Verí, že také nervy už nezažije

Verí, že také nervy už nezažije

So stredopoliarom Zlatých Moraviec Tomášom Ďubekom aj o tom, v čom tkvie jeho úspešnosť v štandardných situáciách a pri pokutových kopoch.

V minulej sezóne sa futbalisti Zlatých Moraviec vo Fortuna lige dlho trápili. Účasť medzi elitou si zachránili až v závere súťaže. Nemalú mieru na tomto úspechu mal stredopoliar Tomáš Ďubek (32). Zvolenský rodák strelil deväť gólov v náročnej sezóne, v ktorej potvrdil výbornú kopaciu techniku a pevné nervy. ViOn sa totiž zachránil do veľkej miery vďaka jeho štandardným situáciám a tiež vďaka tomu, že zo šiestich penált, ktoré práve skúsený tvorca hry zahrával, sa zrodilo šesť gólov. „Bolo to naozaj psychicky veľmi náročné. Verím, že túto sezónu to už nebudú také nervy,“ priznal v našom rozhovore Tomáš Ďubek. Zlaté Moravce majú dobrý vstup do novej sezóny. Najskôr doma po veľmi dobrom výkone nešťastne prehrali s Dunajskou Stredou 1:2, no potom v derby uspeli v Nitre (1:0).

  

Čo hovoríte na váš štart do súťaže?
Samozrejme, ešte lepšie by to bolo, keby sme mali viac bodov. Zápas s Dunajskou Stredou sme mohli za stavu 1:0 rozhodnúť v náš prospech. Mali sme veľké šance zvýšiť vedenie, nevyužili sme ich a súper otočil stav. V druhom kole sme už boli úspešní. Plusové body z ihriska súpera sa počítajú, ale nič nebudú znamenať, pokiaľ ich nepotvrdíme teraz doma s Michalovcami. Chystáme sa na to zodpovedne a chceme zopakovať dobrý výkon z prvých dvoch kôl.

Prekvapilo vás, akým spôsobom ste držali krok s DAC?
Vedeli sme, že súper má nahustený program a chceli sme doma predviesť svoju hru, ktorou sme sa prezentovali na jar. Mali sme šance, bohužiaľ sme ich nevyužili viac. Samozrejme, lepšie sa vám hrá, keď sú na štadióne štyri tisícky fanúšikov. Diváci z obidvoch táborov boli výborní a to nám vlialo veľa energie do žíl. Na prvé kolo to bol fakt výborný zápas.

Body ste získali pod Zoborom. Ako hodnotíte víťazstvo v Nitre?
Chceli sme dať prvý gól a to sa nám podarilo. Veľa sa hovorilo pred zápasom o problémoch v tábore súpera, no my sme sa sústredili primárne na seba. Škoda len, že neprišlo viac ľudí a že sme o víťazstve nerozhodli už skôr. Nakoniec sa súper dostal ešte do jednej veľkej šance, ale predsa len sme zaslúžene vyhrali.

V čom ste sa podľa vás zlepšili počas leta?
Jarná časť bola psychicky veľmi namáhavá, nerád by som niekedy ešte zažil niečo podobné. Som rád, že sme to zvládli a teraz chceme od začiatku naháňať body, aby sa už nič také neopakovalo. Verím, že ak takto pôjdeme ďalej, dostaneme sa na pozície, na ktorých sa nebudeme musieť strachovať do posledného kola.

Cítite, že mužstvo je v pohode a skutočne sa vám podarí vyhnúť sa dráme?
Nikto nechce hrať o záchranu a naozaj to nikomu ani neprajem. V minulej sezóne sme to boli my. Po jeseni sme získali najmenej bodov, čiže sme tam asi boli zaslúžene. Jar už bola z našej strany iná a na to by sme radi nadviazali. Každý vidí progres, ktorý nastal pod vedením trénera Karola Praženicu. Treba v tom pokračovať, partia je výborná. Nechceme zopakovať to, čo sme predviedli minulú jeseň. Práve to je náš primárny cieľ.

