V roku 1994 a 2018 obsadila Dunajská Streda tretie miesto v našej lige. Tieto sezóny boli rekordné, čo však už neplatí. Víťazstvom 2:1 na trávniku Žiliny spečatil DAC zisk druhej priečky, čo sa mužstvu z juhu Slovenska doteraz nepodarilo. Žlto-modrých priviedol k úspechu s páskou na ramene kapitán Tomáš Huk (24). „Väčšie oslavy budú až po sezóne,“ priznal v našom rozhovore člen širšieho reprezentačného kádra. Tréner Peter Hyballa potvrdil, že je maximalista a hneď deň po zápase naordinoval svojim zverencom tréning.
Druhé
miesto ste si zaistili po víťazstve 1:0 nad už istým majstrom Slovanom
Bratislava a triumfe 2:1 v Žiline. Teší vás, že definitíva prišla po zdolaní
najväčších konkurentov?
Boli to
fantastické pocity, veď hovoríme o dlhodobo najsilnejších mužstvách Fortuna
ligy. Slovan v tejto sezóne až do zápasu na našom štadióne neprehral. Bol to
pre nás emotívny triumf. Dôležité víťazstvo sme dosiahli aj na trávniku Žiliny,
ktorá s nami súperila o druhú priečku. Vedeli sme, že keď uspejeme, bude mať
istotu, a nemusíme sa pozerať ani na výsledok Ružomberka so Slovanom. Sme radi,
že to takto vypálilo. Patrične sme si to užili, cesta domov bola veselá.
Žilina
nastúpila iba s odchovancami vlastnej akadémie. Myslíte si, že ste to mali o to
ľahšie?
Určite
nie. Potrápili nás. Hrali veľmi dobre. Vôbec nebolo badať, že pre niektorých
hráčov to bol jeden z prvých štartov v najvyššej súťaži. V určitých fázach hry
sme museli brániť výsledok. Myslím si, že napokon sme si víťazstvo zaslúžene
postrážili. Pomohol nám gól na 2:0. Nič to však nemení na tom, že musíme dať
klobúk dolu pred Žilinou a jej hráčmi, ktorí podali veľmi dobrý výkon.
Veľa
fanúšikov ste mali na štadióne, ďalší vás čakali v Dunajskej Strede. Ako sa
vyvíjal oslavný večer?
Hneď po
zápase sme sa potešili s fanúšikmi na štadióne a spolu sme si zaspievali.
Radosť prepukla aj po príchode do šatne, v ktorej sme si poriadne zakričali.
Cesta domov autobusom bola príjemná, tréner nám povolil aj jedno pivo. Opäť sme
si zaspievali, púšťali sme si hudbu a nádherné bolo aj privítanie v Dunajskej
Strede. Zažili sme to po roku, takže tieto chvíle sme si skutočne užili. V
pondelok sme už mali na programe tréning, takže na väčšie oslavy už nebol čas.
Nemci sú
známi svojou precíznosťou a profesionalizmom, takže pondelkový tréning po
historickom úspechu bol asi daň za to, že máte Nemca na lavičke.
Asi je
to tak (smiech). Čakali sme, že by nejaké voľno aj mohlo prísť. Snažili sme sa
trénera nalomiť poznámkou, či nestačí, keď prídeme na tréning až v stredu.
Sezóna sa však ešte neskončila, a tak musíme makať ďalej. Niektorí hráči, ktorí doteraz dostávali menší priestor, určite túžia po šanci. Teraz možno bude ten
správny čas na to, aby si ich náš kouč otestoval. Keď budú celý týždeň
trénovať, budú dobre pripravení.
Budú oslavy o to intenzívnejšie po skončení sezóny?
Myslím
si, že áno. Fanúšikovia nám hovorili, nech si zoberieme po poslednom zápase dva
dni voľna a nech neodcestujeme preč z Dunajskej Stredy. Sľúbili nám, že oslavy
budú pekné. Zatiaľ o ničom veľkom neviem, ale to sa vykryštalizuje časom.
ZLEPŠILI SA V OFENZÍVE
Minulý
rok vám druhá priečka ušla. O čo je súčasné mužstvo vyzretejšie?
Myslím
si, že sme sa zlepšili v ofenzíve. Dávame oveľa viac gólov, čo nám vynieslo
oveľa viac bodov. Dokážeme otáčať výsledky. V základnej časti sme prehrávali s
Trnavou aj s Podbrezovou a v obidvoch prípadoch sme vyhrali. Boli to dôležité
body. Darilo sa nám zdolávať papierovo slabších súperov. Dvakrát sme vyhrali
nad Senicou, Zlatými Moravcami, celkovo sme v takýchto zápasoch strácali málo
bodov. To sa ukázalo ako kľúčové.
