Po najkrajšej sezóne je zvedavý, aká bude ďalšia

Po najkrajšej sezóne je zvedavý, aká bude ďalšia

S útočníkom Žiliny Róbertom Boženíkom o výnimočnom ročníku, ktorý zakončil debutom v seniorskom reprezentačnom tíme.

Sezónu začal ako nováčik, ktorý sa do seniorského tímu MŠK Žilina posunul z dorastu, respektíve druholigovej juniorky. V premiérovom ročníku medzi našou elitou nasúkal Róbert Boženík (19) 13 gólov, vyhlásili ho za objav Fortuna ligy, úspešne zmaturoval, stal sa pevnou súčasťou reprezentácie do 21 rokov a po skončení ligovej sezóny sa dostal aj do seniorského národného tímu. Nezostalo to len pri pozvánke od trénera Pavla Hapala, šancu dostal v prípravnom súboji proti Jordánsku (5:1) aj v kvalifikačnom dueli v Azerbajdžane (5:1). Hoci neskóroval, vydobyl si rešpekt. „Mám za sebou naozaj krásnu sezónu,“ priznal v našom rozhovore rodák z Terchovej.

   

Stihli ste si odpočinúť po skončení sezóny?
Trošku som si oddýchol, i keď voľna bolo menej. Najskôr som maturoval, potom som sa tešil a pripravoval na reprezentáciu a minulú stredu som sa vrátil domov zo zrazu národného tímu. Moji spoluhráči už začínali letnú prípravu, no spoločne s chlapcami z dvadsaťjednotky som dostal ešte pár dní voľna a začali sme trénovať až v pondelok, keď som absolvoval aj meranie hmotnosti. Trochu som si odpočinul od futbalu, no zároveň som sa už veľmi tešil na chalanov.

Pri tak krátkom voľne ste si asi hmotnosť nepokazili.
Všetko bolo v poriadku, udržiaval som sa stále v kondícii.

Bola to pre vás najnáročnejšia sezóna?
Tak by som to nepovedal. Bola najkrajšia. Všetko, čo sa udialo, je doslova neopísateľné. Som neskutočne šťastný. Najdôležitejšie však je, že som zdravý a zdravá je aj moja rodina. Splnil som si detský sen, v devätnástich rokoch som si odbil premiéru v národnom tíme. Je to krásne.

Čo považujete za zlomový moment vášho úspechu?
Kľúčová bola dôvera trénera Jaroslava Kentoša, ktorý si vytiahol viacerých nás, mladých hráčov z juniorky, prípadne dorastu, a nebál sa – mňa mladého chalana – dať od začiatku sezóny do základnej zostavy. Vytvorili sme veľkú rodinu a keď sa mi aj nedarilo, chlapci mi pomohli, stáli pri mne. Všetci sme sa potiahli navzájom, o tímovom duchu sme nemuseli hovoriť, prirodzene ho bolo cítiť.

Jedna vec je vyjsť na vrchol, druhá udržať sa na ňom. Uvedomujete si, aká náročná úloha vás čaká v ďalšej sezóne?
Nemám zbytočne veľké očakávania. Samozrejme, mám vysoké ciele, ale nepotrebujem sa zväzovať nejakými métami. Moja základná ambícia je zlepšovať sa deň čo deň. Zatiaľ sa mi to darí a v tomto trende chcem pokračovať. Robím všetko pre to, aby som bol zdravý a aby som bol napredoval. V tíme mám konkurenciu, ktorá ma posúva vpred. Sám som zvedavý, aká bude ďalšia sezóna. Veľmi sa na ňu teším. Milujem zápasy na domácom štadióne pred fanúšikmi, ktorí mi tlieskajú. Chceme robiť žilinským divákom radosť. Keď sa nám to bude dariť, celá kabína bude spokojná.

   

PO BOKU HAMŠÍKA A ĎALŠÍCH HVIEZD

Cítite, že vám prvé dva reprezentačné štarty zmenili život?
Ťažko povedať. Stretol som sa s trénermi Kentošom a Guľom a povedal som im, že si ani nejako neuvedomujem, čo sa okolo mňa zbehlo. Hral som so špičkovými futbalistami, ktorí mi všetko uľahčili, takisto nápomocný bol realizačný tím. Všetci ma podporovali a boli mi oporou. Bolo skvelé byť v jednom mužstve s hráčmi, ktorí boli odmalička mojimi vzormi. Som im vďačný za to, že ma prijali medzi seba.

