Róbert Jež: Bolo by pekné napodobniť Sereď

Róbert Jež: Bolo by pekné napodobniť Sereď

So športovým riaditeľom FK Pohronie Róbertom Ježom o návrate do Fortuna ligy v novej pozícii.

Kým mužstvo FK Pohronie zažije v novej sezóne premiéru medzi slovensko elitou, pre športového riaditeľa klubu zo Žiaru nad Hronom Róberta Ježa (37) nebude účasť vo Fortuna lige novinkou. Bývalý vynikajúci stredopoliar si urobil renomé v Nitre, Žiline či Trnave, no v Žiari už bude zastávať pozíciu športového riaditeľa. Bude to jeho premiéra na funkcionárskej stoličke. „Celý deň mi teraz vyzváňa telefón,“ priznal v našom rozhovore 9-násobný reprezentant Slovenska, ktorý v najcennejšom drese strelil tri góly.

    

Ako si zatiaľ užívate novú pozíciu?
Užívam si ju prácou. Mám toho naozaj veľa, celý deň mám telefón pri uchu. Našou úlohou je teraz poskladať kvalitný tím. Chýbajú nám ešte dvaja-traja hráči na to, aby sme boli spokojní s kádrom. Funkcia športového riaditeľa je pre mňa nová, keďže doteraz som ju nezastával. Som rád, že takáto ponuka prišla. Človek sa učí celý život a ja sa teraz môžem učiť v Pohroní.

Pohronie je nováčik Fortuna ligy. Ako sa skladá káder na nový ročník?
S niektorými hráčmi sme sa rozlúčili hneď na začiatku prípravy, niektorí sú zase v kádri noví. Gro tímu budú tvoriť chalani, ktorí si Fortuna ligu vybojovali v minulej sezóne.

Uvítali by ste aj dlhšiu letnú prípravu vzhľadom na úlohy, ktoré aktuálne musíte riešiť?
Ani nie. Chlapci si oddýchli. Príprava trvá zhruba päť týždňov. Je to akurát. Zložitejšie je to len v tom, že sa ešte snažíme narýchlo zohnať hráčov, ktorí nebudú mať veľký priestor na to, aby sa zžili s novým mužstvom.

Cítiť v Žiari eufóriu?
Zatiaľ to zvlášť nepociťujem. Do mesta príliš nechodím. Dochádzam z Nitry a väčšinu času trávim na štadióne a tréningoch s mužstvom. Ľudia, ktorí v klube pracujú a žijú v Žiari, mi však povedali, že eufória v meste je. Myslím si, že prvý zápas so Slovanom Bratislava bude vypredaný.

Žiar už deklaroval, že bude vylepšovať súčasný štadión. Zažíva šport v meste v tomto období priaznivé časy?
Vyzerá to tak, že áno. Mesto vyčlenilo finančné prostriedky na kamerový systém a turnikety, ktoré sú nutnou podmienkou na účinkovanie vo Fortuna lige. Myslím si, že primátor v Žiari je veľký fanúšik športu. Nový futbalový štadión stojí a stavia sa aj hokejový štadión. Klub má naozaj veľkú podporu mesta.

   

KOPAČKY SI OBUJE MAXIMÁLNE NA TRÉNING

Aký pocit máte z kabíny? Cítite už v mužstve napätie?
Niektorí chlapci zažijú po prvý raz atmosféru zápasov najvyššej súťaže. Napätie tam určite je. Myslím si, že väčšie bude týždeň pred prvým ostrým zápasom. Zatiaľ sa chlapci svedomito pripravujú. Makajú na tréningoch a pracujú zodpovedne podľa pokynov trénerov.

Ako vyzerá vaše mužstvo po futbalovej stránke?
Hoci sme káder doplnili o troch-štyroch hráčov, cítiť, že chlapci sú pohromade dlhší čas. Prvý zápas nám vyšiel herne aj výsledkovo, Podbrezovú sme zdolali 5:2. Druhé prípravné stretnutie sme odohrali po náročnom týždni, tréneri naordinovali pomerne veľa behania a na chlapcoch bolo trochu vidieť únavu. S Dubnicou prehrali 0:1. V príprave je to však normálne a nerobíme z tohto výsledku žiadnu vedu. Ideme ďalej.

Minulosezónny nováčik zo Serede si napokon zahral v skupine o titul. Chceli by ste napodobniť tento príbeh?
O konkrétnych cieľoch sme sa zatiaľ nebavili. Samozrejme, nechceli by sme vo Fortuna lige stráviť jedinú sezónu. Našou základnou ambíciou bude určite udržať sa medzi elitou. Ťažko dnes povedať, ako to bude z našej strany vyzerať. Určite by však bolo veľmi pekné, keby sme napodobnili Sereď.

