Dunajská Streda  |  

Komentáre ()

Goran Antunovič: Po roku v DAC sa chce zregenerovať

Azda najväčší futbalový prievan spomedzi všetkých corgoňligových kabín zavial v priebehu zimy v dunajskostredskej. V tíme zo Žitného ostrova, ktorý po jesennej časti aktuálnej sezóny figuruje na samom dne tabuľky, neostal kameň na kameni, v DAC ostali len tí najvernejší. Jedným z tých, ktorý vypadol z košiara zverencov trénera Mikuláša Radványiho, je aj 24-ročný stredopoliar Goran Antunovič.

V priebehu zimnej prípravy ste absolvovali skúšku v Českých Budějoviciach, tíme najvyššej súťaže našich západných susedov. Ako ste sa k tejto ponuke dostali?

„Po skončení jesennej časti Corgoň ligy mi ju vybavil môj manažér. V českých Budějoviciach som strávil desať dní, počas ktorých som odohral tri prípravné zápasy - so Znojmom, vyhrali sme 1:0, s Bohemiansom Praha sme sa rozišli po remíze 2:2 a na koniec s Libercom, ktorému sme podľahli 0:4. Ten posledný duel bol zároveň aj doležitým z pohľadu môjho ďalšieho zotrvania v budějovickom klube, čo napokon nevyšlo. Nevyplakávam však, aj keď na druhej strane musím povedať, že som nemal veľa šťastia, pretože ak sa máte predviesť v konfrontácii s tímom, pri ktorého hre beháte hore-dole bez lopty, tak veľa futbalového umenia zo svojho repertoáru neukážete. No každopádne ,próbu´ v Českých Budějoviciach vnímam ako skvelú skusenosť, mohol som nakuknúť do českého futbalu.“


Dá sa teda povedať, že pozitíva prevládali nad negatívami?

„Presne tak! Celý tím mal vytvorené úžasné podmienky, trénovali sme trojfázovo a to dokonca aj v deň zápasu. Maséri, kustódi, hráči, všetci boli vysmiati, proste všetko tam fungovalo tip-top.“


Vráťme sa ešte k vášmu jesennému účinkovaniu v Dunajskej Strede. Ako by ste v krátkosti zhodnotili jeseň v podaní DAC?

„Raz hore, raz dole. Začiatok nám vyšiel, najmä čo sa týkalo zápasov so Slovanom či so Žilinou, potom prišli na rad nejaké prehry, zasiahla nás korupčná aféra, v každom stretnutí sa menila základná zostava a tieto faktory mali za následok, že sme sa po 19. kole ocitli na samom chvoste corgoňligovej tabuľky.“


Káder tímu zo Žitného ostrova sa v priebehu zimy výrazne obmenil. Myslíte si, že bude v ňom kvalita na to, aby sa zachránil v najvyššej súťaži?

„Som o tom viac ako presvedčený. Niekoľko chalanov, veľkých bojovnikov za nespravodlivosť v slovenskom futbale tam ostalo a práve tí, doplnení o ďalších hráčov, pre ktorých je DAC pojem, Corgoň ligu pre Dunajskú Stredu určite zachránia.“


Existuje reálna možnosť, že by ste aj vy obliekali na jar dunajskostredský dres?

„Myslím si, že to je skôr utópia. Po mojom nedávnom návrate zo spomínanej skúšky v Českých Budějoviciach som bol v intenzívnom kontakte s trénerom Mikulášom Radványim, no žiaľ, ani on ako veľmi skúsený človek, mi nevedel povedať nič nové ohľadom ďalšieho vývoja situácie v klube. Samozrejme, bol by rád, keby som aj naďalej hájil farby Dunajskej Stredy, no človek žije z peniazov a v súvislosti s nimi každý vie, ako to v DAC fungovalo... Ja osobne som sa dostal do štádia, že ma finančná situácia zatlačila do rohu, respektíve doviedla k alternatíve, že budem radšej pôsobiť v nižšej súťaži. V tomto smere je pre mňa jedinou voľbou Komárno, kde mám dobré vzťahy s vedením či s drvivou väčšinou hráčov, ktorých poznám v podstate odmalička.“


A nejaké iné ponuky z vyšších súťaží ste nemali?

„Z Corgoň ligy nie, ale čo sa týka súťaží pod ňou, tak to na Slovensku v prípade financií funguje asi tak, že tie sú zhruba na rovnakej úrovni, rozdiely sú minimálne. Preto som si aj vybral Komárno, ktoré hrá majstrovstvá regiónu, pričom tohtosezónnym cieľom je postup do 3. ligy. Ide o mesto, ktoré má 40-tisíc obyvateľov a zaslúži si pôsobiť v kvalitnejšej súťaži. Isté teda je, že do leta tu ostanem, nič iné už neriešim. V neposlednom rade som v Komárne doma, chcem sa tu dať po psychickej i finančnej stránke dokopy, pretože som v Dunajskej Strede síce prežil krásny rok po futbalovej stránke, no čo sa týka tej mimofutbalovej, ružový veru nebol. S prázdnymi vreckami to jednoduché totiž v živote nie je...“


V Corgoň lige ste boli neprehliadnuteľný najmä pre hustú čiernu bradu. Tá nepôjde teraz dole, keďže budete načas pôsobiť v súťaži, ktorá je o pár poschodí nižšie?

„Kdeže, brada je stále so mnou, hustne každým dňom, páčí sa mi viac a viac. Tým pádom sa holenie na neurčitý čas odkladá. Okrem toho si ľudia už na mňa s bradou zvykli, a tak už nedostávam na každom rohu otázku, čo to máš, či niečo podobné.“

Autor: Andrej Smatana | Zdroj: ÚLK

Komentáre