovskom (35), ktorý prišiel na ihrisko v 88. minúte už v čase, keď jeho spoluhráči zavŕšili obrat z 0:1 na 2:1. Na trávniku strávil iba pár minút, no tieto okamihy mali pre bývalého slovenského reprezentanta cenu zlata. V našej lige si totiž pripísal 404. čiarku a v tejto štatistike dobehol rekordéra a svojho bývalého spoluhráča Martina Poljovku. „Som na to hrdý. Niečo to predsa len naznačuje, asi ten futbal viem hrať. Vážim si každý jeden zápas a verím, že ešte pridám čosi navyše,“ povedal okrem iného Viktor Pečovský.
Dosiahnuť rekord v počte štartov si žiada futbalovú dlhovekosť a vernosť
súťaži. Ste o to viac hrdý, že ste najlepší práve v tejto štatistike?
Áno. Bolo by to zložitejšie, keby
som odišiel do zahraničia. Som spokojný s tým, že som zostal verný našej
lige a neľutujem vôbec nič. Teší ma, že som odohral toľko zápasov
a verím, že ešte nejaké pridám.
Čomu vďačíte za to, že sa vám podarilo dosiahnuť takéto číslo?
V prvom rade je to
o dôvere trénerov. Vždy som sa snažil zodpovedne pristupovať
k tréningom a to sa mi vrátilo. Vždy som svedomito makal
a nikdy som nič nepodceňoval.
V troch predchádzajúcich zápasoch ste priestor nedostali. Boli ste
už nervózny z toho, že nie a nie prísť ten rekordný 404. štart?
Nešlo mi o rekordný zápis,
vyrušovalo ma skôr to, že nemám priestor na ihrisku. Žiadny futbalista nemá
rád, keď do zápasu nezasiahne a zostane na lavičke.
Koľko gratulácií ste dostali?
Pár ich bolo. Verím, že po
prekonaní rekordu ich bude ešte viac. Najviac si vážim tú od manželky, keďže
prežíva futbalovú kariéru spoločne so mnou.
Vyrovnali ste rekord svojho bývalého spoluhráča Martina Poljovku. Už
ste ho telefonicky podpichli?
Nie. Som však rád, že som ho
dokázal dobehnúť. Aj on zostal verný našej lige, hoci mal kvality aj na
silnejšiu súťaž. Bol to naozaj veľmi dobrý futbalista. Keď sa stal hráčom
Banskej Bystrice, mohol som sa od neho veľa naučiť. Vážil som si na ňom to, že
bol veľký profík a takisto neskutočný srdciar.
Hrali ste v reprezentácii, zažili ste majstrovstvá Európy. Neškrie
vás, že ste si nevyskúšali aj silnú zahraničnú súťaž?
Ani nie. V reprezentácii som
sa mohol konfrontovať aj s veľkými hráčmi. Myslím si, že som dokázal, že
im môžem byť vyrovnaným partnerom. Snažil som sa tak, aby som nikdy nesklamal.
Mojou ambíciou bolo vždy podávať čo najlepšie výkony v klubovom drese
a čo malo prísť, tak prišlo. Nemal som žiadnu konkrétnu ponuku, ktorá by
sa dostala až ku mne. Hlavu som si s tým nikdy nelámal a nasilu sa
niekam tlačiť, to nie je môj štýl.
OMLADILI MUŽSTVO, CHCÚ BYŤ V PRVEJ ŠESTKE
Vo vašom rekordnom zápase ste vyhrali na ihrisku majstra, hoci ste
v zápase prehrávali. Ako si ceníte víťazstvo 2:1 z Trnavy?
Vedeli sme, že v Trnave sa
ľahko nevyhráva. Navyše, Spartak nemá veľa bodov a takisto potreboval
vyhrať. O to viac nás teší, že sa nám podaril takýto obrat.
Gól ste strelili po viac ako troch stovkách minút. Čím to je, že
neviete nadviazať vo väčšej miere na ofenzívny futbal z minulých sezón?
Je to určite aj obmenou kádra,
keďže šancu dostáva veľa mladých chalanov a potrebujú nejaký čas na
to, aby sa v lige udomácnili. Filozofia klubu je jasná. Verím, že od
zápasu k zápasu sa nám bude strelecky dariť viac a viac. Dôležité je,
že sme sa zlepšili v obrannej činnosti a na ofenzíve ešte popracujeme.
Cieľom teda je mať vyváženú defenzívu s ofenzívou?
Áno. V minulej sezóne sme
prehrali niektoré zápasy, v ktorých sa nám podarilo streliť dva góly.
