Jeho otec Norbert získal ako kapitán v roku 1999 double so Slovanom Bratislava a dnes je už úspešný tréner. Futbal na ligovej úrovni hrával aj jeho strýko Erik. David Hrnčár (21) pokračuje v rodinnej tradícii a vo Fortuna lige sa etabloval v tíme nováčika FK Pohronie, kde hosťuje zo Slovana Bratislava. Najlepšie sa cíti na krídle, v belasej juniorke dával veľa gólov, no teraz nastupuje aj ako pravý obranca. Hoci je jeho kariéra len na začiatku, rýchlonohý mladík sa netají vysokými ambíciami. „Bol by som rád, keby sa o mne nehovorilo len ako o synovi Norberta Hrnčára,“ priznal v našom rozhovore David Hrnčár.
V sobotu ste podľahli Nitre 0:3. Ako sa to
prejavilo na atmosfére v tíme?
Zápas sme si zanalyzovali, pozreli sme si ho na
videu. Uvedomujeme si, že sme v pozícii nováčika. Mali sme celkom dobrý vstup
do sezóny, pomohlo nám víťazstvo v Ružomberku, ale teraz sme to trochu
pokazili. Niektoré body sme postrácali zbytočne. Myslím si, že s Nitrou sme
mali uhrať lepší výsledok, v Zlatých Moravciach (0:0) sme boli o kúsok lepší a
mali sme aj na víťazstvo. Atmosféra v šatni po prehre nie je ideálna, to v
prípade nelichotivých výsledkov platí všade. Povedali sme si, že sa k tomu už
nebudeme vracať, pozeráme sa dopredu a v každom zápase chceme vyhrať.
Na čom musíte najviac zapracovať?
Potrebujeme sa zlepšiť v defenzíve aj ofenzíve.
Musíme byť kompaktnejší, ale aj údernejší. Dávame málo gólov, ťažko sa
dostávame do predfinálnych a finálnych fáz.
Máte pekné návštevy, cítite podporu fanúšikov, no
stále čakáte na prvé domáce víťazstvo. Veľmi vás to škrie?
Určite. Odkedy som prišiel do Žiaru, vždy som sa
tešil na domáce zápasy. Už na druhú ligu sme mali veľmi pekné návštevy. Vo
Fortuna lige mávame plný štadión. Diváci nás podporujú a na futbal chodia radi.
Domáce víťazstvo, ktoré by to celé zapálilo ešte viac, nám jednoducho chýba.
Keď sa prejdete po Žiari, zastavujú vás fanúšikovia
a vyjadrujú vám podporu?
Zatiaľ ma nepristavil nikto, ale celý deň trávim na
štadióne a večer sa venujem skôr oddychu. Do mesta príliš nechodím. Necítim od
ľudí žiadny tlak, hoci fanúšikovia si určite víťazstvo na domácom trávniku
veľmi želajú. Sústredím sa len na futbal, teda na tréningy a zápasy.
Pohronie bolo známe v druhej lige výbornou kabínou,
hráči sa stretávali aj mimo štadióna. Podarilo sa udržať si dobré vzťahy v
šatni aj počas náročnejšieho obdobia?
Určite. Kabína je super, tvoríme skvelý kolektív a
všetci si rozumieme. V tomto smere nemáme žiadny problém.
VŠETKO JE NA VYŠŠEJ ÚROVNI
V čom pociťujete najväčší rozdiel medzi Fortuna
ligou a druhou ligou?
Futbal je rýchlejší a agresívnejší, na všetko máte
menej času. Zápasy sú náročnejšie po kondičnej stránke. Je to jednoducho o
úroveň vyššie. V druhej lige sme dominovali, vyhrávali sme, v domácom prostredí
sme boli takmer stopercentní. Bolo to o niečom inom. Teraz čelíme skúsenejším a
lepším hráčom.
Hneď na úvod ste nastúpili proti Slovanu a Dunajskej Strede. Boli to zápasy, v ktorých si mužstvo naplno
uvedomilo, že Fortuna liga je o niečom inom?
Keďže som trénoval s prvým tímom Slovana, vedel
som, akí hráči proti nám vybehnú hneď v prvom kole. Samozrejme, takéto zápasy
vás preveria. Okrem spomínaných tímov sme už hrali aj proti Trnave či
Trenčínu. Boli to nároční súperi. Všetci majú viac skúseností ako my, Slovan sa
kvalifikoval do Európskej ligy, ďalšie tímy zažili medzinárodnú scénu aspoň v
kvalifikácii. Od takýchto súperov sa veľa učíme.
