Dobrými výkonmi v druhej najvyššej súťaži sa podpísal pod postup Zemplínčanov do Fortuna ligy, no v nováčikovskej sezóne ho na vedľajšiu koľaj odsunul príchod skúseného Mariána Kelemena a v predchádzajúcom ročníku odchytal popri Čechovi Patrikovi Macejovi iba deväť zápasov. V michalovskej bráne sa neobjavoval ani v úvode aktuálnej sezóny. „Roztrhol som si väz v členku a toto zranenie ma vyradilo na šesť týždňov. Rekonvalescencia trvala veľmi dlho. Snažil som sa to urýchliť a často som išiel aj cez bolesť, lebo som bol nervózny z toho, ako sa to oddiaľuje. Veľmi som už chcel chytať,“ prezradil Matúš Kira.
Do rozbehnutého kolotoča naskočil v 5. kole a hneď z toho bolo víťazstvo v Trenčíne. „Dá sa povedať, že môj návrat bol veľmi príjemný. Po Trenčíne sme zvíťazili aj nad Zlatými Moravcami. Aj mne to dodalo sebavedomie i pozitívne myslenie,“ priznal.
Odvtedy odchytal vo Fortuna lige všetky zápasy s výnimkou súboja na bratislavských Pasienkoch. Ten vynechal pre drobné zranenie. Na náročné dva roky, počas ktorých bol prevažne v pozícii brankárskeho náhradníka, už Matúš Kira nemyslí. „Brankársky post je špecifický, chytať môže vždy iba jeden. Nebudem klamať, bolo to ťažké, ale vždy som sa snažil spoluhráčov podporovať. Teraz som dostal šancu a som za ňu vďačný. Snažím sa podávať čo najlepšie výkony. Každým ďalším zápasom sa cítim v bráne lepšie.“
Ukázal to v dueloch proti Dunajskej Strede i Žiline. V oboch Zemplínčanov viacerými dobrými zákrokmi držal v hre, no napokon z toho boli identické prehry 1:2. „Znášam to ťažko, lebo niekedy človek chytí čosi naviac a potom dostane hlúpy gól. Preto to mrzí viac, ale už som sa z toho dostal. Pozerám sa dopredu. Čaká nás Trnava, ktorá mala úspešný september, ale my jej chceme chuť pokaziť. Chceme ukázať, že aj my vieme hrať futbal, hoci nám posledné zápasy nevyšli. Pripravujeme sa poctivo, naším cieľom je bodovať,“ zdôraznil čerstvo 23-ročný brankár.
Narodeniny oslávil v utorok podľa vlastných slov so svojou druhou rodinou – futbalovým tímom Michaloviec. „Trénovali sme dvojfázovo, takže priestor na nejakú oslavu nebol. Som však na to zvyknutý, takto to chodí každý rok,“ smial sa Matúš Kira. „Chalani ma ničím neprekvapili, nemáme zaužívanú žiadnu šľahačku do tváre ani podobné veci, pretože si neviem predstaviť, ako by niečo také prijal napríklad Igor Žofčák. Ja som pre spoluhráčov pripravil občerstvenie a s niektorými sme medzi tréningami vybehli na kávu. Víťazstvo nad Trnavou by bolo pekným darčekom.“