Ukázalo sa, že sa musíme zlepšiť v obrannej fáze. Chceme spoločne ako
mužstvo útočiť aj brániť.
Ste aj vzhľadom na spomínané zmeny v kádri spokojný s aktuálnou
šiestou priečkou?
Naším cieľom je prvá šestka
a zatiaľ sa to pre nás vyvíja vcelku fajn. Za nami je však iba ôsme kolo,
nemôžeme zaspať na vavrínoch. Musíme ísť naplno a uvidíme, ako na tom
budeme, keď sa bude súťaž deliť na dve polovice.
Ktorý z mladých spoluhráčov sa vám pozdáva?
Je ich viac. Sluka dostal šancu
na ľavom kraji obrany a zlepšuje sa zo zápasu na zápas. V stredovej
formácii ukazuje svoju kvalitu Fazlagič. Dôležité bude, aby si udržali
výkonnosť a najmä, aby sa zlepšovali.
Zmenou prešiel nielen káder, ale aj realizačný tím. V čom cítite
najväčšie zmeny po tom, ako Adriána Guľu nahradil pri kormidle Jaroslav Kentoš?
Tréner Kentoš viac dbá na
defenzívu. Každý tréner má svoju filozofiu, ktorej verí. Musíme si zvyknúť. Som
si istý, že časom to bude lepšie a lepšie.
CHCE HRAŤ EŠTE ROK – DVA, SVOJU BUDÚCNOSŤ VIDÍ VO FUTBALE
Ako si futbal užívate dnes v porovnaní s obdobím, keď ste
boli mladší?
Veľmi. Som rád, že po zdravotných
patáliách mi slúži zdravie a môžem naplno trénovať a hrať zápasy.
Vychutnávam si každý moment. Uvedomujem si, že futbal nemôžem hrať večne.
Na koľko rokov si ešte trúfate?
Dôležité je zdravie. Verím, že
ešte rok – dva na najvyššej úrovni potiahnem. Uvidíme, ťažko predpokladať, čo
bude o pol roka.
Chcete atakovať päťsto štartov?
Teraz na to určite nemyslím.
Budem rád, keď zápasy budú postupne pribúdať. Momentálne som v takej
pozícii, že na šancu musím čakať. Päťstovka mi aktuálne príde veľmi vzdialená.
Pred zlomeninou nohy ste boli kapitánom tímu, teraz je vaša pozícia
iná. V čom dnes vidíte vašu prvoradú úlohu v žilinskom tíme?
Snažím sa chlapcom poradiť
a keď dostanem šancu, pomôcť im na ihrisku rozvahou a skúsenosťami.
Verím, že sa mi to darí.
Máte ešte futbalové sny?
Hrať čo najdlhšie! Neviem, čo
príde po futbalovej kariére, a tak sa snažím vychutnávať si tieto momenty.
Zamýšľate sa nad budúcnosťou?
Rád by som zostal pri futbale ako
tréner, prípadne asistent. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Zatiaľ túto tému
neriešim, ale už je asi čas trochu nad tým pouvažovať.
DESAŤ FORTUNALIGVÝCH NAJ VIKTORA PEČOVSKÉHO
NAJ-pamätnejší zápas
Prvý ligový zápas za Banskú
Bystricu, zhodou okolností to bolo proti Žiline. My sme boli nováčik, Žilina majster.
NAJ-horší zápas
V Zlatých Moravciach, keď
som sa zlomil nohu.
NAJ-krajšie víťazstvo
V Dunajskej Strede
v mojej prvej sezóne v žilinskom drese. Spečatili sme ním zisk
titulu.
NAJ-lepší výkon
Prišiel po prestupe do Žiliny
proti Banskej Bystrici. Dal som gól a na ďalší som prihral.
NAJ-horší výkon
Na také hráč zabúda hneď. Futbal
je krásny v tom, že už o týždeň máte šancu napraviť chyby
z predchádzajúcich zápasov. Nepamätám si žiadny totálny výbuch.
NAJ-lepší spoluhráč
V Banskej Bystrici mi ako
mladému veľa dali Peter Dzúrik, Robert Semeník, Miroslav Sovič... Nerád by som
niekoho opomenul. V Žiline to boli zase Vladimír Leitner, Miroslav Barčík,
Jozef Piaček či Martin Krnáč. Bolo ich neúrekom.
NAJ-lepší tréner
Vychádzal som s každým
trénerom, od každého som sa snažil zobrať si to najlepšie. Vždy som bol
svedomitý a vyhýbal som sa problémom. Nechcem menovať jedného.
