Prežíva krásny rok

Prežíva krásny rok

S legendou Slovana Bratislava Alexandrom Vencelom najst. o spomienkach na úspešné roky ako aj o súčasných úspechoch klubu.

Utorok 21. mája nie je pre fanúšikov Slovana Bratislava bežný deň. Belasí presne pred päťdesiatimi rokmi dosiahli najväčší úspech slovenského klubového futbalu, keď v bazilejskom finále Pohára víťazov pohárov zdolali slávny výber FC Barcelona 3:2.

Súčasťou tohto výnimočného tímu Slovana bol aj brankár Alexander Vencel (75). „Dosiahli sme veľké víťazstvo. Československý futbal bol fungoval vtedy na amatérskej báze a my sme zdolali veľkú Barcelonu zloženú z profesionálov. V Európe nás vtedy nebrali príliš vážne, nepatrili sme medzi vychytené mužstvá. Málokto od nás čakal niečo podobné. Celá cesta bola úžasná. Nezľakli sme sa veľkých súperov. Prešli sme cez juhoslovanský FK Bor, FC Porto, AC Turín a Dunfermline Athletic,“ povedal legendárny brankár belasých, ktorý si zaspomínal aj na bazilejské finále: „Povedali sme si, že keď už aj prehráme, každý ocení naše výkony. Podceňovali nás všetci. V Bazileji sme boli dva dni pred zápasom a na náš tréning nezavítal žiadny zahraničný novinár. Prišli sa na nás pozrieť len československé médiá. Všetci sa točili okolo Barcelony. Tréner Michal Vičan správne odhadol situáciu a povedal nám, aby sme ukázali, že nás podceňujú neprávom. Po zápase sme sa usmievali práve my. Zápas to bol síce ťažký, ale pocity po ňom boli neuveriteľné.“

Slovan Bratislava si uctil svoje legendy. V zápase 8. kola nadstavby so Žilinou (6:2) oslávili belasí storočnicu svojej existencie a pri tejto príležitosti sa ešte pred úvodným výkopom ocitli na ihrisku hráči, ktorí triumfovali v Pohári víťazov pohárov. Zo zahraničia pricestoval na Slovensko aj kapitán tohto tímu Alexander Horváth, ktorý zdvihol nad hlavu oficiálnu repliku slávnej trofeje. „Všetci sme sa tešili, keď sme sa dozvedeli, aké oslavy sa chystajú. Nevedeli sme sa dočkať repliky, ktorá je rovnako veľká ako pravý pohár. Obzreli sme si ju ešte pred tým, ako nás zavolali na plochu. Bolo príjemné, že sme sa mohli stretnúť aspoň tí, ktorí sa dožili dnešných dní. Pospomínali sme si na všetky krásne chvíle, ktoré sme spolu prežili. Je mi len ľúto, že medzi nami už nemohli byť Janko Zlocha, Karol Jokl, Vladko Hrivnák, Laco Móder a musím spomenúť aj Janka Popluhára, ktorý ešte odohral s nami prvé zápasy. Žiaľ, nemohli si užiť tieto krásne chvíle, priazeň divákov a nezabudnuteľný večer,“ povedal Alexander Vencel.

     

OBROVSKÁ POCTA

Slovan zažil tento rok veľa osláv a vo viacerých hral kľúčovú rolu práve bývalý gólman belasých. V marci bol ambasádorom otvorenia nového Tehelného poľa, na ktorom bratislavský klub našiel svoj nový domov po deväťročnom exile na neďalekých Pasienkoch. „Prežívam krásne obdobie. Veľmi si vážim, že ma tento rok uviedli do Siene slávy Slovenského futbalového zväzu. Veľkou cťou pre mňa bolo, že som mohol slávnostne odovzdať kľúč od nového Tehelného poľa a prihovoriť sa fanúšikom. Bol som pri začiatku novej éry Slovana. Je to obrovské zadosťučinenie za roky odpracované v Slovane Bratislava. Neskutočne si to cením,“ povedal Alexander Vencel.

Veľké jubileá sa spojili aj so súčasným úspechom Slovana. Belasí po štyroch neúspešných rokoch, keď sa majstrami stali dvakrát Trenčín, Žilina a Trnava, ovládli so šesťkolovým predstihom Fortuna ligu. Po piatkovom poslednom zápase tejto sezóny s nováčikom zo Serede zdvihnú hráči nad hlavu trofej Esencia hry. „Majstrovský titul len umocnil všetky krásne chvíle. Ľudia dlho čakali, aby mohli vidieť takéto futbalové divadlo. Pohár, ktorý chlapci dostanú po zápase so Sereďou, si určite budú vážiť. Je to prvý titul na novom Tehelnom poli. Škoda, že po jeho zavŕšení prišlo mierne poľavenie. Toto mužstvo malo na to, aby sezónu dohralo bez prehry. Tie však k futbalu patria. Teším sa na večer, keď naši hráči zdvihnú trofej nad svoje hlavy,“ doplnil Alexander Vencel.

