Seničania si po dvoch náročných barážových súbojoch so Skalicou (1:2 vonku, 1:0 doma) napokon udržali fortunaligovú miestenku, hoci mali namále. Vyslobodil ich až gól Lynela Kitambalu v druhom polčase domácej odvety a následné dlhé minúty obáv o udržanie výsledku. „Vedeli sme, že to bude ťažký a existenčný zápas. Cieľ sme splnili, dali sme do toho všetko, a hoci výsledok o tom možno nenapovedá, hrali sme aktívne a určite sme sa nesústredili iba na potrebné víťazstvo 1:0,“ zhodnotil kľúčový duel sezóny stopér Senice Oliver Podhorin. „Dôležitá bola aj trpezlivosť, Skalica má totiž skúsené mužstvo a vie kedykoľvek udrieť. Čo z toho, keby sme hrali najkrajší futbal na svete a napokon by sme vypadli? Zvládli sme to predovšetkým v hlavách, a to je dôležité.“
Tím, ktorý bol po jesennej časti beznádejne posledný a napokon sa zachránil iba s odretými ušami, po poslednom zápase sezóny bujaro oslavoval. „Je to zvláštne, jedenáste miesto pre mňa nie je dôvod na oslavu, ale samozrejme, že nám všetkým odľahlo a radovali sme sa. Po zápase sme ešte mali spoločné posedenie, na ktorom sme uzavreli sezónu a rozlúčili sme sa. Mnohým hráčom sa totiž končia kontrakty,“ poznamenal bývalý futbalista Michaloviec, ktorý tiež patrí do spomenutej skupiny s končiacou sa zmluvou.
Na Záhorie prichádzal Podhorin v lete minulého roka ako voľný hráč. Nevedno, koľko mal ponúk z iných klubov, no je predpoklad, že po vydarenej sezóne bude telefón jeho agenta vyzváňať častejšie. Ako stredný obranca totiž strelil sedem gólov! „To by mi ani vo sne nenapadlo, no som rád, že moje góly pomohli mužstvu k záchrane. Určite som podobnú sezónu ešte nezažil a ktovie, či sa niekedy zopakuje.“ Okrem Podhorinových gólov však k záchrane pomohol aj zimný príliv juhoamerických futbalistov a totálna obmena senického kádra pod vedením nového kouča Tona Caanena. „Áno, niekto sa na to pozerá tak, že nás zachránili práve hráči z Južnej Ameriky. Podľa mňa to však bola predovšetkým tímová práca a napríklad bez jesenných bodov by sme v súťaži už tiež neboli. Čo sa týka trénerov, určite by som chcel maximálne vyzdvihnúť prínos Ladislava Hudeca, ktorý dal Senici všetko a každý by mu tu mal ďakovať.“
Práve pod vedením trénera Hudeca dvadsaťpäťročný obranca najviac zažiaril, kým Holanďan Caanen ho postupne škrtol zo zostavy a na jeho miesto častejšie nominoval zimnú posilu Olivera Práznovského. „Nebolo to pre mňa ľahké obdobie. Najhoršie je, že som ani nevedel, prečo počas jari nehrávam. Tréner mi nepovedal, či nie je spokojný s mojím tréningovým nasadením, výkonmi alebo niečím iným. Vysporiadal som sa však s tým a nemám ťažké srdce, veď vo futbale nie je všetko vždy pekné. V poslednom zápase proti Skalici som napokon hral, snažil som sa maximálne si ho užiť a dať do toho všetko.“
Budúcnosť je v Podhorinovom prípade otázna, podobne ako pri väčšine senických futbalistov. „Doteraz ma zaujímalo jedine to, aby sme sa zachránili vo Fortuna lige. Čas na rozmýšľanie o nasledujúcej sezóne ešte len príde. Ja to nechávam na funkcionároch Senice a mojom agentovi. Určite by som však rád zostal, cítim sa tu ako doma, manželka si našla dobrú prácu a mám tak skvelé zázemie. Ak to nevyjde, nič sa nedeje, budem čakať na inú ponuku. Uvidíme.“