V tíme Zlatých Moraviec skončil po štyroch sezónach skúsený a obľúbený brankár Pavel Kováč. ViOn sa rozhodol dať šancu novej dvojici – z AS Trenčín prišiel na hosťovanie bývalý reprezentant Slovenska do 21 rokov Adrián Chovan, ktorého doplnil skúsenejší Martin Krnáč (33). Po pár kolách sa situácia otočila v prospech staršieho z dvojice. Odchovanec Interu Bratislava bol aj pri historicky prvom víťazstve Zlatých Moraviec nad Michalovcami v 6. kole Fortuna ligy a o čisté konto neprišiel ani po penalte Petra Kavku, ktorému vystihol úmysel a jeho strelu vyrazil. „Nepovažujem sa za jednotku. S Aďom tvoríme rovnocennú dvojicu a rozhodnutie, kto bude chytať, je vždy na trénerovi,“ povedal v rozhovore pre Fortunaliga.sk Martin Krnáč.
Po šiestich prehrách a štyroch remízach ViOn prelomil prekliatie
a zdolal Michalovce 2:0. Bola pozápasová radosť iná ako obvykle?
Je to tak. Odkedy som prišiel do
ViOnu, často sa medzi spoluhráčmi hovorilo, že odkedy sú Michalovce vo Fortuna
lige, iba Zlaté Moravce ich ešte nedokázali zdolať. O to bola naša
motivácia vyššia a radosť po zápase emotívnejšia.
Ani Michalovce nepodali zlý výkon a vy ste neraz podržali mužstvo.
Fanúšikovia vás v ankete vyhlásili za najlepšieho hráča zápasu. Užívali ste si
chvály na svoju adresu?
Takéto veci ja už príliš
nesledujem, aj keď pozitívna odozva od divákov je samozrejme fajn. Poteší ma
pochvala od spoluhráčov, trénerov a najmä skutočnosť, že po dvoch prehrách
vonku sme vyhrali. Bol to dôležitý zápas. Ja si užívam dôveru, ktorú aktuálne
dostávam od trénerov.
Vo vašich posledných kluboch v Maďarsku a v Česku ste si
priestor na ihrisku nedokázali vydobyť. Teší vás súčasná situácia o to
viac?
Posledný rok bol z hľadiska
športovej stránky naozaj ťažký. Angažovali ma do dvoch klubov, kde som nedostal
príležitosť. Ďakujem majiteľovi aj trénerovi ViOnu za dôveru, ktorú mi aktuálne
preukazujú. Dostal som šancu byť súčasťou klubu a takisto priestor v zápasoch.
Je to pre mňa záväzok. Futbal si každým dňom užívam.
Každý futbalista túži po zahraničnom angažmáne, tie vaše však nedopadli
dobre. Neprepadli vás aj čierne myšlienky?
To nie. Som človek, ktorý za
najväčšiu hodnotu považuje zdravie. Z tohto pohľadu to bolo po celý čas
fajn, normálne som trénoval. Chcel som zanechať hlbšiu stopu v zahraničí,
ale v tomto prípade to zrejme naozaj nebolo až tak o mne.
V Maďarsku som bol v mužstve, ktorému sa nedarilo a bol tam
priestor na to, aby som dostal príležitosť. V Karvinej to bolo zase
o inom. Pri prestupe sa nepodarili vybaviť všetky potrebné papiere na
poslednú chvíľu a do brány sa dostal Patrik Le Giang, ktorý chytal
výborne. Toto je však už za mnou. Dôležité je, že som zdravý a môžem robiť
to, čo ma baví.“
Ani pri Žitave ste to nemali mať jednoduché. Priestor na úvod dostal
Adrián Chovan. Čakali ste, že sa medzi žrde vo Fortuna lige dostanete tak
rýchlo?
Priznám sa, asi ani nie. Tréner Juraj
Jarábek nám však neustále zdôrazňuje, že nemáme jednotku, respektíve dvojku. Sme
dvaja vyrovnaní brankári a ja sa s týmto tvrdením stotožňujem. Aďo
pomohol mužstvu v prvých zápasoch, ja sa snažím na jeho prácu nadviazať.
Myslím si, že je to otvorené a snáď bude mať tréner naďalej šťastnú ruku.
Som tímový hráč a pokiaľ som na ihrisku, robím všetko pre úspech mužstva.
Keď dostane priestor Aďo, budem ho podporovať a snažiť sa z pozície
staršieho poradiť mu.
Mužstvo prešlo v lete obmenou, aký máte pocit z tímu?
Tvorí sa celkom dobrá partia.
Samozrejme, niektoré veci potrebujú čas. Viacero z nás malo hernú pauzu.
Denne pracujeme na zlepšovaní a zápasy ako s Michalovcami znamenajú
pre nás dobrý impulz. Je tu zaujímavý mix starších a mladších hráčov. Uvidíme,
aké výsledky napokon dosiahneme.
