Novým fortunaligovým šampiónom je Spartak Trnava. Vlani sa z titulu radoval tím MŠK Žilina, predchádzajúce dva roky ovládol našu ligu AS Trenčín. Slovan Bratislava zažil majstrovské oslavy naposledy v roku 2014. Kapitánom tohto tímu je obranca Boris Sekulič (26), ktorý najslávnejší slovenský klub k prvenstvu ešte nepriviedol a veľmi po tom túži. Belasí však majú o čo bojovať aj v závere tohto ročníka. Po víťazstve 1:0 v Dunajskej Strede chcú slovanisti zdolať v poslednom súboji Žilinu a potvrdiť druhé miesto. Rodák zo Srbska, ktorý je už slovenským reprezentantom, toho povedal v rozhovore oveľa viac.
Ako si ceníte víťazstvo v Dunajskej Strede?
Bolo veľmi dôležité, súpera sme
v tabuľke preskočili. Chceme si udržať druhú pozíciu. Z našej strany
to nebol ideálny výkon, no dôležité je vyhrávať aj takéto zápasy,
v ktorých rozhoduje jeden gól. Dali sme ho my.
Dunajská Streda by v prípade zisku druhého miesta dosiahla historické
maximum. Vedeli ste o tom?
Nie. Zápas bol ako vždy
u tohto súpera. Prišlo veľa ľudí, cítili sme rivalitu, a preto sme
radi, že sme zvíťazili.
Pohárovú Európu už máte istú vďaka víťazstvu v Slovnaft Cupe. Je
pre vás dosiahnutie druhej priečky dôležité?
Keď už nie sme prví, mali by sme
sa poriadne pobiť aspoň o druhú pozíciu. Ja tam ten rozdiel cítim,
a preto si chceme druhú priečku udržať.
Na to potrebujete dobrý výsledok v súboji so Žilinou.
Žilina je mužstvo, ktoré hrá
stále rovnakým štýlom. Tento rok sú jej hráči schopní s každým prehrať, a zároveň každého rozbiť ako naposledy Trnavu (6:0). Hrajú atraktívne,
chcú dominovať a držať loptu. To však platí aj o nás. Zápasy so Žilinou boli tento
rok zaujímavé. V Myjave sme ich zdolali 6:0, potom sme u nich prehrali 0:2.
Oba duely boli atraktívne pre divákov. Niečo podobné očakávam aj teraz. Dúfam,
že vyhráme.
Na zápas s Trnavou prišlo na Pasienky veľa ľudí. Veríte, že sa to v sobotu zopakuje?
Odkedy som tu, nikdy neprišlo na
náš domáci ligový zápas toľko ľudí. Cítili sme sa úplne inak, zmenila sa
atmosféra duelu. Trnavu sme zdolali, snáď sme ľudí nalákali aj na Žilinu.
Vy osobne na titul stále čakáte, o to viac po ňom túžite?
Zatiaľ mám na konte len dve druhé
miesta, snáď budem tretíkrát vicemajstrom. Za titul by som dal všetko. Určite
sa nevzdávam. Treba stále pracovať a príde to. Pevne v to verím.
Čo vám chýba?
Myslím si, že vieme podať dobré
výkony a dosiahnuť dobré výsledky, ale musíme to robiť pravidelne.
Spomínal som výsledky so Žilinou, víťazstvo 6:0 a prehra 0:2. Mali sme
veľa dobrých zápasov, potom sme to zase pokazili. Stratili sme body aj
s mužstvami z dolnej šestky. To sa Trnave nestalo, preto je majster.
Príde titul na novom štadióne?
Určite to nebude rozhodujúce, ale
môže nám to výrazne napomôcť. Štadión by mal prilákať veľa fanúšikov. Nemôžeme
však tvrdiť, že tituly potom prídu samé. Musíme podávať pravidelne dobré výkony.
Chodievate sa pozerať na rastúce Tehelné pole?
Na štadión sa pozerám z okna, bývam
v Troch vežiach. Bude to krásny štadión!
Aký máte vzťah k staručkým Pasienkom?
Mrzí ma, že na štadión nechodia
ľudia. Dôležité však je, že sa nám na ňom darí. Nedávno sme prehrali s Trenčínom, čo bola prvá prehra asi po dvanástich mesiacoch. Kiežby sa nám tak
darilo aj vonku. Keď som hral za Košice, vždy tu boli ťažké zápasy.
VÁŽI SI POZÍCIU KAPITÁNA, REPREZENTAČNÝ ŠTART AJ KOŠICE
Bolo ťažké vydobyť si pozíciu lídra a získať kapitánsku pásku?