    

POTVRDIŤ ÚSPECH NA MEDZINÁRODNEJ SCÉNE

Bývalý gólman Slovana nepatrí medzi ľudí, ktorí žijú iba zo spomienok. Aktívne sleduje aj súčasnú hráčsku generáciu a teší sa z jej úspechov. „Mužstvo sa tvorilo postupne. V predchádzajúcich rokoch chýbali vhodné typy hráčov, ktoré manažment postupne hľadal. Nečudoval som sa, že vedenie zacielilo svoju pozornosť do zahraničia. Slovan vďaka tomu získal kvalitu, ktorá sa postupom času ešte viac vyprofilovala. Podľa môjho názoru by sme potrebovali ešte jedného dobre hlavičkujúceho stopéra. V stredovej formácii máme veľkú kvalitu, rovnako tak útok. Na slovenskú ligu máme mimoriadne silné mužstvo. Dôležité bude, aby to potvrdilo aj v Lige majstrov, kde budú silnejší súperi. Kvalitu treba ukázať aj na medzinárodnej scéne,“ myslí si Alexander Vencel, ktorý pochválil svojho nasledovníka medzi žrďami Dominika Greifa: „S Dominom som spolupracoval. Začínal u mňa, keď mal osem – deväť rokov. Myslím si, že je veľmi talentovaný a má to v hlave dobre usporiadané. Pokiaľ sa mu vyhnú zranenia, bude sa len zlepšovať.“

Dominik Greif nie je jediný hráč, ktorého výkony si Alexander Vencel váži. „Takého útočníka ako Šporar nám môže závidieť mnoho mužstiev. De Kamps je bojovník na pohľadanie. Mohol by som menovať ďalších. Veľmi sa mi páči aj Dávid Holman, pretože mu to na ihrisku myslí. Káder je momentálne výborne poskladaný, očakávame od neho dobré výsledky,“ doplnil bývalý gólman, ktorý v Slovane po skončení aktívnej kariéry dlhé roky pracoval s brankármi.

Alexander Vencel ocenil aj prínos súčasného trénera Bratislavčanov Martina Ševelu: „Je to muž na správnom mieste. Už v Trenčíne ukázal svoj potenciál. Vie pracovať s hotovými futbalistami aj s talentovanými hráčmi. Dva tituly získal ešte v Trenčíne, teraz pridal ďalší. Je to ambiciózny kouč. Celému realizačnému tímu želám, aby sa jeho práca odzrkadlila aj na medzinárodnej úrovni.“

   

FUTBAL AKO RODINNÁ TÉMA

Alexander Vencel viedol mladých brankárov Slovana aj v dôchodkovom veku. „Už netrénujem. Skončil som pre zdravotné problémy. Trikrát v týždni však navštevujem štadión. Chodím si zacvičiť, sledujem tréningy prvého mužstva aj dorastencov. Neviem od futbalu úplne odísť,“ povedala slovenská brankárska legenda, ktorá od futbalu odísť ani nemôže. Brankárske remeslo po ňom zdedili syn Alexander ml. aj vnuk Alexander najml. Syn Stanislav hrával v poli. „Futbal stále sledujem, pozerám reprezentačné zápasy, stretnutia Ligy majstrov či Európskej ligy. Môj syn Šaňo je lektor FIFA a UEFA a posledný polrok trénuje v Jordánsku, kde si ho na výpomoc vyžiadal tamojší princ. Máme sa o čom baviť. Mám vnuka, ktorý je takisto brankár a chytá univerzitnú súťaž v Texase. Verte, že futbal je u nás témou číslo jeden a žiť ním budem zrejme až do konca...“

Keď sa Alexander Vencel pozrie za svojou kariérou, môže byť naozaj hrdý. „Zažil som takmer všetko, čo som zažiť mohol. Bol som na majstrovstvách Európy 1976, kde Československo získalo zlato. Zahral som si na majstrovstvách sveta. Mrzí ma asi len to, že som bol súčasťou tímu, ktorý si vybojoval miestenku na olympijské hry 1968 v Mexiku a napokon som na nich nehral. Rozhodujúci súboj sme zviedli s Rusmi, ktorých sme zdolali v Ostrave. Žiaľ, prišlo k rozhodnutiu, na základe ktorého sme nemohli cestovať do Mexika v  zložení, v ktorom sme sa kvalifikovali na turnaj, pretože by sa musela prerušiť liga. Každé mužstvo uvoľnilo len jedného hráča.  Z tých, ktorí nastúpili proti Rusom, odcestoval iba stopér Stano Jarábek. Olympijský turnaj najmä preto nedopadol pre Československo dobre. Mrzí ma to, pretože účasť na olympiáde by moju kariéru ešte viac vyšperkovala,“ uzavrel Alexander Vencel najst.

     

ALEXANDER VENCEL – FAKTY

  • Narodil sa 8. februára 1944 v rumunskej dedine Ilva Mare, hrával na pozícii brankára.
  • S futbalom začal v Šali, neskôr pokračoval v TJ Dimitrov.
  • V Slovane Bratislava pôsobil v rokoch 1960 – 1977 s výnimkou obdobia 1962 – 1964, ktoré strávil v Dukle Komárno.
  • So Slovanom sa stal v rokoch 1970, 1974 a 1975 majstrom Československa, v rokoch 1968 a 1974 vyhral Československý pohár a v rokoch 1970, 1972, 1974, 1976 Slovenský pohár.
  • V roku 1969 bol súčasťou tímu, ktorý v bazilejskom finále Pohára víťazov pohárov zdolal FC Barcelona 3:2.
  • Celkovo odohral za Slovan 321 zápasov v najvyššej súťaži.
  • Záver klubovej kariéry strávil v Plastike Nitra a v Slovane Viedeň.
  • V československej reprezentácii odchytal 25 zápasov a v roku 1976 bol súčasťou tímu, ktorý v Belehrade získal titul majstrov Európy. Bol aj na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku.
  • Ako tréner pôsobil predovšetkým v Slovane Bratislava, ale aj v Dunajskej Strede a v Trnave, bol súčasťou realizačného tímu reprezentácie počas éry hlavného kouča Jozefa Adamca. Dlhé roky pracoval s brankármi aj v mládežníckych výberoch Slovenska.
  • Futbalu sa venovali aj jeho synovia, Alexander bol brankár a Stanislav hrával v poli, miesto medzi žrďami háji jeho vnuk Alexander.