Keď vidíte, ako sa Žiar pripravuje na premiérovú účasť medzi v najvyššej súťaži, neláka vás obuť si kopačky?
Tak to teda nie (smiech). Tri roky nehrám profesionálny futbal, kondične by som to už nezvládol. Samozrejme, chcem byť blízko kabíny. Pravidelne navštevujem tréningy a možno si kopačky obujem v rámci nich, keby nám nesedeli počty a tréner by ma pustil do tímu.

Pohronie sa teda nebude opierať o vaše skúsenosti. Kto by mohol byť podľa vás lídrom kolektívu?
Myslím si, že hráči, ktorí boli oporami v druhej lige, budú patriť medzi dôležitých členov tímu aj v najvyššej súťaži. Spomenul by som brankára Jenča, ktorý odchytal prakticky celú sezónu. Oporou bude určite kapitán Lukáš Pellegrini, skúsenosti má Lukáš Tesák. Táto trojica už má niečo odkopané a očakávam, že bude patriť k vodcom na ihrisku.

K futbalu v Žiari sa hrdo hlásia známi rodáci z tohto mesta – Milan Škriniar a Adam Nemec. Predstavujú tieto mená pre chlapcov inšpiráciu?
Mali by to tak cítiť najmä mladší hráči, ktorí majú kariéru pred sebou. Adam s nami aj trénoval. Pripravuje sa s nami pravidelne, jeho otec je trénerom nášho tímu, takže v lete nás jeho prítomnosť vždy poteší. Chlapci sa môžu v tréningoch od neho veľa naučiť, keďže má skúseností na rozdávanie. Pôsobí v zahraničí, hrával v reprezentácii. Príbehy Adama a Milana by mali byť pre chlapcov motiváciou, aby dosiahli niečo podobné.

   

MILANOVI NEMCOVI VYKÁ, S HRÁČMI SI TYKÁ

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Cesta z Nitry mi trvá asi 40 minút, mám to teda blízko. Momentálne je moja práca najmä o telefonovaní. Mobil mám stále pri uchu. Samozrejme, veľa času venujem aj komunikácii s trénermi. Bavíme sa o tom, aké typy hráčov by sme potrebovali a na základe toho sa snažíme doplniť káder. Sledujem tréningový proces, navštevujem prípravné zápasy. Trénerom poviem svoj pohľad, ako som to videl z tribúny. Oni mi zas hovoria, ako to videli z lavičky.

Ste podstatne zaneprázdnenejší v porovnaní s hráčskou kariérou?
Asi áno. Nemám pokoj, ani keď sa vrátim domov. Keď treba niečo vybaviť, riešim veci okamžite. Je toho viac. Hráč si odtrénuje svoju hodinu a pol, prípadne tri hodiny, keď sú dva tréningy a o nič sa nestará. Tréneri a ľudia, ktorí sa starajú o mužstvo a klub, majú toho viac.

V nedávnej minulosti ste trénovali TJ Imeľ. V budúcnosti sa vidíte skôr v pozícii funkcionára?
Trénoval som štvrtú ligu. Som rád, že som túto ponuku dostal a získal skúsenosti aj v tejto oblasti. Mohol som vidieť futbal z lavičky, čo je niečo úplne iné. Nad budúcnosťou sa však špeciálne nezamýšľam. Som rád, že som sa vrátil do Fortuna ligy ako funkcionár a že po trojročnej odmlke môžem pôsobiť vo vrcholovom futbale. Veľmi sa na to teším.

Ako hráč ste mali svoje sny a ambície. Máte ich aj dnes v inej pozícii?
Momentálne sa sústredím na to, čo je. Nepozerám sa do budúcna. Som v Pohroní a budem sa snažiť odviesť čo najlepšiu robotu pre klub, ktorý mi dal šancu.

Nemáte na krku ani štyridsiatku. Ako komunikujete s trénermi a hráčmi?
Trénerovi Nemcovi vykám. Trénoval ma ako hráča a patrí medzi starších koučov. Nedovolil by som si tykať mu, kým mi to sám neponúkne. S trénerom Urgelom si tykáme, keďže sme približne rovesníci. Nemám problém s tým, keď mi hráči tykajú. Nepotrpím si na oslovenie „pán Jež“. Pokojne ma môžu oslovovať „Robo“. Zaujíma ma len to, aby si chalani plnili svoje povinnosti a ak k nim pristupujú zodpovedne, všetko je v poriadku. O tykanie, prípadne vykanie, vôbec nejde.

  

NAJKRAJŠIE ROKY STRÁVIL V ŽILINE

Aké to pre vás bude, keď v pozícii funkcionára zavítate do Nitry, Žiliny a Trnavy – teda do klubov, za ktoré ste hrávali?
Bude to iné, špecifické. Nejde však o mňa, ale o to, aby Pohronie bolo úspešné, aby sa chlapcom a trénerom darilo. Ak to tak bude, budem spokojný.