Treba povedať, že mužstvo sa
veľmi obmenilo. Aj to mi pomohlo k páske. Keď som prišiel ja, boli tu zo súčasného kádra Saláta,
Vittek, ktorý medzičasom odišiel a vrátil sa, a ešte zrejme Greif.
Teraz už máme svoju tvár a kostru. Kapitánom som takmer dva roky
a veľmi si to vážim.
Nebojíte sa povedať kritický názor, pravidelne vystupujete
v médiách. Vždy ste boli pravým lídrom?
Pozornosť práveže nevyhľadávam, nepotrebujem
veľa rozprávať. Ku kapitánskej páske to však patrí a voči médiám musím byť
ústretový. To je normálne. Časom sa človek vyvíja, dnes sa cítim v inej
pozícii v porovnaní s tým, keď som do Slovana prišiel.
Už nenosíte kapitánsku pásku ako legionár, od minulého roka máte
slovenské občianstvo. V čom sa vám zmenil život?
Nový pas využívam, keď idem cez
hranice. Najväčšou zmenou je to, že som nastúpil za slovenskú reprezentáciu. To
bola obrovská skúsenosť.
Vy ste však nikdy nehovorili o tom, že slovenský pas chcete kvôli
reprezentácii.
Nechcel som sa tlačiť do
pozornosti trénerovi cez noviny. Chcel som pútať len výkonmi na ihrisku. Bral
som to tak, že by bolo fajn mať ešte jedno občianstvo a čo príde, to
uvidíme.
Reprezentačný debut ste si odkrútili na turnaji v exotickom
Thajsku. Ako ste ho prežívali?
Keď poviem, že mi to dalo veľa skúseností,
bude to znieť ako fráza, ale je to fakt. Už len trénovať s takými hráčmi
ako Škrtel bolo výborné. Proti Škriniarovi s Lobotkom som hrával
v domácej súťaži a musím povedať, že sa poriadne zlepšili. Začal som
rozmýšľať trochu inak. Nastúpil som vo finále o Kráľovský pohár pred
veľkým počtom ľudí. Dalo mi to veľa. V mužstve je mnoho osobností, ale
chlapci tvoria výborný kolektív. Nedelia sa na mladých a starých či
domácich a legionárov. V tom je sila tohto tímu. Viacerí hráči majú
obrovskú kvalitu a v silných zahraničných súťažiach sú právom.
Rozmýšľal ste aj vy nad prestupom do jednej z popredných
európskych líg?
Každý hráč sa chce zlepšovať
a skúsiť si to. Mám 26 rokov. Ešte nie je neskoro, no myslím na
najbližšie ciele. Nebránil by som sa posunu vpred, ale aktuálne som
stopercentný slovanista.
Mrzí vás, že sa vám nikdy nepodarilo reprezentovať rodné Srbsko?
Sme hrdý národ a, samozrejme,
viem, odkiaľ som. V Srbsku je však špecifická situácia, človek sa do
národného tímu ťažko dostane. Keď som bol v Košiciach, možno som mohol
dostať šancu v reprezentácii do 21 rokov. Veľa hráčov zo Srbska je
v zahraničí. Čítal som, že v Európe je viac futbalistov mimo rodnej
krajiny iba z Francúzska. Ťažko nominovať všetkých. Neľutujem nič. Šesť
rokov som na Slovensku, zvykol som si a vážim si šancu od tejto krajiny.
Súčasný reprezentačný tréner Ján Kozák vás viedol v Košiciach. Čo
osobne pre vás znamená?
Pod jeho vedením som mal výborný
rok. Mali sme dobré výsledky. Futbal som si užíval, hoci v tom čase boli
v klube finančné problémy a časť peňazí som nedostal doteraz. Na
spoluprácu s ním budem spomínať len v dobrom. Je skvelý psychológ,
nie je alibista. Vedel, kedy dať mladým hráčom šancu a kedy byť prísny.
Ako veľmi vás zocelil angažmán v mladom veku v Košiciach?
Veľmi. Človek zažil mnoho
krásneho a tiež aj ťažké momenty. Dôležité bolo, že som nebol sám.
V klube som mal viacero kamarátov zo Srbska, býval som s Ivanom
Ostojičom a spolu sme všetko prežívali. Boli to veci, ktoré vás v živote
posunú. Košice mi veľmi pomohli a určite o nich nikdy nebudem hovoriť
zle. Vtedajšie klubové problémy na tom nič nezmenia.
Medzi Bratislavou a Košicami je rivalita, vy si teda vážite obe
mestá?
V Košiciach som už dlho
nebol, ale strávil som tam štyri roky, adaptoval sa na tunajší futbal
a krajinu, získal mnoho kamarátov. Vážim si, že keď som prišiel
z Košíc do Bratislavy, nemal som žiadny problém. Všetci ma prijali ľahko
a dnes som veľmi spokojný v Slovane aj so životom v Bratislave.
