Bežala posledná minúta nadstaveného času v stretnutí Ružomberka so Spartakom Trnava a zdalo sa, že tímy si po remíze 1:1 podelia body. Zostávajúci čas využili Liptáci na poslednú akciu zápasu. Na jej konci stál Matúš Malý, ktorý sa výborne zorientoval v predbránkovom priestore a domáci napokon z rohového kopu vyťažili víťazný gól. „Riešil som to silou a našťastie to vyšlo,“ povedal 22-ročný stopér na margo tejto situácie v rozhovore pre Našu ligu. Rozobrali sme s ním nielen sériu zápasov Ružomberka so Spartakom, ale aj kabínu Liptákov či najbližší duel pod Dubňom.
Gól, asistencia a žltá karta zo zápasu so Spartakom, to už by sa dalo považovať takmer za futbalový hetrik Gordieho Howea, nie?
Keď tak o tom premýšľam, asi áno. Už len červená karta mi chýbala (úsmev). Taký polčas som ešte nezažil, aby sa mi ako stopérovi podarilo dať gól aj asistovať. Bodaj by ich bolo takých viac.
Strelili ste svoj druhý gól v sezóne, prišiel však až v úplnom závere zápasu. Ako ste sa vlastne z pozície stopéra ocitli v bezprostrednej blízkosti trnavskej brány?
Najskôr sme mali dlhý aut. Vždy chceme ísť za víťazstvom, takže aj teraz sme sa tlačili dopredu. Po dlhom aute sme mali roh a opäť sa potvrdilo, že sme silní v štandardkách. Lopta sa poodrážala až ku mne, ja už som to riešil silou a našťastie to vyšlo.
Ružomberok so Spartakom neprehral deväť ligových stretnutí v rade. Čím to je, že sa vám v súbojoch s týmto súperom dlhodobo darí bodovať?
Tiež som prekvapený, lebo je to fakt dlhá séria. Takú som si ešte nevšimol pri žiadnych iných tímoch. Skoro vždy sú to podobné, ťažké zápasy. V posledných rokoch sú takmer stále v prvej trojke, dostali sa aj do Európy, takže kvalitu určite majú. Takisto my sme pre nich ťažkým súperom, možno už smerom k nám majú aj nejaký psychický blok. Vždy to však nejako uhráme, ukopeme to aspoň na remízu. Bodaj by to tak pokračovalo aj naďalej, pretože je dosť možné, že sa s nimi stretneme vo finále pohára. Ten zápas budeme chcieť tiež zvládnuť, takže dúfam, že táto séria bude pokračovať.
Na tretiu priečku, ktorá zároveň znamená miestenku do futbalovej Európy, aktuálne strácate tri body. Sledujete so spoluhráčmi situáciu v tabuľke, debatujete o tom?
Nevenujeme tomu najväčšiu pozornosť, keďže ešte hráme aj v pohári. Ale ideme od zápasu k zápasu a vidíme, že tam ešte existuje reálna šanca. Aktuálne máme dobrú formu a kým je tu možnosť, určite o to zabojujeme. No naša i trénerova mentalita je skôr taká, že ideme od zápasu k zápasu. Snažíme sa vyhrať každý jeden a ak sa nám to bude dariť, ešte je tam dosť veľká šanca zabojovať o prvú trojku. To by bol krásny výsledok.
Výsledky tímu prilákali na štadión pod Čebraťom aj väčšiu divácku kulisu. Foto: Rudolf Maškurica
Ste odchovancom dunajskostredskej MOL Football Academy, v Ružomberku pôsobíte od leta 2022. Ako ste sa zžili s liptovským prostredím?
Keď som odchádzal z Dunajskej Stredy, mali sme tam zázemie a tréningové podmienky na európskej úrovni. V tomto smere je to v porovnaní s Ružomberkom asi najväčší rozdiel. No myslím, že s DAC sa v tomto nemôže porovnávať asi žiaden zo slovenských klubov. V Dunajskej Strede zároveň celé mesto žije futbalom, skoro na každom zápase sa drží priemer 5-tisíc ľudí. Tu je to slabšie, ale v poslednom období, ako sa nám začalo dariť, chodí aj na zápasy viac ľudí. Dúfam, že to takto bude pokračovať.
Rozdielom je zrejme aj slovensko-česká kabína. Aké sú jej plusy a mínusy?
Mám pocit, že v takejto kabíne sa noví hráči ľahšie aklimatizujú. Ja som to tak mal a všimol som si to aj na ďalších, ktorí k nám do Ružomberku prišli. Všetci si rozumieme, sme dobrá partia a to je veľké plus. Slovenská a česká mentalita sú v niečom podobné. Všetci si uvedomujeme, že tvrdá práca nám zaručí výsledok, takže na tréningoch všetci makáme. V DAC som si všímal, že niektorí zahraniční hráči nemali takúto mentalitu. Samozrejme, veľkou výhodou je i to, že všetci si jazykovo rozumieme, hráči aj realizačný tím.