Čo sa vám počas týchto dní snažia prízvukovať
tréneri?
Najmä to, aby sme už nemysleli na zápas s Nitrou a
aby sme sa sústredili na ďalšie stretnutia. V sobotu nás čaká duel v Žiline. Je
to náročný súper, no my musíme ísť do zápasu s tým, že chceme uhrať nejaké
body. Žilina má kvalitu, ale nie je to Real Madrid ani FC Barcelona.
Zodpovedne sa pripravujeme a určite neprídeme na zápas s tým, že je to silný
súper, ktorý nám snáď nedá päť gólov. Máme svoje ciele.
Zatiaľ jediné víťazstvo (1:0) v 3. kole v
Ružomberku vám neposlúžilo ako odrazový mostík. Cítite, že potrebujete ešte
jeden triumf, ktorý by vás mohol nakopnúť?
Najviac by nás nakopol domáci triumf. Veľmi, veľmi
chceme potešiť fanúšikov na našom štadióne. Verím, že takéto víťazstvo by nám
dodalo sily do ďalších bojov.
Nemôže vám veľká túžba aj trochu zväzovať nohy?
To si nemyslím, nie sme pod tlakom. Jednoducho, ideme
do každého zápasu s cieľom vyhrať. Nerozdeľujeme to na domáce a vonkajšie
stretnutia, hoci sa nám na ihriskách súperov darí viac. Verím, že najbližšie
nám to doma už vyjde a fanúšikov potešíme ziskom troch bodov.
Z TRETEJ LIGY DO NAJVYŠŠEJ SÚŤAŽE
Ako si vážite skutočnosť, že ste súčasťou najvyššej
súťaže?
Každý deň myslím na to, že do Pohronia som prišiel
iba v zime a predtým som hral bratislavskú skupinu tretej ligy proti súperom
ako Rovinka, Báhoň. Dnes čelím najlepším slovenským tímom, je to úžasné. Áno,
trénoval som s prvým mužstvom Slovana, čo bolo super, pretože tréningy so
skúsenými a kvalitnými hráčmi mi dali veľmi veľa, ale nastupoval som za
juniorku. Je to až neuveriteľné, ako sa zmenil môj futbalový život. Vidíte, dá
sa aj z tretej ligy dostať v priebehu krátkeho času medzi elitu.
V juniorke ste boli veľmi gólový, no teraz vás
vídame aj na pravom kraji obrany. Ako vnímate vaše nové úlohy?
Beriem to ako fakt. Lepšie sa cítim na pravom
krídle, kde mám väčší priestor na prácu s loptou, ktorú si môžem hodiť medzi
brániacich hráčov a viem si našprintovať do voľného priestoru. Musím sa však na
to pozerať aj zo širšej perspektívy. Chápem trénera, rozprávali sme sa o tom. Zranil sa nám
Ján Hatok a dôveru na tejto pozícii dal teraz mne. Nemám s tým problém, ale ešte
potrebujem pár zápasov na to, aby som si úplne zvykol. Nie som typický pravý
obranca. Rád útočím, chcem centrovať do šestnástky a dávať góly. Z pravého
kraja obrany sa mi do šestnástky súpera dostáva ťažšie. Navyše, my sa musíme do
veľkej miery sústrediť na obranu. Mám teda podstatne viac defenzívnejších úloh.
Spomínali ste potrebu domáceho triumfu. Z osobného
pohľadu túžite rovnako po prvom fortunaligovom góle?
Určite. Najviac by som sa potešil, keby som strelil
svoj prvý gól v najvyššej súťaži, ktorý by pre nás znamenal zisk troch bodov.
Verím, že to príde. Či už to bude teraz v Žiline, alebo neskôr, to je jedno.
Hlavne nech to príde.
Aké sú teraz vaše osobné ambície?
Chcem odohrať za Pohronie čo najviac zápasov,
pomôcť mužstvu k čo najlepšiemu umiestneniu gólmi a asistenciami. Nikto nevie,
čo bude ďalej. Nie som hráčom Pohronia, hosťujem zo Slovana Bratislava.
Budúcnosť je otvorená, možno sa vrátim do Slovana, možno zostanem v Žiari,
možno budem neskôr pokračovať úplne inde. Ťažko sa to teraz odhaduje. Určite
však budem na sebe tvrdo makať s ambíciou posunúť sa ďalej.