Po
jeseni opustil mužstvo najlepší kanonier Bayo. Zdá sa, že ani jeho odchod vás
výrazne nepoznačil.
Zo
začiatku nám chýbal. Nedarilo sa Kristopherovi Vidovi a tiež ďalším ofenzívnym
hráčom. Postupne sme sa však zlepšovali a posledných päť zápasov všetci hrali
veľmi dobre. Ťahali sme za jeden koniec povrazu. Fantasticky nám pomohla nová
posila Connor Ronan. Nakoniec sa ukázalo, že nám Bayo ani veľmi nechýbal.
Máte v
kádri individuality, ktorých odchod by ste znášali podstatne ťažšie?
To som
si myslel o Bayovi, ale nakoniec sa to nepotvrdilo. Myslím si, že každý je
nahraditeľný. Či vypadnem ja, Zsolt Kalmár, Ľubo Šatka… mohol by som menovať
ďalej, dokážeme si s tým poradiť. Máme hráčov, ktorí dokážu zaskočiť. Na
tréningu každý pracuje veľmi tvrdo a práve tímový výkon je to, čo nám vynieslo
druhú pozíciu s trojkolovým predstihom.
Medzi
popredné tímy ste patrili už počas éry trénera Marca Rossiho. Na čo upriamil
pozornosť Peter Hyballa?
Veľmi
pomohol ofenzívnym hráčom. Pod jeho vedením sa rozstrieľali a druhí za Slovanom
Bratislava sme aj v počte dosiahnutých gólov, čo je naozaj skvelá vec. Takisto
nám v defenzívne veľmi pomôže, keď vieme, že ofenzíva je v každom stretnutí
schopná skórovať. Zo začiatku sme často inkasovali, no s postupom času
sa zlepšujeme aj v tejto disciplíne. Z posledných piatich duelov nás súperi
prekonali iba raz.
V
aktuálnej sezóne ste však neuspeli na medzinárodnej scéne. Vypadli ste v 2.
kole kvalifikácie Európskej ligy, čo bolo najrýchlejšie spomedzi slovenských tímov. Bude hlavným cieľom na jeseň zlepšiť sa aj v tomto smere?
Určite
áno. Vyradili sme Dinamo Tbilisi, ale potom nás bohužiaľ zdolalo Dinamo Minsk. Chceli by sme ísť ďalej. Kiežby sa nám podarilo vyradiť viacerých
súperov. Hlavnou ambíciou bude zlepšiť sa v porovnaní s tým, čo sme dosiahli
minulú jeseň. Uvedomujeme si, že prípadný úspech závisí od mnohých faktorov.
Nevieme, čo prinesie prestupové obdobie a tiež, aké budeme mať šťastie na žreb.
MYSLÍ AJ NA ZAHRANIČIE
Čo pre
vás osobne znamená, že ste kapitánom Dunajskej Stredy?
Som tu
už viac ako tri roky a som na to hrdý. Nepovažujem sa však za vodcu, bez
ktorého to nejde. Na ihrisku vždy potiahne niekto iný. Máme veľmi dobré
mužstvo, ktoré tvorí skvelý kolektív. O to je to pre mňa ľahšie. Nemusím riešiť
žiadne vážne problémy. Každopádne, som šťastný, že mám pásku na ramene.
Prevzali
ste ju po veľmi skúsenom Marinovi Ljubičičovi. Bolo ťažké zvyknúť si na
zodpovednosť?
Priznávam,
počas sezóny som si niekedy toho na svoje plecia naložil až príliš veľa. Veľmi
som si nepomohol a skutočne ma to škrelo. Postupne mi to išlo čoraz ľahšie.
Samozrejme, bolo to ruka v ruke s tým, že sa nám darilo.
Dokázali
ste sa úplne zžiť s dunajskostredským prostredím?
Áno. Som
tu ako doma. Vždy sa teším do rodných Košíc, no takisto aj naspäť. Žijem tu s
priateľkou, poznám tu veľa ľudí, mám tu kamarátov. Je to super.
Rozmýšľate
kútikom duše už aj nad posunom v kariére?