   

VŠETKO IDE OD MAJITEĽA

Do Zlatých Moraviec ste prišli v lete minulého roka a pôsobenie pri Žitave si pochvaľujete. Nie ste však jediný. Čím to je, že hráči majú radi ViOn?
Tento klub má veľmi dobrého majiteľa Viliama Ondrejku, ktorého slovo platí. Nikto si nestavia vzdušné zámky, futbal sa robí skromne a so srdcom, každý v klube tvrdo pracuje pre spoločný cieľ. Hráči majú radi ViOn aj pred podmienky na tréning a regeneráciu, ktoré má klub k dispozícii. Nečakajte, že by som mal zlé slovo na Zlaté Moravce. Klobúk dolu pred majiteľom, všetko sa začína zhora. Je to veľký futbalový fanúšik. Sme radi, keď ho môžeme potešiť a po úspešnom zápase príde za nami s víťaznou cigarou. Mám radosť z toho, že vidí a cíti, ako bojujeme za mesto a klub. Medzi kabínou a najvyšším vedením vládne vzájomný rešpekt a ja nemôžem povedať jedno krivé slovo.

Kolektív vo ViOne sa každý polrok výrazne obmieňa. Nie je to na škodu partie v kabíne?
Aj toto leto odišlo pár hráčov, ale kostra zostala. Sme tu my, starší hráči, ako Martin Chren, Peter Orávik, ja, Peter Čögley či Jakub Brašeň. Našou úlohou je udržať v šatni dobrú náladu a usmerniť mladých chlapcov, ktorých v mužstve samozrejme veľmi potrebujeme. Snažíme sa pomáhať im a robíme všetko pre to, aby kabína bola zdravá. Ja osobne som v tomto smere nikdy nemal problém, či už to bolo v Ružomberku, tu, prípadne v Liberci.

Ako zapadol do súkolia tréner Karol Praženica?
Peťo Čögley sa raz vyjadril, že tréner je obrovský profesionál a kladie dôraz aj na tie najmenšie detaily. Pod tieto slová by som sa bez problémov podpísal. Možno by som ešte pridal to, že kladie dôraz na disciplínu, na čo je naozaj háklivý. Na tréningoch, v zápasoch a aj mimo ihriska musíme fungovať na sto percent.

Cítite, že aj vo veku 32 rokov sa pod ním môžete posúvať vpred?
Samozrejme. Nikto nevie všetko a zlepšujete sa celý život. Verím, že do budúcnosti ešte zužitkujem to, čo mi tréner odovzdáva. Každý tréning vám prinesie niečo nové, čo ma veľmi teší. Zbieram skúsenosti, ktoré potom môžem ja posunúť ďalej.

   

OBDIVUJE BECKHAMA

ViOn ťaží do veľkej miery z vašich štandardných situácií. Obľubovali ste ich zahrávanie už počas mládežníckych rokov?
Som ľavák a tých je menej, takže k štandardkám som sa dostával už počas žiackeho obdobia. Zahrávam ich asi dvadsať rokov a mám to naozaj rád. Teší ma, keď môžem z priameho alebo rohového kopu prihrať spoluhráčovi na gól. Je dobré, že štandardné situácie kopem práve ja, keďže som nikdy nevedel dobre hlavičkovať (smiech). Asi preto som sa na to dal.

Dá sa zahrávanie štandardných situácií natrénovať, alebo to človek musí mať jednoducho v sebe?
Myslím si, že práve tréning je v tomto smere kľúčový. Keď pozerám v televízii európske zápasy, snažím sa odsledovať, pod akým uhlom zahrávajú veľkí hráči štandardné situácie, analyzujem si spôsoby ich kopu. Niekedy sa snažím vyskúšať to. Každý má iný štýl kopania, ale dennodenný dril vám určite pomôže v tom, aby ste stále napredovali. S každou zahratou štandardkou to musí byť len lepšie a lepšie. Logika nedáva, aby to bolo inak.

Venujete sa vďaka tejto vašej výnimočnej kvalite na tréningu často signálom?
Určite. Štandardné situácie sú veľmi dôležité. Je to najjednoduchší spôsobom na strelenie gólu. Nie ste pod tlakom, lopta stojí na mieste. Plzeň dostala tento týždeň na trávniku Olympiakosu Pireus (0:4) tri góly zo štandardiek a stálo ju to účasť v Lige majstrov. Škoda, keďže som jej držal palce. Keď si mužstvo dobre nacvičí signál, môže takto rozhodnúť zápas. Logicky, aj my na to kladieme dôraz. Je to veľmi dôležitá súčasť hry.

