Aké sú pocity po premiérovom ligovom góle?
Pocity sú skvelé, ešte aj deň po tom, ako som ho strelil,
cítim veľkú úľavu. Veľa ľudí mi gratulovalo. Konečne mi to tam padlo, veľmi som
sa naň natrápil. Teraz ma konečne budú môcť vymazať zo zoznamu hráčov
čakajúcich na gól.
Spoluhráči i médiá si vás často doberali. Aké bolo to
čakanie?
Aj ja som si z toho zvykol robiť srandu, no vnútri ma to
hnevalo. Predovšetkým vtedy, keď som mal nejakú dobrú šancu a nepremenil som ju.
Čakanie bolo naozaj dlhé, viac ako 170 ligových zápasov… Teraz je to však už
minulosť a som rád, že som premiérový gól dosiahol z hry a nie že by som išiel
napríklad kopať penaltu. Som maximálne spokojný a šťastný.
Gól ste dosiahli hlavou, pričom patríte skôr medzi
nižších hráčov. Je to taký paradox?
Nemyslím si. S hlavičkovaním som nikdy nemal problém. Po
príchode do Zlatých Moraviec som trénerovi Jarábkovi povedal, že pokojne môžem
chodiť na štandardné situácie do súperovej šestnástky. Bol záver zápasu,
každému už dochádzali sily, tak som skúsil ísť dopredu, dostal som dobrú
prihrávku a dal som gól.
Mali ste aj kus šťastia, pretože lopta sa po odraze od
žrde skrútila do brány…
Na štadióne v Zlatých Moravciach som v minulosti dva či
trikrát nastrelil žrď. Aj teraz mi hlavou prebehlo, že sa to zase odrazí von.
No dokotúľalo sa to tam a mne spadol kameň zo srdca.
Komu ste gól venovali a koľko vás bude stáť v tímovej pokladni?
Venoval som ho manželke, ktorá bola na tribúne a,
samozrejme, rodine. Chalani mi to hneď spočítali – prvý zápas za Zlaté Moravce,
prvý gól… Ešte sa budem musieť Tomášovi Ďubekovi odvďačiť za skvelý center.
Bude toho dosť.
Na začiatku júna ste sa oženili. Keď to odľahčíme, museli
ste absolvovať takýto „prestup“, aby ste konečne dosiahli prvý ligový gól?
Haha, asi áno, dá sa to tak povedať. Aby som ten gól mal
komu venovať. Som teraz spokojný a šťastný. Je to trochu iné to manželstvo,
väčšia zodpovednosť. Užívam si každú chvíľu.
Okrem gólu ste mali na konte aj jednu asistenciu. Zdalo
sa, že zápas proti Senici vám chutil. Je tak?
Hralo sa mi dobre. Vo ViOne som týždeň aj s cestou, predtým
som dva mesiace trénoval iba individuálne. Nebolo to pre mňa jednoduché. Na
určité veci si musíme ešte zvykať. Výsledok je jedna vec, no máme čo zlepšovať.
Ako vzniklo spojenie Peter Čögley a Zlaté Moravce?
Prvé týždne po tom, ako som skončil v Trenčíne, som nový
angažmán neriešil. Mal som po svadbe, takže som sa venoval v prvom rade
manželke. Až niekedy na konci júna som si povedal, že už je načase začať si
hľadať nový klub. Zavolal mi tréner Jarábek, či by som nechcel ísť do ViOnu.
Pred dvomi týždňami sme sa stretli, porozprávali a dohodli sa na spolupráci. Pri
podpise zmluvy musia byť obidve strany spokojné. Ja som a verím, že aj Zlaté
Moravce.
V Trenčíne vám na konci uplynulej sezóny oznámili, že s
vami už nepočítajú. Ako ste to prijali?
Bol som prekvapený, že som skončil, napriek tomu, že sezóna
bola úspešná. Nemám však na AS ťažké srdce. Stále tam mám kamarátov, s ktorými
som v kontakte. Na kávy chodíme menej, keďže ja som mimo, ale chalanov
sledujem. Trenčín je moja srdcovka, v klube ma vychovali, takže naň určite
nezanevriem.
Aké sú vaše ciele so Zlatými Moravcami?
Hlavne aby sme nebojovali na
spodných priečkach o záchranu, ale pohybovali sa niekde v strede tabuľky.
Takisto by som chcel, aby sme hrali futbal a nie nakopávanú. Aj takto sa
posúvať smerom dopredu.