Ale situácia s futbalom v Košiciach vás osobne asi škrie.
Áno. Aj keď som v Slovane,
potešilo by ma, keby Košice mali svoj klub v najvyššej súťaži. Mesto si to
zaslúži a určite by chodilo na zápasy veľa ľudí. Chcelo by to aj tam nový
štadión.
MOŽNO SA USADÍ NA SLOVENSKU
Slováci a Srbi sú Slovania. Sú si aj veľmi podobní?
Určite. Aj jazyk máme podobný,
niektoré slová sú dokonca rovnaké. Najväčší rozdiel je v tom, že Slováci
sú pokojnejší. V Srbsku je to trochu chaotickejšie
a temperamentnejšie.
Temperament vám v živote pomohol?
Myslím si, že temperament je
najmä vo futbale veľmi prospešný. Nesmie však prerásť do nekontrolovanej výbušnosti.
Pri hodnoteniach zápasov nezahmlievate a nezjemňujete chyby. Súvisí to práve s vaším temperamentným srbským „ja“?
Skôr asi s tým, že Slovan
milujem, a preto chcem len pomenovať chyby, aby sme sa im neskôr vyhli. Už
som tu dlho a viem, čo ľudia očakávajú. Tento klub si zaslúži lepšie
výsledky a o tom treba otvorene hovoriť.
Srbsko v nedávnej histórii zažilo viaceré konflikty, niektoré
prerástli až do vojny. Ovplyvnili vás tieto momenty v živote?
Občiansku vojnu si nepamätám, bol
som veľmi malý. Dobre si však spomínam na bombardovanie Juhoslávie vojskami
NATO. Mal som osem rokov. Nebol som si ešte úplne vedomý toho, čo sa deje.
Nebral som to tak vážne, ako by som to vnímal dnes. Keď padajú bomby kilometer od
vás, nie je to ľahké. Také veci naša rodina naozaj zažila. Rodičia to prežívali
určite ťažšie.
Ale dokázali vás ochrániť.
Naučili ma dôležité veci. Vedel
som, že pri útokoch musím ísť na chodbu, aby som bol ďaleko od okna. Možno som
vtedy mal strach, ale dnes si už viac-menej spomínam len na sirény, ktoré
boli jasným signálom, že musím prerušiť hru s kamarátmi a ísť domov.
Teší vás, že situácia vo vašej rodnej krajine sa podstatne zlepšila?
Áno, ale u nás budú
konflikty asi vždy. Teraz už dlhšie trvajú problémy okolo Kosova. Nikdy tam
asi nebude pokoj ako tu.
Chcete sa usadiť na Slovensku, alebo sa vrátite po konci kariéry do
Srbska?
Keď som šiel do Košíc, myslel som
si, že sa vrátim domov. Už si tým nie som taký istý. Uvidíme, ako bude
pokračovať moja kariéra a kde napokon skončím. Nebránim sa tomu, aby som
zostal aj tu. Zvykol som si na život v Bratislave a je mi tu naozaj veľmi
dobre.
V RUSKU BUDE FANDIŤ SRBOM, O EURO SA POBIJE AKO SLOVÁK
V júni štartujú majstrovstvá sveta v Rusku. Slovensko bude na šampionáte chýbať, no Srbsko sa cez náročnú kvalifikáciu prebojovalo na záverečný turnaj. V základnej skupine to však nebude mať jednoduché, čakajú ho zápasy s Brazíliou, Švajčiarskom a Kostarikou. „V Srbsku je futbal športom číslo jeden, zápasy budú pozerať všetci. Na poslednom európskom šampionáte sme neboli, a tak ľudia majú očakávania, akoby sme boli práve my Brazília. Uvidíme, ako to dopadne. Skupina je ťažká. Na úvod hráme s Kostarikou, tento duel musíme zvládnuť. Potom príde na rad Švajčiarsko. Kiežby sa rozhodlo v prvých dvoch zápasoch. Srbi zvyknú dokázať veľa, keď sa to od nich nečaká. Keď sme favoritmi, vtedy vieme byť až prehnane uvoľnení a zakopneme,“ povedal Boris Sekulič.
O dva roky sa uskutočnia majstrovstvá Európy a na nich by už kapitán Slovana Bratislava mohol byť, ale v slovenskom drese: „Keby mi niekto povedal niečo také pred rokom, asi by som neveril. Bol by to pre mňa vrchol kariéry a niečo, čo by možno zmenilo môj život. Bol by som nesmierne šťastný, keby sa mi to naozaj podarilo.“