Trúfate si na prvú šestku?
Až takto ďaleko sa nepozerám, ani
neviem, ako momentálne stojíme v tabuľke. Dôležité sú body, z prvých
piatich zápasov sme mali iba tri. Nechcem mať veľké oči, poďme skromne zo
zápasu na zápas. Keď sa nám podarí urobiť šnúru lepších výsledkov, môžeme mať
odvážnejšie ambície.
Každý hráč si pochvaľuje pôsobenie vo ViOne. V čom je výnimočnosť
tohto klubu?
Je tu rodinné prostredie. Čo vám
sľúbia, to si môžete byť na sto percent istý, že aj dostanete. Hovorím nielen
o finančnom ohodnotení, ale aj o tréningových podmienkach, regenerácii,
stravovaní, ubytovaní. Sú to veľké benefity. Možno samotné platy sú o čosi
nižšie ako v niektorých kluboch, ale nie všetky tímy majú vytvorené takéto
prostredie na prácu.
POMÁHA MLADŠÍM BRANKÁROM, TEŠÍ SA Z DÚBRAVKU, BUDE NAVŽDY INTERISTOM
Ste stále aktívnym hráčom, no už niekoľko rokov organizujete kempy pre
mladých brankárov. Prečo ste sa rozhodli pre takúto aktivitu?
Rodičia ma vždy viedli
k tomu, aby som popri futbale kládol dôraz na vzdelanie. Aj preto som po
strednej škole išiel na fakultu telesnej výchovy a športu, ktorú som
úspešne ukončil ako učiteľ telesnej výchovy a tréner futbalu. Počas
kariéry ma oslovil kamarát Braňo Bolech s myšlienkou otvorenia kempu pre
brankárov. Rozhodol som sa, že využijem svoje skúsenosti a kontakty.
Pomáha nám aj Miroslav Hýll, ktorý má dnes na starosti mladých brankárov
na futbalovom zväze. Spolupracoval s nami aj v súčasnosti už tréner
brankárov reprezentácie Miroslav Seman a takisto Jozef Hroš, ten má zase
skúsenosti zo Spojených arabských emirátov. Začali sme skromne s počtom
dvadsiatich chlapcov. Tento rok sme ukončili už piaty ročník so štyridsiatimi
deťmi. Viacerí chlapci sa k nám vracajú. Vytvorili sme pekný projekt,
ktorý pomáha mladým a ja verím, že bude pokračovať. Vieme dať návod talentovaným
brankárom, ako sa stať dobrým gólmanom.
Vidíte v pozícii trénera brankárov svoju budúcnosť?
Stále sa vidím ako hráč.
Vždy som myslel na zadné vrátka, preto som sa dal na štúdium. V prvom rade
chcem byť na ihrisku, preto všade zdôrazňujem, že som zdravý a chcem
hrať. Na Slovensku je trend dávať šancu mladým futbalistom. Pokiaľ však bude
o mňa záujem, rád by som chytal ešte pár sezón. Keď príde zdravotný
problém, alebo opadne záujem o moje služby, bude mojou ambíciou zostať pri
športe. V akej pozícii, to ešte neviem úplne povedať.
Počas svojej kariéry ste často boli brankárskou dvojkou. Existuje
gólman, s ktorým ste spolupracovali a dnes naozaj vzhliadate
k jeho úspešnej kariére?
Bolo ich viac. Za všetkých musím
spomenúť Martina Dúbravku, ku ktorému som prišiel do Žiliny s podobnými
ambíciami ako dnes k Aďovi Chovanovi. Bol začínajúci brankár, hľadali
k nemu skúsenejšiu konkurenciu. Nebolo treba ho ťahať, prípadne tlačiť do
roboty. Je to veľký poctivec. Snažil som sa na neho vytvárať pozitívny tlak
a v tom čase sme vytvorili dobrú dvojicu. Kvalifikovali sme sa do
skupinovej fázy Ligy majstrov, získali sme slovenský titul. Bolo to pekné
obdobie, na ktoré rád spomínam a obdivujem, čo Martin dokazuje na svetovej
scéne. Chytať pravidelne za Newcastle United v Premier League je veľká
vec. Mal som možnosť hovoriť o tom s ďalším výborným brankárom,
s ktorým som pôsobil v Slovane Bratislava – Jánom Muchom. Je to veľká
osobnosť, bol na majstrovstvách sveta aj Európy. Dovolím si tvrdiť, že je
najúspešnejším gólmanom v histórii samostatného Slovenska. Spolupracoval
som s mnohými výbornými kolegami. Veľkú budúcnosť má aj Dominik Greif zo
Slovana. Mal som šťastie na dobrých konkurentov, ktorí posúvali mňa a snáď
som posúval aj ja ich.
Zlaté Moravce sú vaším deviatym zamestnávateľom. Na ktorý klub
spomínate najradšej?
