Stopér a kapitán Trenčína Peter Kleščík (30) je počas celej profesionálnej kariéry verný klubu spod Čákovho hradu. V AS zažil príchod majiteľa z Holandska, vypadnutie do druhej ligy, návrat medzi elitu, dvakrát sa tešil zo slovenského double a bol pri šiestich účastiach v pohárovej Európe za sebou. O to viac si uvedomuje vážnosť aktuálnej situácie, keď Trenčínu dve kolá pred koncom fortunaligovej nadstavby patrí predposledná barážová priečka len s jednobodovým náskokom pred Podbrezovou, s ktorou sa mužstvo stretne v sobotu v Myjave. „Musíme zvíťaziť a urobiť všetko pre záchranu,“ vyhlásil v našom rozhovore Peter Kleščík.
V sobotu ste nebodovali v Zlatých Moravciach a vaša situácia sa opäť skomplikovala.
Čo rozhodlo o prehre 1:2?
Prvý
polčas bol nervózny. Bolo cítiť, že obom mužstvám ide o veľa. Veľmi dôležitý
bol prvý gól. Zlaté Moravce potrestali naše individuálne chyby. My sme
nedokázali využiť náznaky šancí. Naše strely, ktoré v minulosti napínali sieť,
smerujú dnes do stredu brány a brankári ich pohodlne chytajú. Zároveň pykáme
za každé zaváhanie.
Darí sa
vám v kabíne odvracať čierne myšlienky?
Je to
zložité. Po facke v podobe zlého výsledku sa z toho dostávame ťažko. V nedeľu,
respektíve v pondelok ste ešte myšlienkami pri nevydarených zápasoch. Snažíme
sa však navodzovať pozitívnu atmosféru. Od utorka sa už vždy pozeráme na ďalší
zápas. Momentálne sa nám nedarí a vieme, čo nás v sobotu čaká. Musíme sa
nachystať na Podbrezovú. Obe mužstvá sú zaslúžene na dne tabuľky. Pobijeme sa o
to, kto bude hrať baráž. Chceme sa vyhnúť priamemu zostupu.
V čom
vidíte príčiny súčasného stavu?
Dôvodov
je viac.Nevieme sa dostať von z momentálnej situácie.
Jednoducho, nedarí sa nám.
Treba za
tým hľadať odchod opôr po vypadnutí v play-off Európskej ligy s AEK Larnaka?
Ťažko sa
mi hodnotí toto obdobie, pretože som bol zranený, Európsku ligu som
neabsolvoval. Určite nám uškodilo sklamanie z nezvládnutej baráže. Po vyradení
Feyenoordu sme cítili, že máme aj na Larnaku. Ukázali sa skúsenosti súpera,
dostali sme prvú vážnu facku v sezóne, a potom sa začali problémy postupne
nabaľovať na seba.
Počas
rekonštrukcie štadióna hrávate svoje domáce zápasy v Myjave, kde chodí málo
divákov. Je to pre vás veľký problém?
Je to
jeden z detailov, ktorý prispel k súčasnej situácii. O tom sme však dopredu
vedeli a určite to nie je hlavná príčina našich problémov. Rozhodne nám to nepomohlo. Nedali sme však divákom impulz, aby prišli vo väčšom počte.
Čaká vás
zrejme kľúčový zápas s Podbrezovou. Cítite v kabíne rešpekt pred dôležitým
súbojom?
Ak
niekomu chýbal rešpekt pred predchádzajúcimi zápasmi, inak to nebude ani teraz.
Myslím si, že to bude podobný súboj ako v Zlatých Moravciach. Veľa futbalovej
krásy asi neuvidíme. Takéto zápasy neuhráte kvalitou, ale nasadením, vôľou a
túžbou.
GALÁD MÔŽE POMÔCŤ ENERGIOU A IMPULZÍVNOSŤOU
Trenčín
mal vždy trpezlivosť s trénermi, no túto sezónu máte už štvrtého kouča.
Škrie hráčsku kabínu podiel na ich predčasných koncoch?
