Do pätnástich rokov hral medzi amatérmi, no potom nabrala jeho kariéra raketový spád. Tri roky získaval skúsenosti v akadémii Ajaxu Amsterdam, holandskú Eredivisie si vyskúšal v drese ADO Den Haag a momentálne je v Trenčíne jedným z najžiadanejších artiklov. Toto je futbalový príbeh Achrafa El Mahdiouiho, kapitána AS Trenčín.
Povedzte
nám o svojich futbalových začiatkoch. Aké boli?
Odmalička som futbal miloval, veril som, že by som sa
ním raz mohol živiť, no hrať na ulici s kamarátmi mi bolo prednejšie ako
hrať za nejaký klub. Až keď som mal dvanásť, začal som to brať vážnejšie
a stal som sa súčasťou amatérskeho tímu v Amsterdame.
Ako
sa z amatéra stal člen akadémie Ajaxu Amsterdam?
Ľudia z Ajaxu sa prišli pozrieť na náš zápas
a zapáčil som sa im. Najskôr som tam absolvoval týždennú skúšku, potom som
sa stal členom akadémie. Bol to fantastický pocit, no začiatky neboli
jednoduché. Sedával som na lavičke a to ma frustrovalo. Začal som na sebe
makať tvrdšie, aby som sa priblížil k úrovni tých lepších. V kategórii do 18
rokov som odohral niekoľko dobrých zápasov a po štyroch mesiasoch ma posunuli
do devätnástky. Tréner ma mal rád a hrával som pravidelne. Sezóna mi vyšla
a zvolili ma po nej za najperspektívnejšieho hráča pre budúcnosť.
V nasledujúcom ročníku som bol kapitánom tímu.
Prečo
taký talent nedostal nikdy šancu v prvom mužstve Ajaxu?
Bol som členom rezervy zvanej Jong Ajax, ktorú
v tom čase trénoval Jaap Stam, no nedostával som toľko priestoru, koľko
som chcel. Po sezóne mi technický riaditeľ klubu povedal, že môžem zostať, ale s tým, že budem hrať menej, alebo môžem zadarmo odísť do iného klubu.
Chcel som hrať, takže som sa rozhodol opustiť Ajax.
Vaše
kroky smerovali do ADO Den Haag, kde ste okúsili najvyššiu holandskú súťaž.
Po dvoch či troch mesiacoch som začal hrať
pravidelne, mužstvu sa však výsledkovo nedarilo a trénera odvolali. Nový
kouč preferoval starších skúsených hráčov, takže som skončil na lavičke. Navyše, mužstvo hralo príliš defenzívne, čo nie je štýl, ktorý mi vyhovuje. Nedokážem v
ňom ukázať svoje kvality. Po sezóne za mnou prišiel agent a povedal mi, že
má pre mňa ponuku z AS Trenčín, kde sa môžem dobre rozvíjať. Neklamal.
Príchod
do Trenčína teda hodnotíte pozitívne?
Jednoznačne. Najskôr som bol skeptický. Povedal som
si – čo preboha budem robiť na Slovensku? Napokon som prikývol a dnes
môžem povedať, že som urobil dobre. Začiatky neboli jednoduché, prvýkrát som
bol mimo domova. Aj vďaka chalanom som si však zvykol veľmi rýchlo. Začal som
hrávať a aj to prispelo k mojej pohode. V Trenčíne som
spokojný.
Považujete
Trenčín za dobrý odrazový mostík do európskeho futbalu?
Samozrejme. Všetko je možné. V zápasoch proti
Feyenoordu, predovšetkým v tom domácom, sme ukázali, že v našom
tíme je veľa kvalitných zaujímavých hráčov aj pre veľké kluby.
Kde
sa vidíte o rok či dva?
Dúfam, že v jednej z najlepších európskych
líg – španielskej, anglickej či nemeckej. Vždy som veril, že môžem hrať na
takejto úrovni. Je to môj veľký sen. Je dôležité, aby človek veril
v samého seba.
Po
kom ste zdedili futbalový talent?
Nemal som ho po kom zdediť. Mám štyroch bratov,
všetci hrali futbal, no ani jeden profesionálne. Ja som jediný, kto sa ním živí.
Môj otec sa presťahoval z Maroka do Holandska za prácou ešte pred mojím narodením.
Neskôr ho nasledovala aj mama. Žijem v Holandsku, ale cítim sa byť viac
Maročan. Mám tam rodinu, snažím sa navštevovať ju aspoň raz za rok.
Mali
ste v detstve nejaké futbalové vzory?
Keď som bol malý, obdivoval som Stevena Gerrarda. Bol
to skvelý hráč, skvelý vodca, kapitán. Neskôr bol mojím vzorom Andres Iniesta
a teraz je ním Sergio Busquets.
Vieme
o vás, že vašim obľúbeným klubom je Arsenal Londýn. Prečo?
Jednoducho pre atmosféru a štýl, akým hrajú.
Sledovať zápasy Arsenalu je pre mňa zážitok. Bol som raz aj na zápase na Emirates Stadium a uchvátilo ma to. Verím, že raz si tam budem
môcť zahrať.
Ak
by sa vám podarilo prestúpiť do Manchestru City, ktorý sa údajne o vás
zaujíma, mohlo by sa vám to podariť...
Áno, ale tie reči neberiem
príliš vážne. Samozrejme, poteší to, ale neviem, či je to pravda.
Momentálne to ani neriešim, pretože sa koncentrujem na zápasy
v drese Trenčína. Hráme play-off Európskej ligy. Musíme urobiť posledný krok, aby sme si splnili veľký
sen.