Tvoríte dobrú partiu aj mimo ihriska, zvyknete spolu tráviť voľný čas?
Chodievame si vo väčšej skupine sadnúť spolu na kávu či na obed. Niekedy zas zostaneme dlhšie na štadióne, vždy si na seba nájdeme čas. V kabíne nikto s nikým nemá problém.
Zápasy proti DAC 1904 sú pre vás ešte stále niečím špeciálne?
Sú a asi aj vždy budú, ale už to nie je také, ako v prvých zápasoch po mojom odchode. Vždy si spomeniem, že som tam hral, ale nenaruší mi to sústredenie alebo niečo podobné.
Tréner Ondřej Smetana dôveruje mladej obrane. Matúš Malý je jej pevnou súčasťou. Foto: Rudolf Maškurica
Ešte stále ste mladý hráč, no na drvivú väčšinu zápasov ste nastúpili v základnej zostave. Teší vás dôvera od trénera Ondřeja Smetanu?
Áno. Pri trénerovi Tomkovi som mal plnú minutáž a s výnimkou jedného zápasu a jedného polčasu ju mám aj pri trénerovi Smetanovi. Zároveň si ale uvedomujem, že to tak nemusí byť vždy. Náš tím má celkovo mladú obranu a tešíme sa z toho, že sa tréner na nás spolieha. Myslím si, že sa mu v posledných stretnutiach za dôveru aj odvďačujeme.
Najbližšie vás čaká súboj s tabuľkovým aj geografickým susedom. S akým cieľom pocestujete v piatok do Žiliny?
Vieme, že na domácom ihrisku, na umelej tráve sú ešte nepríjemnejší. Pôjdeme tam však s cieľom vyhrať, tak, ako do každého zápasu. Chceli by sme byť na pozitívnej vlne až do konca sezóny, ale vieme, že nás čaká ťažký zápas. Je medzi nami trojbodový rozdiel, takže v prípade výhry by sme sa na nich dotiahli. To je naším cieľom.
Ružomberok hrá po ročnej pauze v skupine o titul a zároveň má na dosah pohárové finále. S čím by ste boli spokojní na konci sezóny?
Keďže sme nesmierne blízko k pohárovému finále, boli by sme extrémne radi, keby sme to zvládli. Ale vieme, čo nás tam bude čakať. Či už to bude Trnava, alebo Podbrezová, takýchto súperov bude náročné zdolať. Hrá sa však na jeden zápas a zisk trofeje by bol úžasný. Čo sa týka ligy, keby sme sa dostali do prvej trojky... to by skutočne asi nik nečakal. Sezónu sme nezačali najlepšie, no teraz máme formu. Stať sa môže hocičo.
Vzhľadom na prvú polovicu jesene, sú aktuálne výsledky a umiestnenie Ružomberka nadplán?
Vedeli sme, že máme kvalitu. Lenže v niektorých zápasoch sme zaváhali a potom sa to už nakopilo. Ale odkedy prišiel tréner Smetana, zlepšilo sa to. Všíma si hráčov, vie odhadnúť, na čo majú, aké sú ich silné stránky a ako ich využiť. Začali sme lepšie trénovať a systém, ktorý hráme, je na mieru šitý nášmu tímu. Vychádza to. Aj predtým sme mali kvalitu, ale asi bolo potrebné ju doplniť špeciálnou taktikou. Zároveň stúplo sebavedomie celého tímu.
MATÚŠ MALÝ – FAKTY
- Narodil sa 11. júla 2001 v Dunajskej Strede, je odchovancom tamojšej MOL Football Academy.
- Futbalové gény zdedil po otcovi Jurajovi, ktorý nastupoval v druhej československej lige. Futbal hrával aj jeho brat Dominik, ktorý má na konte tri fortunaligové štarty za FK Senica.
- V najvyššej slovenskej súťaži debutoval ako 18-ročný 1. júla 2022 proti Slovanu Bratislava v drese DAC 1904. V žlto-modrom drese naskočil dovedna do 15 ligových duelov, jeden pridal na hosťovaní v Senici.
- V lete 2020 prestúpil do MFK Ružomberok, v ktorom sa postupne vypracoval na stabilného člena základnej zostavy. Doposiaľ odohral v Niké lige 64 zápasov s bilanciou dva góly, jedna asistencia a šesť žltých kariet.
- Jeho obľúbeným klubom je FC Liverpool, spomedzi svetových hráčov drukuje Argentínčanovi Lionelovi Messimu.
- V živote sa snaží riadiť mottom: „Robiť všetko na sto percent.“