Navrátilec takmer hrdinom: Už som dvíhal ruky nad hlavu

Navrátilec takmer hrdinom: Už som dvíhal ruky nad hlavu

Trenčín siahal na štvrtý triumf v rade, ale Nitrania boli proti.

Trenčania, posilnení sériou troch víťazstiev, vstupovali do zápasu s posledným tímom tabuľky v pozícii veľkého favorita a polčasovým vedením 2:0 ju dokonale potvrdzovali. Hostia však nielenže zápas nevzdali, ale dokázali vyrovnať a v závere mohli pokojne strhnúť víťazstvo na svoju stranu. „Konečne sa niečo také prihodilo aj nám. Napríklad v prvom kole sme v Ružomberku prehrali gólom v nadstavenom čase, teraz sme zasa dostali pekný pozitívny impulz predovšetkým pre mladších a menej skúsených hráčov,“ radoval sa jeden z najskúsenejších členov nitrianskej kabíny Miloš Šimončič.

Opora nitrianskeho tímu nastúpila po zdravotných problémoch prvýkrát od apríla, aj to iba epizódne na poslednú minútu. „V utorok som bol na vyšetrení u MUDr. Maloviča a odobril mi, že môžem trénovať a postupne sa dostávať do záťaže. Dovtedy to bol pre mňa veľký otáznik a veru som už aj rozmýšľal nad tým, čo iné okrem futbalu by som mohol robiť. Som šťastný, že som späť, hoci ešte ani zďaleka nie plnohodnotne,“ skonštatoval 32-ročný stredopoliar. Počas krátkeho pobytu na žilinskom trávniku mohol dokonca rozhodnúť zápas, jeho strela spoza šestnástky však mierila do žrde. „Už som dvíhal ruky od radosti. Bolo to však skôr dielo náhody, že sa mi za tú minútu na ihrisku podarila taká vec, nešlo o nejaký futbalový kumšt. Teraz predovšetkým dúfam, že tých minút bude stále čoraz viac, určite si zahrám aj za B-mužstvo, aby som sa čo najskôr opäť dostal do formy.“

O niečo menej úsmevne sa hodnotil zápas trenčianskemu brankárovi Igorovi Šemrincovi: „Stratené body. Už za stavu 2:0 sme mali dávno rozhodnúť zápas tretím gólom a bolo by hotovo. Takto skóroval súper dvakrát, a dokonca mohol aj vyhrať. Rozhodla efektivita.“