Martin Kuciak: Snívam o Európskej lige

Martin Kuciak: Snívam o Európskej lige

Brankár železiarov predĺžil zmluvu so svojím klubom o ďalšie dva roky a verí, že Podbrezová zažije úspešnú sezónu

Prípravu na novú sezónu Fortuna ligy odštartoval aj deviaty klub uplynulého ročníka FK Železiarne Podbrezová. Fanúšikov mužstva z Horehronia určite potešila informácia, že brankár Martin Kuciak (36) predĺžil zmluvu s klubom o nasledujúce dve sezóny. Nielen táto čerstvá novinka bola dôvodom na rozhovor so starším z brankárskej rodiny Kuciakovcov.

 

Stihli ste si počas krátkej letnej dovolenky oddýchnuť?
Stačilo to na to, aby som nabral nové psychické aj fyzické sily a prišiel na iné myšlienky. Dovolenka vždy ubehne veľmi rýchlo. Venoval som sa deťom, rodine. Nikam sme necestovali. Bol to vzácny čas strávený s najbližšími. Podarilo sa mi oddýchnuť podľa predstáv a už som sa tešil naspäť do roboty. Teraz sa už venujem tréningu.

V Podbrezovej ste od roku 2015, bolo jednoduché predĺžiť zmluvu s týmto klubom?
Absolútne. Ponuka prišla dosť skoro. Klub bol spokojný a ja som nemal dôvod premýšľať o zmene. Futbal sa tu robí na veľmi profesionálnej úrovni. O všetko je postarané. Zázemie pre hráčov je vynikajúce. Som veľmi rád, že klub bol počas posledných troch rokov spokojný s mojimi službami a bez najmenších problémov som súhlasil s novou zmluvou. Budem sa snažiť dôveru splatiť na ihrisku.

Čo to znamená?
Budem sa snažiť robiť všetko pre to, aby Podbrezová konečne dokázala pretaviť dlhoročnú prácu všetkých ľudí okolo futbalu do pekného výsledku. Odkedy tu som, každá sezóna bola veľmi ťažká, pretože ani jednu sme nemali konštantne dobrú. Vždy sme zvládli podľa predstáv iba polovicu ročníka. Dúfam, že za tie dva roky, ktoré mám pred sebou, sa nám podarí výraznejší úspech a povezieme sa počas celej sezóny na pozitívnej vlne.

Dlhé roky kariéry ste strávili v Rimavskej Sobote, neskôr v Zlatých Moravciach a teraz v Podbrezovej. Je pre vás dôležité usadiť sa na dlhšie obdobie?
Je to o ľuďoch, s ktorými som prišiel do kontaktu. V Rimavskej Sobote aj v Zlatých Moravciach som dostal dôveru a to je veľmi dôležité nielen pre futbalistu, ale pre každého človeka, ktorý chodí do zamestnania. Je to cennejšie ako pár eur navyše, ktoré by vám niekto sľúbil. Rovnako je to teraz v Podbrezovej. Dôvera ma veľmi zaväzuje, viac ako peniaze. V kluboch, v ktorých som doteraz pôsobil, som si vybudoval nadštandardné až priateľské vzťahy.

V čom to pociťujete?
Napríklad aj v ponuke na predĺženie spolupráce. Vždy sa snažím odvádzať maximum a keď klub nehľadá alternatívu, lebo je so mnou spokojný, je to určitým zadosťučinením. Mladí brankári, ktorí prichádzajú, tlačia na nás skúsenejších čoraz viac. Keď cítite dôveru, človek sa na tréning teší podstatne viac.

