Futbalistom Podbrezovej sa vydaril úvod do sezóny. Po siedmich kolách majú na konte desať bodov a aj napriek prehre 0:2 na trávniku posledných Michaloviec im patrí solídna piata priečka. Železiari ešte aj v priebehu sezóny pracujú na doplnení kádra. Mužstvo vystužil stopér Matej Podstavek (27), ktorý sa vrátil do našej ligy po viacerých exotických angažmánoch. „Každá zahraničná skúsenosť vám dá veľmi veľa,“ povedal v rozhovore pre Fortunaliga.sk futbalista, ktorý ukazuje aj potenciál autora, keďže na svojom vlastnom blogu sa venuje mnohým futbalovým témam z pohľadu profesionálneho hráča.
Na Slovensko ste sa vrátili po štyroch rokoch. Ako si užívate pôsobenie
vo vlasti?
Som rád, že som späť.
V poslednom období som sa sťahoval v podstate každý polrok. Som doma.
Bývam desať kilometrov od Podbrezovej. Narodil som sa v Brezne. Ako malý
chlapec som sledoval zápasy tohto tímu. Vrátil som sa do známeho prostredia.
Zatiaľ sa vám darí. Cítiť pohodu v kabíne?
Vzhľadom na výkony
v niektorých zápasoch sme mohli získať ešte viac bodov. Pred sezónou by
však určite každý bral desať bodov počas prvej reprezentačnej prestávky. Myslím
si, že vládne relatívna spokojnosť.
Reprezentačnú prestávku ste využili aj na teambuilding. Aký kolektív
ste našli v novom klube?
Dobrý. Absolvovali sme splav
Hrona, bolo to príjemné spestrenie tréningových povinností po zápase Slovnaft
Cupu. Spoločne sme si potom sadli na večeru. Bol to naozaj pekný deň.
Veríte, že sa ako mužstvo udržíte v prvej šestke?
Určite. Fortunaligové tímy sú však veľmi vyrovnané. Máme kvalitu na každom poste a takisto rozdielových
hráčov ako Michal Breznaník a ďalší. Verím, že umiestnenie v hornej
polovici tabuľky je reálne.
Na čo najviac si musíte po exotických angažmánoch zvykať na Slovensku?
Asi na to, že rozumiem pokynom
trénera (smiech, pozn. red.). Počúvam teda podstatne viac taktických pokynov.
ČESKO, DÁNSKO, LIBANON, THAJSKO
V lete 2014 ste opustili Banskú Bystricu, v ktorej ste
naštartovali profesionálnu kariéru. Odvety ste vymenili veľa tímov
a krajín. Čo dá futbalistovi pôsobenie v zahraničí?
V každej krajine je iný štýl
futbalu. Musíte sa prispôsobiť nielen hernej zmene, ale aj stravovaniu. Veľkú
cenu majú životné skúsenosti, ktoré nadobudnete. Naučil som sa cudzí jazyk
a to je asi najväčšia hodnota.
Prvý zahraničný angažmán ste si odkrútili v Českých Budějoviciach.
Bola to dobrá príprava na exotiku, ktorá prišla neskôr?
Určite. Prvýkrát som býval mimo
domova. Keď som hrával v Dukle, tak som dochádzal. Naučilo ma to veľa
vecí, ktoré som zužitkoval neskôr.
Odišli ste do nižšej dánskej súťaže. V čom ste pocítili rozdiely
v porovnaní s tunajším regiónom?
Zaskočilo ma, že každý človek
vedel plynule po anglicky. Bolo to skvelé, akoby som hral na ostrovoch. Človek
sa rýchlo zdokonalí v reči. Mentalita ľudí je úplne iná, Škandinávia
naozaj určuje smer. Cítiť vyspelosť na každom kroku.
Práve hráči nižších dánskych súťaží nastúpili pre štrajk reprezentantov
proti Slovensku v Trnave. Aj sa vám vybavili spomienky na tamojší futbal?
Som prekvapený, že sme nevyhrali
výrazne vyšším rozdielom. V Trnave totiž nastúpili amatéri. Prišli hráči
tretej a najmä štvrtej najvyššej súťaže, čo sa dá porovnať s našimi
regionálnymi ligami. Na druhú stranu chápem, že futbalisti ako Marek Hamšík
nehrali v tomto zápase naplno. Máte to jednoducho v hlave.
V čom sa najviac prejavovala vyspelosť Dánska?