Štandardné situácie ktorého svetového hráča si doslova vychutnávate?
Odmalička bol pre mňa kráľom tejto disciplíny David Beckham. Aj dnes si niekedy púšťam videá jeho najslávnejších priamych kopov. Obdivoval som však jeho hru celkovo, nielen štandardky.

Darí sa vám aj pri pokutových kopoch. V minulej sezóne ste premenili všetkých šesť, ktoré ste zahrávali. V čom tkvie tajomstvo vášho úspechu?
Dúfam, že moja séria sa neskončí tak skoro. Zahrávať penalty v situácii, v akej sme boli v predchádzajúcom ročníku, nebolo jednoduché. Vedeli sme, že potrebujeme každý bod a s tým prichádza určitý tlak. Vždy poobede pred zápasom som sa rozhodol, kam to kopnem, ak dostaneme výhodu pokutového kopu. Potom som sa už snažil len nevymýšľať. Možno aj to mi trochu uľahčilo situáciu a našťastie nám to prinášalo body. Prispelo to k záchrane v situácii, keď nám už veril len málokto.

   

DRŽÍ PALCE HASPROVI SO SAPAROM

Futbalovo ste vyrástli v Ružomberku. Sú pre vás zápasy s MFK stále emocionálne silné?
Ešte špecifickejšie bolo, keď sme hrali na jeseň pohárový zápas vo Zvolene, keďže som Zvolenčan. V rodnom meste som začínal s futbalom a dodnes tam žijú moji rodičia. Vyhrali sme 2:1, dal som gól, takže sa mi odchádzalo dobre. Čo sa týka Ružomberka, prežil som tam dlhé roky a vždy sa veľmi teším na vzájomné zápasy. Teraz to bude ešte o to zaujímavejšie, keďže trénermi sa stali Jano Haspra s Marekom Saparom, s ktorými som toho veľa prežil. Bude to čerešnička na torte.

Čo hovoríte na to, že ružomberský tím majú pod palcom váš bývalý mládežnícky tréner s vaším bývalým spoluhráčom?
Som rád a dúfam, že sa im bude dariť. Snáď dostanú čas na to, aby dokázali na mužstvo preniesť svoje myšlienky. S Marekom som často v kontakte a obidvom držím palce, len proti nám nemusia vyhrať.

Viete si predstaviť, že by vás títo dvaja chlapi trénovali?
Nikdy nehovor nikdy. Určite by mi bolo cťou. Viem, čo mám očakávať od Jana Haspru, ale Mareka som ako trénera nezažil. Bolo by zaujímavé vyskúšať si to. Sú to moji veľkí priatelia, ale teraz nad tým nemusím rozmýšľať. Som spokojný v Zlatých Moravciach a mám ešte rok platnú zmluvu. Nič podobné teda nepripadá do úvahy, nad odchodom nepremýšľam.

Zahrali ste si aj v Česku a v Maďarsku. Čo vám dali tieto angažmány?
V Liberci som získal Český pohár a na rok strávený v tomto klube rád spomínam. Vyhovovalo mi aj mesto, tvorili sme skvelú partiu. Bolo to výborné po futbalovej aj životnej stránke. Horšie to bolo v Maďarsku, kde som bol súčasťou klubu Zalaegerszegi TE. Končila sa mi zmluva v Ružomberku a šokovalo ma, že v tom čase neprišlo k predĺženiu kontraktu. Išiel som do Maďarska a v úvode nič nenasvedčovalo tomu, že po polroku pôjdem odtiaľ preč. Aj to mi dodalo skúsenosti, bol som pár mesiacov doma, oddýchol som si od futbalu a možno aj to mi trochu pomohlo, že sa mi vyhýbajú vážnejšie zranenia. Všetko zlé je na niečo dobré. Teraz bojujem za ViOn a budem naplno makať až dovtedy, kým mi nevyprší zmluva.