Brankár Pavel Kováč chytal fortunaligové zápasy ako štyridsiatnik, chcete ho napodobniť?
Ťažko ho u nás niekto prekoná. Je to fenomén a symbol futbalovej dlhovekosti. Patrí medzi mojich najväčších priateľov z futbalového prostredia. Nemám vytýčené méty. Na niečo podobné musí mať človek šťastie na okolie a výkonnosť. On ju ukazoval až do posledného zápasu. Budem sa snažiť odvádzať čo najlepšiu robotu v Podbrezovej a či to vyjde na dva, tri alebo štyri roky, to nechám na ľudí, ktorí tu futbal robia. Nemám problém ukončiť kariéru v Podbrezovej.

  

TEŠÍ SA NA SÚSTREDENIE A TEAMBUILDING, VÁŽI SI PRÁCU FABUĽU

V lete si odkrútite herné sústredenie v Poľsku, čo na to hovoríte?
Klub tvorí vynikajúce podmienky. Každé leto aj zimu chodíme na sústredenia. Zažil som Alpy, Česko, Turecko. Pre nás to nie je novinka. Vždy sa na to tešíme, zmena prostredia padne vhod. Keď je človek fyzicky unavený, hlave to pomôže. V tomto zvolili tréneri perfektnú taktiku, snáď sa to prenesie do ligy, v ktorej chceme tréningy samozrejme zúročiť.

V Podbrezovej rozbiehate spoločné tréningy prvého tímu a juniorky, ako to vy osobne vnímate?
Súvisí to s vývojom klubu. Tréneri chcú mať dokonalý prehľad o chalanoch, ktorí prichádzajú z mládeže, prípadne sú dlhšie medzi juniormi. Realizačný tím sa rozšíril o môjho bývalého spoluhráča Gergelya Geriho, s ktorým mám vynikajúci vzťah a teším sa na spoluprácu s ním. Je to mladý, začínajúci a ambiciózny tréner. Dokonale sa pripravuje. Budeme viac pohromade a juniori budú na tréningoch vo väčšej záťaži. Dúfam, že to v tretej lige pretavia do zápasov. Je to ideálna súťaž pre mladíkov a keď budú vyčnievať, môžu zabojovať aj o postup.

Čaká vás aj teambuilding. Zahráte sa na horských nosičov, absolvujete výstup na Štefánikovu chatu s dvadsať, prípadne tridsaťkilovým nákladom, následne zdoláte Chopok. Tešíte sa na túto netradičnú prípravu?
Bude to dobrá kondičná zložka tréningu. Takýto výstup sme už absolvovali dvakrát, teraz vynesieme aj noše. Aspoň si vyskúšame prácu ľudí, ktorí túto záťaž podstupujú pravidelne. Môžeme si ich dennodennú prácu porovnať s futbalovým tréningom.

Ako skúsený hráč nehodíte svoj náklad na chrbát niektorého z tínedžerov?
To by som si nedovolil. Čo mi tréner naloží, to vynesiem. Budem sa snažiť to zvládnuť a myslím si, že to nebude extra záťaž. Nemáme s tým skúsenosti, tak nám snáď nenaložia také množstvo, že by to niekto v polovici kopca zhodil dolu. Snáď to v zdraví vynesieme hore a bez problémov zídeme aj dolu.

V predposlednej sezóne ste pod trénerom Marekom Fabuľom zažili výbornú jeseň a až do konca súťaže ste bojovali o pohárovú Európu. V uplynulom ročníku ste po jeho návrate na lavičku zase zažili vydarenú jar. Čo si myslíte o svojom trénerovi?
Prišiel ku nám vždy za veľmi ťažkých podmienok. V prvom prípade, čo bolo už pred tromi rokmi, sme boli na poslednom mieste a ten stav bol naozaj alarmujúci. Vedenie zasiahlo, dalo mu šancu ako začínajúcemu trénerovi a on okamžite stanovil svoje metódy a tlačil nás, aby sme robili na sebe viac. Nie je náhodou, že pod jeho vedením sme zažili historicky najúspešnejšie obdobie klubu, keď sme až do posledných momentov atakovali prvé priečky tabuľky a hrali sme o Európsku ligu. Nebudem preháňať, keď poviem, že to bola jeho zásluha a takisto zásluha asistenta trénera Miroslava Guzu. Vedia robiť v týchto podmienkach a mužstvo pod ich vedením vždy urobí progres.