NAJ-náročnejší súper
Keď som bol v Banskej
Bystrici, prestížne sme brali zápasy so Žilinou a Ružomberkom. Teraz
v Žiline sú vyhecované zápasy proti Slovanu, Trnave či Dunajskej Strede.
NAJ-obľúbenejší štadión s výnimkou žilinského
Myjava, tam sa mi aj strelecky
darilo. Štadióny sú dnes kultúrnejšie v porovnaní s mojimi
začiatkami. Krásny štadión je v Trnave a verím, že ešte zažijem nové
Tehelné pole.
NAJ-neobľúbenejší štadión
Zlaté Moravce, čo súvisí so
spomínaným zranením. Teším sa však na každý zápas. Nemám vyslovene neobľúbené
prostredie, kde by som nemal chuť hrať.
MARTIN POLJOVKA: VIKTORA ŤAŽKO NIEKTO PREKONÁ
Viktor Pečovský vyrovnal maximum bývalého obrancu Trnavy a Banskej Bystrice Martina Poljovku (43), ktorého však tento fakt nezarmútil: „Absolútne ma to nemrzí. Myslím si, že Viktor prekoná moje číslo pomerne výrazne, pretože stále má výkonnosť na to, aby pôsobil v najvyššej súťaži ešte pár rokov. Teší ma, že sa k rekordu dopracoval práve on. Poznám ho osobne, je to skvelý človek a dáva futbalu veľmi veľa. Teším sa z toho.“
Zaujímavé je, že Martin Poljovka pôsobil s Viktorom Pečovským tri a pol roka v drese banskobystrickej Dukly. „Vtedy mi nenapadlo ani to, že ja budem rekordérom a dupľom nie, že Viktor ma neskôr prekoná. Už v mladom veku však mal veľa štartov, takže dnes to už vidím ako logické,“ povedal Poljovka a dodal: „Ďalšieho potenciálneho rekordéra nevidím. Viktora ťažko niekto prekoná. Mladí hráči odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia, chcú si zarobiť. To nikomu nechcem vyčítať, no na nové maximum sa asi poriadne načakáme.“
NAJVIAC ŠTARTOV V NAŠEJ LIGE
1. Viktor
Pečovský a Martin Poljovka – 404
2. Miroslav
Barčík – 403
3. Marek
Ujlaky – 370
NAJVIAC ŠTARTOV V NAŠEJ LIGE – STÁLE AKTÍVNI HRÁČI
1. Viktor
Pečovský – 404
2. Igor
Žofčák – 329
3. Tomáš
Ďubek – 323
VIKTOR PEČOVSKÝ – FAKTY
- Narodil sa 24. mája 1983 v Čiernom Balogu, je ženatý s manželkou Renkou, má dve dcéry Viktorku (11) a Lilly (6).
- S futbalom začínal v rodnom Čiernom Balogu, kde si ho vyhliadla Dukla Banská Bystrica.
- Do Banskej Bystrice prišiel ešte ako dorastenec v roku 1998, z Dukly prestúpil do Žiliny v roku 2011. Za iný klub zatiaľ nikdy nehral.
- So Žilinou sa stal dvakrát majstrom Slovenska, a to v rokoch 2012 a 2017.
- Dvakrát vyhral Slovenský pohár, v roku 2005 ako hráč Banskej Bystrice a v roku 2012 už v žilinskom drese.
- V roku 2015 ho vyhlásili za najlepšieho hráča Fortuna ligy.
- Bol súčasťou všetkých mládežníckych reprezentácii. V roku 2003 hral na majstrovstvách sveta do 20 rokov, na ktorých Slovensko postúpilo do osemfinále, kde po predĺžení vypadlo s neskorším šampiónom Brazíliou. Viktor Pečovský skóroval v dueli základnej skupiny s Panamou a postaral sa o víťazstvo Slovákov 1:0, ktoré znamenalo postup do ďalšej fázy.
- V seniorskej reprezentácii debutoval až ako 29 ročný, v prípravnom zápase v dánskom Odense prispel k víťazstvu 3:1 nad domácim národným tímom.
- V najcennejšom drese odohral 34 zápasov, zahral si na majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku, svoj jediný gól v reprezentácii strelil v neúspešnej kvalifikácii o účasť na majstrovstvách sveta 2014, keď v Zenici rozhodol o víťazstve 1:0 nad domácou Bosnou a Hercegovinou.
- Jeho obľúbeným zahraničným klubom je Juventus Turín, z hráčov obdivoval Ryana Giggsa.