Na konte máte jediný reprezentačný štart. Vo Vaduze ste boli pri remíze 1:1 s domácim Lichtenštajnskom v neúspešnej kvalifikácii majstrovstiev sveta 2014. Po tomto zápase skončili na lavičke tréneri Stanislav Griga a Michal Hipp. Ako si spomínate na svoju krátku anabázu v národnom tíme?
Bola to pre mňa veľká česť, že som sa z Ružomberka dostal do reprezentácie. Keby som premenil veľkú šancu v 63. min, bolo by všetko inak. Neskóroval som a napokon z toho bol zlý výsledok a pre mňa uzavretá reprezentačná kapitola. Možno by sa to všetko otočilo inak. Jeden dotyk s loptou som mal navyše. Asi to tak malo byť.

   

RÁD SI ZAHRÁ HOKEJ, ODDYCHUJE SO SYNOM

Hoci má Tomáš Ďubek za sebou už dlhé roky futbalovej kariéry, vyhľadáva aktívny oddych. „Voľné dni trávim pri športe. Napríklad, keď môj syn má v nedeľu futbalové zápasy, prípadne turnaje, idem ho podporiť. Vtedy sa vymenia naše úlohy. V sobotu si zahrám ja a v nedeľu on,“ povedal Tomáš Ďubek, ktorý nám potvrdil, že rád sa venuje aj iným športom: „V zime si zahrám hokej. Hrávam aj tenis, ale už som sa dlhšie k nemu nedostal. Z času na čas si vyvetrám hlavu na bicykli alebo na kolieskových korčuliach a samozrejme vždy zapriahnem aj syna. Mám rád aktívny oddych, telo si ho po dni voľna pýta.“

   

TOMÁŠ ĎUBEK – FAKTY

  • Narodil sa 22. januára 1987 vo Zvolene, hrá na pozícii stredopoliara za FC ViOn Zlaté Moravce.
  • Je zadaný s priateľkou Renátou, je otcom 7-ročného syna Tomáša.
  • S futbalom začínal v rodnom Zvolene, ale ešte počas dorasteneckých rokov odišiel do MFK Ružomberok.
  • V Liptove sa presadil do seniorského tímu, v roku 2006 sa tešil z historického double s Ružomberkom.
  • V MFK hrával až do leta 2014, v sezóne 2012/13 ho vyhlásili za najlepšieho hráča našej ligy.
  • Z Ružomberka odišiel do Liberca, kde strávil jednu sezónu a prispel k zisku Českého pohára. Bol pri vyradení MFK Košice v 2. predkole Európskej ligy, Liberec však vypadol hneď v ďalšom kole s rumunským tímom Astra Giurgiu.
  • V lete 2005 sa vrátil do Ružomberka, kde vydržal ďalšie dve sezóny a nosil aj kapitánsku pásku.
  • Po nečakanom konci v MFK zamieril do maďarského klubu Zalaegerszegi TE, kde však nedostával dostatočný priestor a po polroku v tíme skončil.
  • Pol roka bol bez futbalu a v lete 2018 sa dohodol na zmluve so Zlatými Moravcami, kde je dodnes. V uplynulej sezóne prispel deviatimi gólmi k záchrane, z toho šesť presných zásahov zaznamenal z pokutových kopov. Pripísal si aj tri asistencie.
  • V našej lige odohral 343 zápasov, čo je najviac po Žilinčanovi Viktorovi Pečovskom a Michalovčanovi Igorovi Žofčákovi spomedzi všetkých hráčov aktuálne pôsobiacich vo Fortuna lige. Na konte má 55 ligových gólov.
  • Bol súčasťou mládežníckych reprezentácií Slovenska, na seniorskej úrovni má jediný štart za národný tím, v kvalifikácii majstrovstiev sveta 2014 bol pri remíze 1:1 v Lichtenštajnsku, po ktorej skončili pri kormidle tréneri Stanislav Griga a Michal Hipp. Odvtedy šancu nedostal.
  • Jeho obľúbený klub je Real Madrid, v mladosti obdivoval Davida Beckhama, dnes je jeho obľúbený hráč Cristiano Ronaldo.