Som interista. To nemusím
vyhlasovať, to je jednoducho fakt. Môj otec hrával za Inter. To, že som chytal
za tento klub, je splnením môjho sna. Rád spomínam na túto etapu kariéry. Vždy
sa budem hlásiť k žlto-čiernym farbám, stále sledujem tento klub
a veľmi mu držím palce v druhej lige. Ako odchovanec budem mať vždy
k tomuto tímu silný vzťah. Z ostatných klubov spomínam najradšej na
Žilinu, tam naozaj nie je čo riešiť. V MŠK som zažil krásne päťročné
obdobie, veľa úspechov. Každý z angažmánov mi niečo dal, spoznal som veľa
výborných ľudí, mal som mnoho fantastických spoluhráčov. Aj keď som zažil
obdobie, ktoré nebolo ideálne po športovej stránke, zažil som mnoho
obohacujúcich skúseností.
Spomenuli ste, že máte žlto-čierne srdce. Ako vnímate súčasnú situáciu
Interu a skutočnosť, že klub sa musel predrať nateraz aspoň do druhej ligy
z tých najspodnejších poschodí?
Bol som pri tom, keď Inter vyhral
druhú najvyššiu súťaž a prišli ľudia, ktorí predali licenciu do Senice
a hovorili o tom, aký futbalový boom zažije Záhorie. Dnes všetci
vidíme, že tieto tvrdenia boli nadnesené. Všetka česť Senici za výsledky, ktoré
dosiahla, no žiadny veľký futbalový boom sa rozhodne nekonal. Nechcem sa naozaj
nikoho dotknúť, vážim si prácu malých klubov, ktoré sú vo Fortuna lige.
História sa však nedá kúpiť a Inter mal v tom čase po dosiahnutí
postupovej priečky jednoznačne hrať najvyššiu súťaž. Už vtedy sa mal nájsť
spôsob, ako túto značku zachovať, aby Inter nemusel neskôr vstávať z popola.
Celý klub to má dnes o to náročnejšie, pretože sa veľa vecí pokazilo.
Momentálne musí hrať v Stupave a hľadá spôsob, ako sa vrátiť do
Bratislavy a na ktorom štadióne bude hrať ligové zápasy. Vyriešiť problém
s infraštruktúrou naozaj nie je jednoduché. Tento klub si posledné roky
prechádza ťažkou skúškou, s ktorou sa však bije veľmi dobre. Verím, že je
z najhoršieho vonku a že sa naštartuje. Možno to nebude ani v tejto
a ani v budúcej sezóne, no som presvedčený, že Inter sa znovu objaví
medzi elitou a ja mu držím palce. Je to klub, ktorému fandí celá moja
rodina. Moje prvé futbalové kroky viedli na Inter, prvé zápasy som odohral v žlto-čiernom
drese. Jeho osud budem naďalej pozorne sledovať.
MARTIN KRNÁČ – FAKTY
- Narodil sa 30. januára 1985 v Bratislave.
- Pochádza zo športovej rodiny, jeho otcom je bývalý československý reprezentant a útočník Mikuláš Krnáč, ktorý za Inter Bratislava odohral 133 zápasov a strelil v nich 50 gólov, neskôr si zahral za Frýdek-Místek a Cheb.
- Martinova manželka Adriana sa úspešne venovala športovej gymnastike, je viacnásobnou majsterkou Slovenska a v jej stopách ide aj ich šesťročná dcérka Adelka, ktorá sa venuje športovej aj modernej gymnastike.
- Kariéru odštartoval v Interi Bratislava, na Slovensku pôsobil aj v Senici, kde však neodchytal jediný zápas, hrával aj v Žiline, v Slovane Bratislava, v Skalici a teraz v Zlatých Moravciach.
- V Žiline odchytal 63 duelov a v rokoch 2010 a 2012 sa radoval zo zisku titulu.
- Slovenský pohár vyhral dvakrát – v drese Žiliny v roku 2012 a v roku 2017 ako brankár Slovana Bratislava.
- V skupinovej fáze Ligy majstrov v roku 2010 kryl ako druhý gólman Žiliny chrbát súčasnej reprezentačnej jednotke Martinovi Dúbravkovi.
- Ako legionár pôsobil v maďarskom tíme Mezőkövesd-Zsóry SE a v českej Karvinej.
- Jeho detským vzorom bol dlhoročný brankár Interu Bratislava Miroslav Hýll, ktorý sa neskôr stal aj jeho priateľom. Zo zahraničných gólmanov sa mu páčil Dán Peter Schmeichel. V súčasnosti obdivuje Belgičana v službách Realu Madrid Thibauta Courtoisa a Slovinca Jana Oblaka z Atletica Madrid.
- Jeho obľúbeným klubom je Inter Bratislava, zo zahraničia uprednostňuje FC Barcelona.