Hoci je najstarší hráč v Niké lige, aj on zažíva stále nové veci. Stačí spomenúť nateraz posledný zápas kapitána Michaloviec Igora Žofčáka (40). V októbrovom dueli v Zlatých Moravciach (2:2) vybehol na trávnik v 74. minúte. Prakticky v prvom súboji dostal žltú kartu, navyše sa v ňom zranil a hneď musel zísť dolu z ihriska. Diagnóza? Zlomená kľúčna kosť. Mnohým fanúšikom vtedy prišla na um čierna myšlienka: Boli to posledné momenty v Niké lige pre legendárnu postavu Zemplína? „Určite nechcem ukončiť kariéru pre zranenie!“ rezolútne odmietol takúto možnosť Igor Žofčák. V rozhovore pre Našu ligu, samozrejme, prezradil oveľa viac.
Ako sa cítite?
Už je to dobré, od operácie predsa len už uplynulo pár týždňov. Liečba plynie podľa predstáv, takže je to fajn.
Čo môžete robiť?
Zatiaľ mám na ruke ortézu, takže som limitovaný. Doktor mi však povedal, aby som nejaký čas nerobil vôbec nič, čiže som sa držal jeho rady.
Futbalovú verejnosť ste už potešili vyhlásením, že takto nebude vyzerať váš koniec kariéry. Mali ste to od prvých momentov takto nastavené v hlave?
Nechcel som, aby som zišiel z ihrísk pre zranenie. To by bol smutný koniec. Samozrejme, človek nikdy nevie, čo sa stane, no ja verím, že všetko pôjde dobre a že ma diváci v Niké lige ešte uvidia.
Je veľmi obdivuhodné, že máte stále vnútornú motiváciu. Kde beriete chuť a energiu na futbal ešte aj popri civilnom zamestnaní?
Deti mi dobíjajú energiu a silu. Najjednoduchšie je skončiť so všetkým. Nikdy v živote som však nechcel ísť jednoduchou cestou. Mám to v sebe.
Je pravda, že futbalisti sa so zraneniami dokážu lepšie stotožniť ako bežní ľudia, keďže sú súčasťou ich profesie?
Ťažko povedať. Mňa osobne zranenia počas kariéry až tak netrápili, aspoň nie vážne. Mal som raz zlomenú nohu, ale inak sa mi väčšie problémy vyhýbali. Vždy som mal peknú minutáž. Ale stále je to šport a pri ňom sa vám môže čokoľvek stať, takže človek je na takéto problémy mentálne nachystaný.
Ako prežívate chvíle, keď nemôžete pomôcť vášmu mladému kolektívu na ihrisku a ako v takýchto momentoch vnímate svoju pozíciu v šatni?
Samozrejme, je to ťažšie. Keď človek sedí na tribúne a sleduje zápas vlastného mužstva, tak má pomaly tiky. Jednoducho, na tej tribúne kopete aj za chalanov. Je to náročné, pretože nemáte vplyv na vývoj zápasu. Keďže nemôžem hráčom pomôcť na trávniku, snažím sa o to aspoň v kabíne nejakou radou.
Stále čakáte na prvé víťazstvo, no z posledných siedmich zápasov ste vydolovali aspoň štyri body a herný progres je badateľný. Potešili vás chlapci, že pomaličky napredujú?
Áno, prehrávame menej ako na začiatku sezóny a aj naše výkony rastú. Postúpili sme do štvrťfinále pohára, z čoho máme tiež radosť. Osobne si myslím, že už musí prísť aj víťazstvo v Niké lige, sme na dobrej ceste, výsledky sa dostavia.
V čom sú dôvody výkonnostného zlepšenia?
Asi je za tým len herná prax. Jednoducho, zlepšujete sa s odohranými zápasmi. Chalani sa stále viac koncentrujú na svoje úlohy na ihrisku. Už sú veľmi motivovaní uspieť a na ihrisku sa snažia čo najlepšie plniť pokyny trénera.
Prišiel povestný impulz aj s príchodom trénera Petra Struhára?
Verím, že áno, ale to neznamená, že za Mareka Petruša to bolo zlé. Ale je to tak, že s novým trénerom prichádza aj impulz do kabíny. Kiežby nám táto zmena pomohla z dlhodobého pohľadu. Vo všeobecnosti platí, že každý kouč má svoje predstavy a úspech dosiahnete len tak, že sa ich snažíte napĺňať. Každý vždy musí začať od seba.
Už ste sa dožili aj toho, že váš tréner je mladší ako vy. Čo na to hovoríte?
Pán tréner je veľký profesionál. Ja rešpektujem každého trénera, nech by mal aj o desať rokov menej. Rešpekt patrí každému, kto sa dá na toto povolanie. Nikdy som sa nad nikoho nepovyšoval - ani nad spoluhráčov, nieto ešte trénerov - a ani v tomto veku to robiť nebudem. Tak som sa to naučil a tak to u mňa aj bude.