Čakali ste, že sa už po troch rokoch od skončenia aktívnej kariéry objavíte vo fortunaligovom kolotoči?
Ťažko povedať. Rok som nepôsobil nikde, potom som trénoval Imeľ. O tom, či sa vrátim medzi elitu, som zvlášť nerozmýšľal. Ozvalo sa Pohronie, v ktorom končil v pozícii športového riaditeľa Miroslav Poliaček. Minulú sezónu som často chodil do Žiaru, pretože mužstvo hralo pekný futbal a viedlo druhú najvyššiu súťaž. Vďaka tomu som spoznal ľudí, ktorí robia okolo futbalu v Pohroní a keď sa Miro Poliaček pobral do Podbrezovej, prišla konkrétna ponuka. Potešilo ma, keď sa naskytla táto možnosť. Do úplne nového prostredia som nešiel.

Na čo najradšej spomínate z vášho hráčskeho pôsobenia v našej lige?
Určite na dva tituly so Žilinou a samozrejme nezabudnem ani na svoj prvý štart v FC Nitra, keďže som odchovancom tohto klubu. Najkrajšie časy som však zažil v Žiline, na ktorú naozaj nedám dopustiť. Spomienok mi zostalo veľa a Žilina sa pre mňa stala druhým domovom.

Žilina sa veľmi zmenila. Počas vašej éry pôsobilo v klube veľa skúsených hráčov, teraz je v tíme prevaha mladíkov a odchovancov. Ako vnímate zmenu filozofie pod Dubňom?
Za mojich čias musela Žilina hrať každú sezónu o titul. Mladší hráči dostávali menej priestoru a učili sa od starších a skúsenejších. Dnes je už filozofia iná, čo kvitujem. Som rád, že máme klub, ktorý dáva šancu mladým slovenským futbalistom a tí sa neskôr presadzujú vo veľkom futbale. Zo Žiliny už odišlo veľa chalanov do zahraničia a viacerí si počínajú naozaj dobre. Takto dnes vyzerá cesta za úspechom v slovenskom futbale. Samozrejme, nemôže v jednom tíme hrať iba jedenásť 19-ročných chlapcov, treba aj skúsenosti. Žilina sa vybrala sympatickou cestou.

V čom vidíte najväčšie zmeny, keď porovnáte našu ligu z vašej a z dnešnej éry?
Chýbajú mi niektoré mužstvá, ktoré hrali ligu, keď som končil v Žiline. Popri Slovane a Trnave sme čelili silnej Artmedii, absentujú aj krajské mestá ako Banská Bystrica, Prešov a Košice, čo ma určite mrzí. Táto situácia však otvorila dvere ďalším a šance sa chopili Sereď, Zlaté Moravce či Pohronie. V týchto kluboch robia ľudia futbal so srdcom. Keďže si tieto mužstvá vykopali Fortuna ligu na ihrisku, určite do nej patria.

  

RÓBERT JEŽ – FAKTY

  • Narodil sa 10. júla 1981 v Nitre, je športovým riaditeľom FK Pohronie.
  • Počas aktívnej kariéry hrával na pozícii stredopoliara, futbalovo vyrástol v rodnej Nitre, v kádri prvého tímu pôsobil od leta 1998.
  • V Nitre odohral 28 zápasov, v ktorých strelil 5 gólov, následne prestúpil do Viktorie Plzeň.
  • Vo Viktorii strávil 5 rokov s výnimkou polročného hosťovania, ktoré si odkrútil v FK Příbram. Za Plzeň odohral 84 duelov, strelil v nich 9 gólov.
  • Najlepšie roky strávil v Žiline, kde pôsobil v období od 2005 – 2010. Počas tejto éry vyhral so šošonmi dva tituly (2007, 2010) a na jeseň 2010 účinkoval s MŠK v Lige majstrov, kde však mužstvo pod vedením Pavla Hapala nezískalo v konfrontáciách s FC Chelsea, Olympique Marseille a Spartakom Moskva ani bod.
  • V roku 2011 zamieril do Poľska, kde hrával v kluboch Górnik Zabrze, Polonia Varšava, Zaglebie Lubin a znovu Górnik Zabrze.
  • Začiatkom roka 2016 sa vrátil na slovenské trávniky do Spartaka Trnava, kde však nestrávil ani rok, pretože pre pretrvávajúce zdravotné problémy ukončil kariéru.
  • V národnom tíme debutoval v roku 2007 v Rijeke pri prehre 0:3 s Chorvátskom, v rokoch 2007 – 2012 odohral za reprezentáciu Slovenska 9 zápasov a strelil v nej tri góly.
  • Po skončení aktívnej kariéry sa stal trénerom štvrtoligového tímu TJ Imeľ, na jeseň už bude pôsobiť v mužstve nováčika Fortuna ligy FK Pohronie v pozícii športového riaditeľa.