V Slovane ste vyrastali od najútlejšieho
futbalového veku. Snívate o tom, že si vydobyjete miesto vo vašom materskom
klube?
Bolo by to krásne. Poznám však súčasnú filozofiu
Slovana. Nemám proti nej nič, ale uvedomujem si situáciu. Každopádne, hrávať v
belasom drese na Tehelnom poli, ako sa to podarilo môjmu otcovi, to by bolo
niečo neskutočné.
VERÍ, ŽE SLOVAN USPEJE V SKUPINE EURÓPSKEJ LIGY
Síce ste šance v prvom tíme Slovana nedostávali, ale
svojmu materskému klubu držíte palce. Čo hovoríte na jeho súčasné výsledky?
Veľmi sa teším. V mužstve mám mnoho kamarátov. S
Dominikom Greifom som futbalovo vyrastal, stále sme v kontakte a mám radosť, že
po nešťastnom vypadnutí z Ligy majstrov sa chalani zaslúžene dostali do
skupinovej fázy Európskej ligy. Verím, že v nej nebudú fackovacím panákom.
V minulej sezóne získala Trnava sedem bodov v
skupine Európskej ligy, čo je slovenský rekord. Prekoná Slovan tento úspech?
Verím, že áno. Slovan má veľmi kvalitný káder,
disponuje priam európskou kvalitou.
Takže nepochybujete ani o obhajobe titulu.
Nie. Slovan opäť získa titul.
Spomenuli ste Dominika Greifa. Čo hovoríte na jeho
príbeh?
Je to naozaj až neuveriteľné. Jeho kariéra sa
zmenila zo dňa na deň. Pamätám si, že minulú sezónu na jeseň dostal šancu v
zápase Európskej ligy s Rapidom Viedeň, ktorej sa naozaj pevne chopil, no ešte
pár dní predtým sme boli spolu s juniorkou v Pezinku. Zranil sa však Mišo Šulla, Dominovi sa otvoril priestor a odvtedy podáva nadštandardné výkony. Myslím
si, že je len otázkou času, kedy zamieri do zahraničia a bude hrávať za ešte
väčší klub ako Slovan. Želám mu, aby sa mu naďalej darilo a aby zažil úspešnú
kariéru.
Slovanu pomáha k úspechom aj podpora fanúšikov,
ktorá prišla s novým Tehelným poľom. Ako sa vám páči štadión belasých?
Je veľmi pekný. Keď nehráme my a som v Bratislave,
chodievam na zápasy Slovana. Veľmi si to užívam. Stretnutia na Tehelnom poli sú
doslova sviatkom.
NECH SA O ŇOM NEHOVORÍ LEN AKO O SYNOVI NORBERTA
Ste členom futbalovej rodiny. Mali ste vôbec na
výber inú možnosť ako stať sa futbalistom?
Myslím si, že áno. Som však rád, že som si zvolil
túto cestu. Odmalička som sa chodieval pozerať na zápasy ešte na staré Tehelné
pole. Občas ma otec zobral aj na tréningy. Som rád, že som po ňom zdedil talent
a môžem pokračovať v rodinnej tradícii.
Váš otec bol kapitán majstrovského Slovana. Bolo
náročné žiť s tým, že vás každý porovnáva?
Nikdy som to tak nevnímal. Skôr ma jeho príbeh
motivoval, aby som sa posúval stále dopredu. Otec navyše hrával na tej istej
pozícii, takže chcem robiť všetko pre to, aby som raz bol lepší ako on.
Nechcem, aby sa o mne hovorilo len ako o synovi úspešného otca.
Snaží sa vám otec stále pomáhať, alebo to už všetko
necháva na vašich tréneroch?
S otcom komunikujem každý deň. Rozprávame sa o tom,
aký som mal tréning, čo som robil, ako regenerujem. Rozoberáme spolu zápasy.
Aktuálne je bez roboty, a tak má čas navštevovať takmer všetky zápasy Pohronia.
Spolu sa po stretnutí rozprávame o tom, ako to vyzeralo, pozrieme si zostrihy,
vysvetľuje mi, na čom by som mal pracovať. Veľmi mi pomáha. Je fakt super, že
mám otca, ktorý bol futbalista, dnes už je tréner, a môže mi vždy poradiť.