Najmä v spokojnosti ľudí.
Veria systému, nemajú problém s vysokými daňami. Cítia, že sa im to vráti v inej
podobe. O každého je stopercentne postarané.
Takže prechod z Dánska do Libanonu musel pre vás znamenať obrovský
šok.
Áno. V Dánsku sú jasne
dané pravidlá, v Libanone ich určuje ten, kto má aktuálne peniaze. Do toho
ešte aj iná klíma. Prišiel som tam cez Vianoce, teplota bola v tom čase
asi dvadsať stupňov. Prišiel som tam zo slovenskej zimy. Navyše,
v Libanone takmer nikto nehovorí po anglicky. Začiatky boli ťažké.
Na čo ste si museli zvyknúť z futbalového hľadiska?
Najmä na slabé tréningové
podmienky. Takmer každý deň sme trénovali na umelej tráve, ktorá bola naozaj
hrozná. Myslel som si, že po týždni mi odídu kolená. Našťastie, dokázal som sa
adaptovať. Problémom bola aj strava pre športovcov, ktorú vôbec neriešia. Keď
sme šli na zápas, stravovali sme sa v zariadeniach rýchleho občerstvenia. Z tohto
hľadiska to bolo náročné.
Prečo sa futbalistovi oplatí ísť do takejto krajiny?
Do Libanonu sa bežne nedostanete
a keď tam idete na dovolenku, nedokážete spoznať takúto krajinu. Iné je,
keď tam pracujete. Nazbierate životné skúsenosti, ktoré sú z môjho pohľadu
veľmi cenné.
Neďaleko je Sýria, aké to bolo z pohľadu bezpečnosti?
Zažil som jednu hraničnú
situáciu. Pripravovali sme sa na priateľský zápas a neďaleko od nás sa spustila
prestrelka. Účty si vybavovali nejakí drogoví díleri. Polhodinu sme počuli
streľbu a výbuchy granátov. Bolo to veľmi blízko. Inak to bolo v Libanone
absolútne v poriadku. V Bejrúte som mal skvelý život.
Futbalisti v Libanone partia medzi celebrity?
Je to tak. Ľudia milujú futbal
a bez toho, aby som prišiel s veľkým menom, okamžite som pocítil
obrovský záujem. V priebehu prvého dňa som mal asi dve tisícky žiadostí
o priateľstvo na Facebooku. To som nikde inde nezažil a možno už ani
nezažijem. Hráčov z Európy si ľudia veľmi vážia, pretože ich bežne nemôžu
stretnúť. Pre nich ste hviezda, a to aj vtedy, keď u nás patríte
k priemeru.
Po konci v Libanone ste sa vrátili do Dánska a následne
zamierili do Thajska. Zažili ste tam podobné skúsenosti ako v Libanone?
Bolo to úplne iné. Libanon je
moslimská krajina, v Thajsku je životný štýl pod vplyvom budhizmu, a teda podstatne pokojnejší. Tieto dve krajiny sa nedajú porovnávať.
Thajsko má nálepku turistickej, ale aj nebezpečnej krajiny. Nebáli ste
sa o seba?
Bangkok je naozaj zradný.
Niektoré štvrte sú čisto turistické, no keď vás navigácia zavedie inam, môžete
vidieť aj veľmi nebezpečné miesta. Na niektoré nemá dosah ani polícia.
V globále to však bolo v pohode.
Čo sa týka stravovania a starostlivosti, bolo to lepšie ako
v Libanone?
Ešte horšie. Pred zápasom vám
dajú vyprážanú rybu, respektíve vyprážané plody mora. V reštaurácii vám
nespravia kuracie na prírodný spôsob a podobne.
Vzhľadom na váš koniec v Thajsku človek nadobudne pocit, že futbal
tam nefunguje na príliš profesionálnych princípoch.
Spravili chybu pri registrácii
a doplatil som na to ja. Musel som v klube skončiť, keďže som nemohol
hrávať. Človek s tým počíta. Keď idete do takejto krajiny, niečo si
dopredu zistíte. Podpísal som zmluvu na rok a pol a odchádzal som po
troch mesiacoch. Určite som si to takto nenaplánoval. Futbal je však v tejto krajine na solídnej úrovni. Na zápasy sa lieta deň dopredu, po
zdravotnej stránke bolo o nás postarané, dobré tréningové podmienky,
žiadna umelá tráva. Bol som milo prekvapený.
Cítili ste, že je správny čas vrátiť sa na Slovensko?