Tykáte si s trénerom?
Nie. Tréner mi tyká a ja mu vykám. To je normálna vec.
Celé Slovensko sleduje vaše preteky s Tomášom Ďubekom zo Zlatých Moraviec o rekord v počte štartov v Niké lige. Momentálne ste na kvóte 457 zápasov, Tomáš má, ak mu rátame aj barážové zápasy o účasť v Niké lige, na konte o štyri stretnutia viac. V tejto fáze sezóny obaja prešľapujete na mieste, keďže váš kamarát a rival v jednom už skôr ako na ihrisku vypomáha v realizačnom tíme FC ViOn a vás zase stoplo zranenie. Ako to vnímate?
Samozrejme, obaja chceme byť na prvom mieste. Uvidíme, ako to vypáli. Zatiaľ sa ťaháme navzájom a štarty nám pomaličky pribúdajú. Sám som zvedavý, na akých číslach sa napokon zastavíme. Myslím si, že bez ohľadu na to, kam to až dotiahneme, sú naše čísla pekné.
Čo keby ste tak spolu spravili dohromady tisícku?!
Haha… Bolo by to krásne číslo. Uvidíme… Keď som bol na čísle 350, prišlo mi nemožné pokoriť hranicu 400 štartov. A vidíte. Dôležité teraz je, aby som sa uzdravil. Potom sa uvidí, čo sa mi ešte podarí. Ďubo sa chce čoraz viac venovať trénerskej práci, ale kopačky na klinec ešte nezavesil.
Je to paradox, ale zranili ste sa práve na ihrisku, kde je doma Tomáš Ďubek. Debatovali ste na túto tému?
Trošku pred zápasom. Po ňom mi písal, ako na tom je moja ruka. Potešilo ma to. Dostal som naozaj veľmi veľa správ, každú jednu si vážim.
S Tomášom ste kamaráti. Asi vám nepísal pre rekord…
Samozrejme, že nie. Ďubo je síce ambiciózny futbalista, ale najmä je to skvelý človek. Zaujímalo ho, ako na tom som.
Mimochodom, vo veku 39 rokov a 336 dní ste aj najstarší strelec gólu v Niké lige v histórii. Plánujete ešte skórovať ako štyridsiatnik?
Samozrejme! Na jeseň to asi nestihnem, ale verím, že na jar to vyjde. Rekordy potešia každého hráča a ja nie som výnimka. Veď predsa sú na to, aby sa prekonávali!
HISTORICKÉ PORADIE PODĽA POČTU ŠTARTOV
1. Tomáš ĎUBEK – 461 (* vrátane dvoch barážových zápasov FC ViON proti Prešovu v sezóne 2022/23)
2. Igor ŽOFČÁK – 457
3. Viktor PEČOVSKÝ – 422
4. Martin POLJOVKA – 404
5. Miroslav BARČÍK – 403
IGOR ŽOFČÁK – FAKTY
- Narodil sa 10. apríla 1983, hráva na poste stredopoliara za MFK Zemplín Michalovce.
- S futbalom začínal v rodných Michalovciach, no ešte v dorasteneckom veku sa presunul do MFK Ružomberok, kde pôsobil do leta 2007. Pod Čebraťom sa podpísal pod najväčší úspech klubu, v sezóne 2005/06 sa tešil na Liptove zo zisku historického double.
- V lete 2007 prestúpil do Sparty Praha, kde pôsobil až do septembra 2010, celý rok 2008 však hosťoval v FK Jablonec. V sezóne 2009/10 získal český titul.
- Od septembra 2010 do januára 2015 hrával za Slovan Bratislava, s ktorým vyhral trikrát titul (2010/11, 2012/13, 2013/14) a dvakrát pohár (2010/11, 2012/13).
- Od januára 2015 až do leta 2016 hrával za maďarský klub Nyíregyháza Spartacus a od leta 2016 až dodnes pôsobí v Michalovciach. Hoci pôvodne ohlásil koniec kariéry na leto 2023, rozhodol sa napokon pokračovať ďalej.
- V Niké lige odohral 457 zápasov a len štyri štarty mu chýbajú na vyrovnanie rekordu Tomáša Ďubeka. Je najstarší strelec gólu v našej najvyššej súťaži a to vo veku 39 rokov a 336 dní.
- Za slovenskú reprezentáciu odohral štrnásť zápasov. Na Eure 2002 do 19 rokov v Nórsku bol súčasť tímu, ktorý z kontinentálneho šampionátu priniesol bronzové medaily. Takisto nechýbal v tíme do 20 rokov, ktorý v roku 2003 na majstrovstvách sveta v Spojených arabských emirátoch postúpil do osemfinále, kde tesne nestačil na Brazíliu 1:2 (pp).