Reprezentačný debut ste si odbili proti Jordáncom. Čo hovoríte na váš druhopolčasový výkon?
Sám som bol prekvapený, že som sa dostal na ihrisko skôr ako Samo Mráz. Nemal som žiadne očakávania, išiel som si to užiť a chcel som ukázať svoje silné stránky. Do zápasu som vstupoval po prestávke, keď sme prehrávali 0:1. Som víťazný typ a chcel som sa podieľať na otočení výsledku. Na lavičke ma škrelo, ako sa zápas vyvíjal. Šiel som do toho s tým, že nemám čo stratiť. Našťastie sa nám druhý polčas vydaril, dali sme päť gólov a bolo to úžasné.

Prekvapilo vás, keď ste sa dozvedeli, že nastúpite v základnej zostave v kvalifikačnom zápase v Azerbajdžane?
Chlapci mi niečo naznačovali, doberali si ma. Neriešil som to, sústredil som sa na seba a svedomito som sa pripravoval na zápas. Keď som sa dozvedel, že som dostal šancu, bol som prekvapený a zároveň aj šťastný. Opäť som si to išiel užiť a v zápase som si ani neuvedomoval, v akej spoločnosti hráčov som na ihrisku. Nič som neriešil a išlo to samé.

Podali ste výborné výkony. Mrzí vás trochu, že ste ich neozdobili gólmi?
Som víťazný typ a vždy chcem byť najlepší. Dôležité však je, že sme góly dali, vyhrali sme oba zápasy a v kvalifikácii majstrovstiev Európy sme získali tri body do tabuľky. Všetko je skvelé a verím, že góly prídu.

Oplývate pokorou, vyzdvihujete okolie. Napriek tomu, nie ste hrdý na to, čo ste dokázali?
Ani som si to nestihol pozrieť. Bolo toho v tomto období dosť. Potreboval som vypnúť od futbalu a trochu sa odreagovať. Na pochvalu verejnosti sa príliš nepozerám, nie som veľmi aktívny na sociálnych sieťach, nečítam diskusie. Snažím sa počúvať iba ohlasy od trénerov, spoluhráčov a rodiny. To je pre mňa priorita, ostatným sa príliš nezaoberám.

Boli by ste sklamaný, keby ste sa v septembri ocitli v nominácii trénera reprezentácie do 21 rokov Adriána Guľu?
Nie. Reprezentácia je odmena pre každého futbalistu a tešiť sa musíte aj z pozvánky do dvadsaťjednotky. Aj keby som nebol v seniorskom národnom tíme, mal by som radosť. Všetko nechávam na tréneroch, nech sa rozhodnú na základe mojej aktuálnej formy. Podstatné je to, aby víťazili oba reprezentačné výbery.

    

VYSNÍVANÝ KLUB? ŽILINA

Poďme k Žiline. Hneď v prvej sezóne ste zaznamenali 13 fortunaligových gólov. Mohlo to byť pre vás vôbec krajšie?
Je to krásne, ale chcem sa ešte zlepšovať. Mohlo toho byť aj viac. Dôležité však je, že som odohral sezónu zdravý a mne osobne sa darilo.

V čom chcete napredovať?
Vo všetkom. Som veľmi mladý a mám veľa nedostatkov. Najviac potrebujem zlepšiť prácu telom a zakončenie.

V Žiline máte špecialistu – trénera útočníkov Stanislava Grigu. V tomto smere je veľmi nápomocný?
Samozrejme, je to skvelý človek a odborník. Veľmi mi pomáha. Som šťastný, že s ním môžem spolupracovať.

Po takejto raketovej sezóne sa núkajú otázky na prípadný posun vpred. Nepoškuľujete už po zahraničí? Máte vysnívaný klub?
Samozrejme, že ho mám. Každý futbalista sníva o veľkom futbale. Mojím vysnívaným klubom je odmalička Žilina. Zahraničie momentálne neriešim. Nechcem spadnúť myšlienkami do prestupových špekulácií a do všetkého, čo sa o mne aktuálne rozpráva. Moja hlava by bola všade, len nie tam, kde ju potrebujem mať. Všetkému nechávam voľný priebeh. Čas ukáže, ako sa moja situácia vyvinie. Dôležité je, aby som bol naďalej zdravý.