Bol som rád, že prišla ponuka
z Podbrezovej. Prepadali ma myšlienky, že do zimy budem bez klubu. Mohol
som sa vrátiť do Dánska, ale nebol som v nastavení, že by som chcel niekam
cestovať. Celé to do seba dobre zapadlo.
MRZÍ HO OSUD BANSKEJ BYSTRICE, MÁ SVOJ VLASTNÝ BLOG
Do zahraničia ste zamierili z Banskej Bystrice. Škrie vás, že
Dukla je dnes druholigová?
Určite ma to mrzí. Keby som si
mal vybrať na Slovensku miesto, kde by som chcel žiť, určite by to bola Banská
Bystrica. Je tam všetko pripravené pre futbal, o to viac som smutný
z aktuálnej situácie. V posledných rokoch sa však urobilo veľa
a cítiť progres. Tím sa dostal do druhej ligy a snáď o pár rokov
sa vráti medzi elitu.
Radi by ste si ešte vyskúšali nejakú exotiku?
Teraz hovorím nie, ale ako sa
poznám, v prípade konkrétnej ponuky by som nad tým určite popremýšľal.
Vo voľnom čase blogujete na svojom webe dalsomto.sk o živote
profesionálneho futbalistu. Priviedli vás k tejto záľube práve skúsenosti
zo zahraničia?
Keď som prišiel do Libanonu,
písali mi všetci kamaráti. Každý chcel vedieť, ako to tam vyzerá. Mnohí si
mysleli, že tam ani len nepoznajú pravidlá futbalu. To ma motivovalo
k tomu, aby som začal písať. Človek publikuje iba raz a čítať môže
každý.
Časom ste sa posunuli. Píšete o platoch futbalistov, venujete sa
ich psychickým problémom, svoj príspevok dokonca u vás publikovala bývalá
manželka trénera Milana Malatinského, ktorý odišiel dobrovoľne z tohto
sveta. Cítite zo svojej pozície, že je dôležité hovoriť o týchto témach?
Určite áno. Viem, že
profesionálni športovci sa dostávajú do situácií, keď sa cítia byť úplne na
dne. Keď si človek myslí, že je v tom sám, môže konať skratovo. Mnoho
známych ľudí sa rozhodli riešiť svoje problémy tak, že si siahli na život. Ak
môžem v tejto téme pomôcť, rád tak urobím. Médiá sa možno týmto témam
nevenujú často, pretože sú čítané len krátko po tragédií. Inokedy to príliš
nepúta pozornosť. Môj blog nie je postavený na číslach, chcem prinášať
zaujímavé témy. Možno aj preto sa mi ozvala exmanželka trénera Malatinského.
Neláka vás po skončení hráčskej kariéry budúcnosť športového novinára?
Napríklad bývalý výborný útočník Marián Tomčák ukázal, že táto cesta je možná.
Ťažko povedať. Vedel by som si to
možno predstaviť, ale predstaviť si toho viem naozaj veľmi veľa. Neviem, čo
všetko znamená práca športového novinára na plný pracovný úväzok. To, že
sem-tam napíšem článok, je asi päť percent toho, čo robí ozajstný novinár.
Vo futbale ste zažili toho veľa. Máte ešte nejaké sny?
Ako mladý chlapec som sníval
o tom, že si oblečiem dres slovenskej reprezentácie. To sa mi už asi
nesplní. Sníval som aj o anglickej Premier League. Dnes túžim najmä po
tom, aby som mohol hrávať futbal na profesionálnej úrovni až dovtedy, kým budem
zdravý a bude ma baviť.
MATEJ PODSTAVEK – FAKTY
- Narodil sa 21. februára 1991 v Brezne, je slobodný.
- Hráva na pozícii stopéra, je 195 cm vysoký.
- Profesionálnu kariéru odštartoval v Banskej Bystrici, v najvyššej súťaži debutoval 16. septembra 2012.
- Má pestré skúsenosti so zahraničím. V Česku pôsobil v Českých Budějoviciach, v Dánsku nosil dres dvoch tímov FC Fredericia a Thisted FC, v Libanone hrával za Al-Ansar, v Thajsku bol súčasťou klubu Police Tero FC.
- Jeho futbalovým vzorom je kapitán našej reprezentácie Martin Škrtel, obľúbeným klubom FK Dukla Banská Bystrica.
- Bloguje na vlastnom webe Dalsomto.sk.