Je teda aj váš vzor?
Určite.
Keď v minulosti hrával Slovan proti tímom, ktoré
ako tréner viedol váš otec, komu ste držali palce?
Je to záludná otázka. Priznávam, otcovi. Rodina je
predsa len viac ako futbal.
Máte pocit, že sa na otca podobáte po futbalovej
stránke?
Určite som niečo pochytil. Myslím si, že najviac to
vidieť pri centroch a streľbe. Je tam však aj veľa ďalších vecí. Často mi to
pripomenú spoluhráči, keď po nejakej situácii na tréningu povedia, že takto to
riešil na ihrisku aj môj otec.
Viete si predstaviť, že by vás raz trénoval?
Určite, no bol by na mňa asi päťkrát náročnejší
ako na ostatných. V mládežníckych rokoch by to bolo zrejme ťažšie, ale u
mužov si to viem bez problémov predstaviť. Ktovie, možno sa raz naše cesty
spoja.
RADŠEJ SA DRŽAL ĎALEJ
Vývoj svojho syna pozorne sleduje aj jeho otec, aktuálne tréner na voľnej nohe Norbert Hrnčár, ktorý počas svojej kariéry viedol mužstvá v najvyššej súťaži (Banská Bystrica, Myjava či Ružomberok), ale bol aj asistentom trénera pri reprezentácii do 21 rokov. „Som rád, že sa David objavil vo Fortuna lige, ale stále je len na začiatku. Musí svedomito trénovať a robiť všetko pre to, aby sa v najvyššej súťaži udržal a potvrdzoval, že patrí na túto úroveň. Dúfam, že sa bude výkonnostne posúvať ďalej,“ poznamenal Hrnčár st. a ďalej pokračoval: „Hodnotiť ho nebudem, to nechávam na jeho trénerov. Samozrejme, často sa spolu bavíme o futbale a aj o tom, ako môže napredovať. Nastupuje na viacerých pozíciách a podstatné je, aby stále tvrdo pracoval. Ostatné príde samé.“
Samozrejme, David to počas mládežníckych rokov mal o čosi ťažšie, keďže ho mnohí porovnávali s otcom. Aj preto sa mu to Norbert Hrnčár snažil svojím správaním uľahčiť. „Vždy som bol stranou. Radšej som sa držal obďaleč, aby bol jeho vývoj odbremenený od mojej osoby. Vždy som vravel, že keď bude dobrý, presadí sa. Nikdy som sa nesnažil dávať svoje názory jeho trénerom,“ povedal dnes už 49-ročný bývalý stredopoliar a na záver vyslovil jedno želanie: „Davidovi prajem, aby sa stal lepším futbalistom ako ja. Veľmi ma to poteší.“
DAVID HRNČÁR – FAKTY
- Narodil sa 10. decembra 1997, hráva na pozícii krídelníka za FK Pohronie, je zadaný, má priateľku Viktóriu.
- Pochádza z futbalovej rodiny, jeho otec Norbert Hrnčár hral za Slovan Bratislava, ktorý v roku 1999 priviedol ako kapitán k double, ale aj Nitru či Žilinu. Úspešne sa etabloval aj ako tréner, k bronzu vo Fortuna lige doviedol Myjavu i Ružomberok. Davidov strýko Erik takisto hrával futbal na vrcholovej úrovni.
- Vyrastal v akadémii Slovana Bratislava, v belasom tábore bol počas mládežníckych rokov celý čas s výnimkou polsezónneho hosťovania v MŠK Žilina.
- Prepracoval sa do prvého mužstva Slovana, s ktorým trénoval, no primárne hrával za belasú juniorku v tretej lige. Vo Fortuna lige si v Slovane pripísal len 5 minút, keď nastúpil ako striedajúci hráč 5. augusta 2018 v Michalovciach (2:1).
- V zime zamieril na hosťovanie do druholigového FK Pohronie, v drese ktorého sa pričinil o postup medzi elitu. V žiarskom tíme nastúpil vo Fortuna lige vo všetkých ôsmich zápasoch, pripísal si jednu asistenciu, na gól stále čaká.
- Jeho obľúbeným zahraničným klubom je FC Liverpool, z hráčov si jeho sympatie získal najmä dnes už tréner a niekdajšia ikona „The Reds“ Steven Gerrard.
- Riadi sa životným mottom: „Kde je málo úsmevu, tam je málo úspechu.“