Určite
áno. Stále mám zmluvu v Dunajskej Strede, ale rád by som spravil aj nejaký krok
dopredu a posunul sa do zahraničia. Chcel by som si skúsiť život legionára a
zistiť, na čo mám. Uvidíme, čo prinesie prestupové obdobie.
Čo
konkrétne vás láka?
Som
otvorený všetkým možnostiam. Neexistuje súťaž, po ktorej vyslovene túžim, alebo
by som sa jej najradšej vyhol. Uvidíme, aký bude záujem o moje služby, kto sa
vlastne ozve.
SLEDUJE TREŤOLIGOVÉ KOŠICE
Ste
rodák z Košíc. Nechýbajú vám v Dunajskej Strede možnosti veľkomesta?
Občas
áno, ale Dunajská Streda je pekné mestečko. Dá sa tu sadnúť na kávu s
kamarátmi, aj keď tých možností v porovnaní s Košicami je menej. To však nie je
problém. Bratislava alebo Trnava nie sú ďaleko. V týchto mestách si človek môže
napríklad užiť nákupy. Neďaleko je Györ, kde je pekná zoologická záhrada. Stačí
sadnúť do auta a človek nemá problém.
Sledujete
nástupnícky klub vášho bývalého tímu FC Košice, ktorý sa snaží vrátiť na fortunaligovú mapu z tretej ligy?
Áno.
Hrajú v ňom moji dobrí kamaráti. Poznám celý káder až na pár zahraničných
hráčov. Túto sezónu prehrali Košičania len jeden zápas, čo je výborné. Jasne
smerujú za postupom. Verím, že čochvíľa si zabezpečia definitívne účasť v
druhej najvyššej súťaži a podarí sa im potom prekvapiť aj v nej. Držím im
palce, aby zabojovali hneď v prvej sezóne o Fortuna ligu. Som v kontakte s
Františkom Vancákom, Borisom Gállom či Františkom Pavúkom.
Podarilo
sa vám osobne vidieť aj niektorý zo zápasov FC Košice?
Zatiaľ
mi to nevyšlo. Sledoval som ich prostredníctvom internetu vo štvrťfinále Slovnaft
Cupu proti Trnave, keď vypadli až v penaltovom rozstrele. Treťoligové zápasy
nie je možné nikde sledovať. Som rád, že som videl aspoň pohárový súboj. Košice
som navštívil len dvakrát v priebehu polroka a vtedy nehrali žiadny zápas.
Predpokladáme,
že Košice vám v najvyššej súťaži veľmi chýbajú.
Určite.
Chýbajú mi však aj Prešov, Banská Bystrica a tiež ďalšie tradičné kluby ako
Inter alebo Petržalka, ktoré neprežívajú ideálne obdobie. Verím, že sa vrátia
do Fortuna ligy.
V
Košiciach nemôžete hrať, ale aspoň ste zostali verný žlto-modrej farbe.
Áno, je
to tak. Farby mi ostali a to ma veľmi teší.
TOMÁŠ HUK – FAKTY
- Narodil sa 22. decembra 1994 v Košiciach, hráva na pozícii stopéra, je kapitánom Dunajskej Stredy.
- Je zadaný s priateľkou Monikou.
- S futbalom začínal v rodných Košiciach, v drese miestneho MFK debutoval v najvyššej súťaži.
- S MFK Košice sa v roku 2014 tešil z víťazstva v Slovenskom pohári.
- Do Dunajskej Stredy zamieril vo februári 2016, s klubom podpísal tri a pol ročný kontrakt.
- V DAC sa vypracoval na kapitána, mužstvo priviedol v lete 2019 k historickému druhému miestu vo Fortuna lige.
- V aktuálnej sezóne Fortuna ligy odohral 28 zápasov, strelil jeden gól, pripísal si jednu asistenciu a na konte má tri žlté karty.
- Prešiel si mládežníckymi reprezentačnými výbermi Slovenska, bol súčasťou národného tímu do 21 rokov, ktorý na majstrovstvách Európy 2017 v Poľsku obsadil 5. miesto.
- Je súčasťou širšieho reprezentačného tímu, v najcennejšom drese na seniorskej úrovni ešte nenastúpil. Zahral si však v neoficiálnych zápasoch pod hlavičkou ligového výberu v januári 2017 na sústredení v Spojených arabských emirátoch, kde mužstvo vtedajšieho trénera Jána Kozáka prehralo s Ugandou 1:3 a so Švédskom 0:6.
- Jeho obľúbený futbalista je bývalý obranca Barcelony Carles Puyol a obľúbený klub FC Barcelona.