Za seba
hovorím, že určite áno. Boli sme zvyknutí na to, že tréneri u nás zostávajú
dlhšie obdobie. Momentálne je to inak. Tréner vám môže dať návod, ako uspieť.
Na ihrisku je to však už len na hráčoch.
Pomôcť k
záchrane prišiel na záver sezóny Ivan Galád, ktorý už v Trenčíne bol a vy
osobne ste ho zažili. Čím môže mužstvu pomôcť?
Najmä
energiou a impulzívnosťou. Snaží sa vliať do mužstva sebavedomie. Verím, že
príde zmena a napokon pritiahneme šťastie na svoju stranu. Nepodarilo sa nám
uspieť v Zlatých Moravciach, ale cesta k záchrane ešte nie je zahataná. Treba
urobiť všetko pre to, aby sme zvládli sobotňajší zápas a udržali Fortuna ligu v
Trenčíne. Bude to veľmi náročné a veľa ľudí nám už neverí. Práve to nás musí
vyburcovať.
Ako
vyzerali prvé tréningy pod vedením Ivana Galáda?
Niesli
sa v znamení toho, čím je tréner známy. Prejavoval sa impulzívne, nešetril
emóciami. Pre niektorých chalanov bolo pár vecí určite nových. Verím, že najmä
tí mladší si zoberú z toho to pozitívne.
Tréner
vám vrátil kapitánsku pásku, ktorá počas celej sezóny putovala z ruky na ruku.
Je to trvalý stav?
Povedal,
že do konca sezóny budem kapitánom ja alebo Igor Šemrinec. Potešilo ma, že práve
my sme dostali dôveru. Neustále zmeny kapitána sú takisto jedným z dôvodov
súčasnej situácie. Nehovorím, že páska patrí mne. Pre šatňu je však dobré, keď
sú dopredu určení lídri. Nie je to najdôležitejšia vec v mužstve, ale určite má
svoj význam. V zápase musí každý zobrať zodpovednosť na svoje plecia, ale mimo
ihriska je dôležité, keď má šatňa svojich reprezentantov, ktorí vytýčia smer a
majú hlavné slovo.
S páskou
na ruku ste strelili gól ViOnu. Zodpovednosť vám teda svedčí?
Bolo to
po štandardke pri vabanku a Desley Ubbink to výborne kopol. Gól nám však
nepriniesol ani bod, a tak nebol dôležitý. Dôležitá je aktuálne iba záchrana.
VERNOSŤ AKO VĎAKA ZA DÔVERU
V
najvyššej súťaži ste odohrali za Trenčín už 252 zápasov. Čo hovoríte na túto
bilanciu?
Určite
ma to teší, ale ešte nekončím. Na bilancovanie bude čas, po skončení kariéry si
nájdem chvíľu na to, aby som sa pozrel na štatistiky. Teraz ma zaujíma iba to,
aby som pomohol mužstvu k záchrane.
Celú
profesionálnu kariéru ste strávili v Trenčíne. Patrí vernosť medzi vlastnosti,
ktoré si najviac ceníte?
Určite.
Veľmi si vážim, že môžem byť súčasťou Trenčína takéto dlhé obdobie. Uvidíme, čo
prinesie budúcnosť. Vernosť je aj určitá odmena za dôveru, pretože som tu
dostal šancu hrávať ligu.
V
Trenčíne sa pritom káder často mení. Spoznali by ste dnes tváre všetkých
bývalých spoluhráčov?
Myslím
si, že v tom by nebol problém. Pamätám si každého a so žiadnym spoluhráčom som
nikdy nemal problémy.
Trenčín
posunul viacerých hráčov do zahraničia. Ktorý príbeh vašich bývalých
spoluhráčov je podľa vás najviac inšpiratívny?
Každý je
niečím zaujímavý a je jedno či ide o nášho odchovanca, respektíve hráča, ktorý
prišiel na Slovensko zo zahraničia. V najväčšom kontakte som dnes s obrancom
AEL Limassol Borisom Godálom. Je to tak zrejme preto, že sme spolu boli ešte na
internáte. Každému z bývalých spoluhráčov patrí vďaka za to, že som s ním mohol
spolupracovať. Všetci sme sa navzájom posúvali.