Kde sa vo vás berie takáto pokora?
Neviem, či som až tak pokorný. Je to asi výchovou. Musím vyzdvihnúť mojich rodičov aj ľudí v klube. Rodičia ma odmalička viedli k tomu, že nič nie je zadarmo a musím byť skromný a pokorný. Tak by to malo byť. V Žiline sa bazíruje na tom, aby z nás rástli nielen dobrí futbalisti, ale aj ľudia.

   

CHCE SA ĎALEJ VZDELÁVAŤ

Úspešne ste zavŕšili štúdium na športovom gymnáziu v Žiline. Tešíte sa, že už máte maturitné vysvedčenie vo vrecku?
Samozrejme. Je skvelé, že si môžem trochu oddýchnuť. Voľný čas mi doteraz vypĺňali školské povinnosti. Rozmýšľam už o ďalšom vzdelávaní, chcel by som navštevovať kurz angličtiny, ktorá sa mi určite v živote zíde.

Ako dopadli maturity?
Zo slovenčiny som dostal jednotku, z angličtiny dvojku a z odborných predmetov trojku.

Bolo náročné skĺbiť školu a futbal?
Bolo, ale zvykal som si na to odmalička. Ako mladý chlapec som musel dochádzať z Terchovej do Žiliny. Skoro som vstával a neskoro som chodil domov. Keď si to správne v hlave nastavíte, ide to ľahšie.

Súhlasíte, že aj futbalisti by mali myslieť na vzdelanie?
Určite. Sám sa to snažím takto vnímať. Pomáha mi v tom aj mentálna trénerka, ale aj tréneri v klube a ľudia v mojom okolí. Snažím sa obklopovať ľuďmi, ktorí ma môžu posunúť vpred.

   

PREZÝVKA ROHOŽNÍK HO NEHNEVÁ

Bol to pamätná tlačová konferencia bývalého reprezentačného trénera Jána Kozáka. Nielen preto, že otvoril mnohé pálčivé témy, ale aj pre jeden nešťastný omyl, keď Róberta Boženíka prekrstil na „Rohožníka“. Pri bilancovaní úspešnej sezóny sme sa mladíka Žiliny spýtali, či ho to nahnevalo, prípadne to pre neho znamenalo motiváciu zlepšiť sa, aby si jeho meno dobre zapamätal každý. „Nikdy som to neriešil, len som sa nad tým pousmial a aj dnes sa pobavím, keď ma niekto nazve Rohožníkom. Určite ma tento omyl nemotivoval, na motiváciu mi stačí to, že chcem byť najlepší. To, že niekto skomolí meno, to sa môže stať každému. Veď sme len ľudia,“ povedal Róbert Boženík.

   

RÓBERT BOŽENÍK – FAKTY

  • Narodil sa 18.11.1999, pochádza z Terchovej, je slobodný a bezdetný, hráva na pozícii útočníka za MŠK Žilina.
  • Futbalovo vyrástol v žilinskej akadémii.
  • Má za sebou premiérovú sezónu v najvyššej súťaži, v ktorej odohral 32 zápasov, strelil 13 gólov, pridal dve asistencie a dostal tri žlté karty.
  • V Slovnaft Cupe, v ktorom Žilina neuspela až vo finále v penaltovom rozstrele s Trnavou, nastúpil v siedmich stretnutiach, zaznamenal dva góly a pripísal si aj jednu asistenciu.
  • V priebehu sezóny 2018/19 sa stal pevnou súčasťou slovenskej reprezentácie do 21 rokov.
  • V májovom asociačnom termíne sa dočkal prvej pozvánky do seniorského národného tímu. V prípravnom súboji v Trnave proti Jordánsku (5:1) nastúpil ako striedajúci hráč, v kvalifikačnom dueli v Baku proti Azerbajdžanu (5:1) hral od začiatku.
  • Jeho obľúbený klub je Manchester City, obdivuje majstrovstvo Cristiana Ronalda a Sergia Aguera.
  • Riadi sa životným mottom: „Nikdy sa nevzdávaj“.