Hneď na úvod sa vráťme k najkrajšiemu momentu vašej doterajšej kariéry. Aké máte pocity pár desiatok hodín po gólovom debute v drese Žiliny?
Pár minút po zápase som prežíval krásne pocity, nedokázal som to opísať a ešte
som si azda ani neuvedomoval, čo sa mi podarilo. Došlo mi to možno v pondelok,
keď som strávil voľný deň s rodinou a prehodili sme o tom pár slov. Bolo krásne
vidieť loptu v sieti, užívať si potlesk z tribún a počuť svoje meno.
Spočítali ste, koľko gratulácií k vám zo všetkých strán priletelo?
Bolo ich veľmi veľa, ani som to nepočítal, ale starosti s odpisovaním považujem
za veľmi príjemné.
Koľkokrát ste si už svoj gól pozreli v opakovaných záznamoch?
Určite viackrát, hneď večer som nemohol zaspať, a tak som si to púšťal stále
dookola. Aj na druhý deň, keď som gól videl v športových správach, to bol veľmi príjemný pocit.
Pozrime sa na zápas ako taký, čo ste na ihrisku prežívali ako mladý a
debutujúci hráč vo Fortuna lige?
Nechcel som mať veľké očakávania, keďže to bol môj prvý zápas a k tomu hneď na
domácom štadióne. Sústredil som sa len na svoje úlohy, ktoré trénujem každý deň
a ktoré som chcel preniesť do zápasu. Myslím si, že sa mi to celkom darilo, čo je
skvelé.
Ako mládežnícky reprezentant patríte medzi veľké talenty nielen žilinského, ale
aj slovenského futbalu. Nie je táto nálepka spojená s veľkými očakávaniami
niekedy na príťaž?
Snažím sa nevnímať tlak a neberiem to ani ako príťaž. Určite si to uvedomujem,
ale v prvom rade som hráč MŠK Žilina a tak aj všade vystupujem. Nechcem byť
povýšenecký a ani nemám prečo, odmalička ma rodičia a starí rodičia viedli k
skromnosti, čo mi napokon určite aj vo futbalovej kariére v mnohom pomohlo.
V čom sú vaše najväčšie futbalové prednosti a na ktorých aspektoch hry by
ste ešte najviac potrebovali popracovať?
Nedostatkov je ešte veľa, keďže som mladý a zdokonaľovať musím a potrebujem
určite úplne všetko. Medzi moje prednosti patrí asi hra chrbtom od brány a
možno zakončenie. Som aj celkom rýchly, tak asi toto sú také tri zbrane, ktoré
viem použiť. Chcem však byť a verím, že aj som, pracovitý hráč ochotný vždy
pomôcť spoluhráčom.
Pri pohľade na váš futbalový vývoj, ktorým trénerom najviac vďačíte za to,
že je z vás fortunaligový futbalista?
Hneď po zápase mi prišlo veľmi veľa správ a boli medzi nimi aj pozdravy od
všetkých trénerov, ktorí ma odmalička viedli. Každý jeden mi dal veľmi veľa po
ľudskej aj futbalovej stránke. Určite chcem spomenúť svojho prvého trénera ešte
zo začiatkov v Terchovej Mariána Zajaca, ktorý mi otvoril dvere k futbalu,
keďže ma vzal na prvý vážnejší turnaj do Žiliny, kde si ma tréneri všimli.
Presunul som sa tam po veľmi krátkom čase, možno po dvoch týždňoch v
Terchovej. Každým rokom som pracoval pod top trénermi a zažil som krásne,
ale aj ťažšie chvíle. Viedli ma tréneri Chodelka, Kališ, Nemčík, Labant či
Veselý, ale vďačný som naozaj všetkým, s ktorými som spolupracoval.
Boli aj chvíle, keď ste rozmýšľali, či s futbalom neseknúť, keď to bolo naozaj
ťažké?
Nad niečím takým som nerozmýšľal. Odmalička mám svoje sny a to, čo sa stalo v
sobotu, bolo splnením jedného z nich. Ťažké chvíle boli po operácii kolena, ale
nikdy som na koniec nemyslel.
V Žiline sa vytvorila opäť raz partia mladých futbalistov, je pre vás o to
ľahšie zapadnúť do kolektívu?
Každý rok tu bola kabína mladá, od šestnástich rokov chodím s áčkom na tréningy
a prípravy, a hoci tam boli aj niektorí skúsenejší hráči, celkovo to bolo mladé.
Nikdy nemal žiadny hráč problém zapadnúť, lebo všetci tu vedia, že spolu ťaháme
za jeden povraz a snažíme sa splniť spoločný cieľ.
Máte v kabíne tradičné povinnosti vyplývajúce z vášho veku?
Samozrejme, nafukujem lopty a nosím pomôcky na tréning a po tréningu. Sú to
však veľmi milé povinnosti.
A čo rovesníci, s kým ste futbalovo vyrastali a možno to spolu ťaháte až
dodnes?
Je ich viac, lebo do veľkého futbalu som naskočil až teraz, keď som debutoval
vo Fortuna lige. Som veľmi rád, že aj chlapci, s ktorými som vyrastal,
napredujú ďalej. Spomenul by som napríklad Adama Kopasa, s ktorým hrávam od
deviatich rokov a teraz sedíme v kabíne oproti sebe. Sú tam však aj ďalší
chalani, s ktorými som vyrastal ako Dávid Ďuriš, Peter Chríbik, Martin Kovaľ,
Braňo Sluka alebo Samo Petráš. Všetkým im prajem, aby si vychutnali ten
krásny pocit nastúpiť za prvé mužstvo. Verím, že to príde, lebo na sebe makajú
a všetci sú správni chalani. Niektorí už sú v A-tíme, ďalší ešte čakajú na
svoju šancu v béčku.
Zo Žiliny sa spravidla odchádza do väčších zahraničných klubov, aký je váš
futbalový sen?
Každý futbalista o niečom sníva. Jeden môj cieľ sa už splnil, odmalička ich mám
viac, ale nie sú prehnané. Predovšetkým chcem mať okolo seba zdravú rodinu a
aby si spolu so mnou užívali, keď sa mi možno raz podarí prestúpiť do väčšieho
klubu a ďalej posúvať značku MŠK Žilina. Práve jej totiž vďačím za všetko, mám
tu nadštandardné podmienky a je a neuveriteľné, kam odtiaľto hráči prestupujú.
Preto sa oplatí robiť futbal a zvlášť práve v Žiline.