Aké sú teda ďalšie ambície?
Verím, že v napredovaní budeme pokračovať aj ďalej. Prišlo opäť k obmene kádra. V podstate za posledný rok bolo zásahov do nášho tímu veľa. Dúfam, že to bude na prospech veci. Tréneri ukazujú, že sú progresívni a vedia pracovať v tomto prostredí. Je len na nás, aby sme preniesli na ihrisko to, čo po nás budú chcieť, aby sezóna bola konštantná a aby sme celý ročník odohrali na správnej vlne.

Akú vlastnosť Mareka Fabuľu si najviac vážite?
Za seba môžem oceniť to, že tréner sa ako bývalý futbalista vie vžiť do našich pocitov. Keď nám zápas nevyjde, vie rozpoznať dôvody, prečo sa to stalo. Niekedy reaguje tým, že pritlačí na pílu, ale keď vidí, že sme na ihrisku nechali všetko a jednoducho nám to nevyšlo, vie aj napriek prehre pochváliť. Ja osobne chcem oceniť, že ma podržal v nejednej neľahkej situácii, ktoré som tu za posledné tri roky prežil. Za to mu chcem takto verejne poďakovať.

Máte v kariére ešte nenaplnené túžby?
Jasné. Keď človek prestane snívať, prestane žiť. Jednou vecou sú životné sny, kde túžim najmä po tom, aby som mal zdravé deti, aby mi život nepretiekol pomedzi prsty, aby som mal na čo spomínať. Stále mám aj futbalové túžby. Momentálne sú previazané s mužstvom Podbrezovej. Moja kariéra je dostatočne dlhá, no chcel by som si ešte aspoň jeden dvojzápas kopnúť v Európskej lige. Či už by sa nám to podarilo cez ligu, prípadne cez pohár, to je mi jedno. Rok dozadu sme k tomu boli veľmi blízko, napokon sa nám nepodarilo túto métu naplniť. Budem sa veľmi snažiť, aby som si takýto minifutbalový sen v Podbrezovej splnil. Uvedomujem si, že konkurencia je veľká a dosiahnuť to bude náročné, no keď každý z nás vloží do toho srdce a celého seba, mohlo by sa nám to podariť.

  

ZAHRAJÚ SI KUCIAKOVCI PROTI SEBE?

Futbaloví priaznivci určite dobre vedia, že bratom Martina Kuciaka je ďalší brankár – o tri roky mladší Dušan Kuciak, ktorý má aj reprezentačné skúsenosti a chytáva v poľskom tíme Lechia Gdansk. Za sebou má strhujúci ročník. „Dušan po asi dvanástich rokoch, keď bojoval o titul v kluboch ako Žilina, Vaslui alebo Legia Varšava, zažil pre neho trošku strastiplnú sezónu. Dve kolá pred koncom nebol jeho tím ešte zachránený. Brat však rozhodne patril medzi najlepších hráčov Lechie a takisto brankárov poľskej ligy. Mal to veľmi ťažké, pretože mužstvu sa nedarilo a hráčom nevyšiel celý ročník. Je však natoľko skúsený, že sa určite cez to prenesie a verím, že opäť potvrdí svoje kvality a klubu pomôže k úspechu,“ povedal Martin Kuciak.

Fortunaligoví fanúšikovia by radi videli v našej lige bratský súboj medzi obidvoma gólmanmi, ale dnes je tento scenár nereálny. „Na sústredení v Poľsku hráme s Lechiou, takže možno sa na ihrisku stretneme aspoň v prípravnom zápase. Vo Fortuna lige to už asi nevyjde, aj keď človek by nikdy nemal vylučovať žiadnu z možností. Dušan ešte má pred sebou nejaké méty a rád by zotrval v zahraničí,“ poznamenal Martin Kuciak.