Mrzí
vás, že vy ste ešte nemali možnosť okúsiť zahraničnú ligu?
Niekedy
to samozrejme človeku v hlave trochu vŕta, no ja som najmä vďačný za pekné roky
v Trenčíne. Čo sa stalo v minulosti, človek dnes už neovplyvní. Na dobrý
prestup potrebujete aj kúsok šťastia a ja som ho mal zrejme v iných veciach.
Možno raz príde aj na zahraničný angažmán. Nikdy nemôžete vedieť, čo vyskočí o
pár týždňov, resp. mesiacov. Treba zostať zdravý a tvrdo trénovať.
V
Trenčíne sa z niektorých hráčov postupom času stali tréneri. Rozmýšľate, že by
ste sa o pár rokov vybrali touto cestou?
Chvíľu
áno, chvíľu nie. Týmto sa budem zaoberať až neskôr. Momentálne to vidím tak pol
na pol.
V
Trenčíne ste toho zažili veľa. Ktoré spomienky vo vás vyvolávajú najsilnejšie
emócie?
Prvá
silná emócia bola negatívna, pretože sme zostúpili do druhej ligy. V tom veku
si to však človek až tak neuvedomuje. Dnes to vnímam trochu inak. Teší ma každý
ligový zápas. Radosť mám z čiastkových aj z veľkých úspechov. Vypadnutie
naštartovalo mnoho pekných vecí. Vrátili sme sa do najvyššej súťaže, dvakrát
sme získali double, zažili sme európske zápasy.
V TRENČÍNE ZREJME ZOSTANE
Ste
rodák z Kysúc. Ako ste sa vlastne dostali do Trenčína?
Išiel
som na športové gymnázium do Trenčína, kde som úspešne urobil talentové skúšky.
Začiatky neboli jednoduché. Ročník narodenia 1988 bol v Trenčíne veľmi silný,
mal som naozaj veľkú konkurenciu. Prvý polrok som trénoval s mladším dorastom,
ale na zápasy som chodil do Čadce. Zlomilo sa to v zimnej príprave. Dostal som
šancu v prípravných zápasoch, prepracoval som sa do tímu a stali sme sa
majstrami Slovenska. Odvtedy som v Trenčíne.
Považujete
sa dnes už za Trenčana?
Usadil
som sa s rodinkou blízko Trenčína – v Trenčianskej Turnej. Na Kysuce cestujem
už pomenej. Dcéra tu chodí do školy a syn do škôlky. Času toľko nie je, cez
víkendy hrám zápasy. Keď sa naskytne príležitosť, samozrejme radi vycestujeme
na návštevy za rodinou a známymi.
Takže
pri Trenčíne zostanete aj po skončení kariéry?
Ak sa
nič nepredvídateľné nestane, asi áno.
Ste
hrdý, že ste si rokmi vydobyli takú pozíciu, že ste s kapitánskou páskou
priviedli mužstvo k najväčším úspechom klubu?
Áno a to
bez ohľadu na to, či som mal pásku na ramene. Bude na čo spomínať. Mám naozaj veľa zážitkov.
PETER KLEŠČÍK – FAKTY
- Narodil sa 18. septembra 1988 v Čadci, je obranca a kapitán AS Trenčín.
- Je ženatý, s manželkou Zuzanou má dcéru Lilianu (7) a syna Marka (4).
- S futbalom začal v kysuckej obci Raková, odkiaľ sa presunul do FK Čadca
- Po odchode na štúdium na športové gymnázium v Trenčíne si vybojoval miesto v mladšom doraste AS a súčasťou klubu je dodnes.
- V rokoch 2015 a 2016 priviedol ako kapitán AS Trenčín k zisku slovenského double.
- V aktuálnej sezóne odohral aj pre zranenia iba trinásť zápasov, strelil jeden gól a dostal jednu červenú kartu.
- Slovensko reprezentoval v kategóriách do 19, 20 a 21 rokov.
- Jeho obľúbeným klubom je londýnsky Arsenal.
