V predchádzajúcej sezóne získala Trnava titul po dlhých štyridsiatich piatich rokoch, na jeseň si zahrala v kvalifikácii Ligy majstrov a v skupinovej fáze Európskej ligy, kde získala vynikajúcich sedem bodov. Po zimnej rekonštrukcii klubu odišlo z mužstva veľa úspešných hráčov. Našiel sa však srdciar, ktorý sa vrátil. Dokonca nie prvý raz. Obranca, prípadne defenzívny stredopoliar, Marek Janečka (35) posilnil mužstvo zo „slovenského Ríma“ a má nemalý podiel na tom, že Trnava je opäť blízko k európskej scéne. Vo Fortuna lige síce Spartak hrá v skupine o udržanie sa, no v pohárovom semifinále vyradil Senicu a 1. mája sa v Nitre predstaví vo finále Slovnaft Cupu proti Žiline. „Víťazstvo v pohári je naším jednoznačným cieľom,“ deklaroval ambície klubu v našom rozhovore Marek Janečka.
Ako ste si užili postup do pohárového finále?
Nijako špeciálne. Skôr som sa sústredil na to, aby sme vzadu uhrali nulu
a stali sa postupujúcim tímom. Po záverečnom hvizde som začal rozmýšľať, čo nás
čaká ďalej a kto bude naším finálovým súperom. Chceme hrať Európsku ligu, a tak
musíme túto trofej vyhrať.
Len s máloktorým tímom by pricestovalo v strede
týždňa toľko fanúšikov. Ani to vo vás nevyvolalo špeciálne emócie?
Klobúk dolu pred nimi. Určite ma však neprekvapili, pretože na to som
zvyknutý. Viem, čoho sú fanúšikovia Spartaka schopní. Do Senice vždy prišli v
hojnom počte. Očakával som veľa ľudí a atmosféra bola naozaj výborná.
Trnava s vynoveným kádrom smeruje za prvým veľkým
úspechom. Čo hovoríte na vaše výsledky a výkony po zimnej obmene realizačného
tímu aj mužstva?
Ešte sme nič nedokázali. Potrebujeme uspieť vo finále Slovnaft
Cupu. Skomplikovali sme si cestu do pohárovej Európy, keďže sme nezvládli boj o
prvú šestku. Pohár je pre nás jediná priama cesta na medzinárodnú scénu. Cieľ
je teda jasný a 1. mája sa uvidí, či máme na to, aby sme ho dosiahli.
Vaším finálovým súperom bude Žilina. Ako vnímate
tohto protivníka?
Žilina si ide dlhodobo svojou cestou a určite bude kvalitným súperom.
Vieme, čo môžeme od tohto tímu očakávať. Tvoria ho šikovní futbalisti, ktorí
radi hrajú kombinačný futbal. Verím, že budeme dostatočne vyhecovaní, zdravou
agresivitou sa Žiline vyrovnáme a pokúsime sa uspieť vlastnými zbraňami.
NEVADÍ, ŽE NEBOL PRI TITULE
Mrzí vás, že zisk titulu po takmer polstoročí ste
nezažili ako hráč Spartaka?
Nie. Všetko sa stalo tak, ako sa to malo stať. Trnava získala titul a ja
som jej to veľmi prial, hoci som pri tom nebol. Aktuálne som späť a robím
všetko pre ďalšie úspechy, trebárs pre zisk Slovnaft Cupu v máji.
Aké to bolo sledovať európske zápasy Trnavy bez
stresu?
Veľakrát som prežíval stres tak, akoby som bol hráčom Spartaka. Aj v Česku
sme sa o tom stále rozprávali. V kabíne Karvinej, kde som v tom čase hrával, si
robili zo mňa srandu. Podpichovali ma, že už nehrám za Spartak. Trnavu som
stále sledoval. Hoci som bol mimo, klub nosím v srdci. Inak to nešlo.
Čo je podľa vás hlavným dôvodom toho, že Trnava
získala titul?
Jednoznačne osobnosť trénera Nestora El Maestra, ktorý sa ukázal ako
správny psychológ. Mužstvo vyhecoval a chlapcov presvedčil, že môžu byť
majstri. Nezbavoval sa zodpovednosti, tlak sťahoval na seba, odvracal pozornosť
od negatívnych vecí. Trnava vďaka tomu zachytila úvod súťaže, potom sa už
držala na horných poschodiach tabuľky. Samozrejme, výkony hráčov boli výborne,
ale trénersky kumšt v tom zohral veľkú úlohu.
Ktorý zápas bol pre vás vrcholom tejto úspešnej
éry?
Zrejme to boli prvé kroky na medzinárodnej scéne. Vynikajúci zápas
odohral Spartak v 2. kole kvalifikácie Ligy majstrov na trávniku Legie Varšava.
Víťazstvo 2:0 bolo parádne, gól Jána Vlaska nádherný. Vtedy som začal veriť, že
Trnava môže zvládnuť aj zápasy s kvalitnejšími protivníkmi. Potvrdilo sa to v
skupinovej fáze Európskej ligy, kde chlapci neboli ani zďaleka fackovacím
panákom a získali krásnych sedem bodov. Slovan Bratislava zažil hlavnú fázu
tejto súťaže dvakrát a nebol úspešný. Trnava ukázala, že sa dá víťaziť aj na
medzinárodnej scéne. Všetko sa odvíjalo od kvalitnej defenzívy. Bol to veľký
prínos pre celý slovenský futbal.
Myslíte si, že takáto skúsenosť zbaví Trnavu nálepky
smoliarskeho mužstva a klub bude pravidelne dosahovať podobné úspechy?
Je to ťažké nielen pre Trnavu, ale pre každého. Slovenský klubový futbal
nemá prenikavé úspechy na medzinárodnej scéne. Pozrime sa na to, ako zaostávame
v tomto smere za Českom. Bol by som rád, keby sa to našim mužstvám podarilo
zlepšiť. Pre kluby z Fortuna ligy je veľmi ťažké bojovať na tejto úrovni
pravidelne, sem-tam niekto vystrelí. Ťažko očakávať zmenu, práce je pred nami
veľa. Bol by som veľmi rád, keby som sa mýlil.
NIE JE Z TRNAVY, NO SPARTAKU VŽDY FANDIL
Hovorí sa, že dvakrát by človek nemal vstúpiť do
tej istej rieky. Vy ste tak učinili už trikrát. Čím je pre vás Spartak
výnimočný?
Sám som sa nad tým zamýšľal. Jednoducho, Trnava je mi srdcu blízka a to
aj napriek tomu, že nie je jednoduché hrať v jej drese. Prostredie je
špecifické a veľmi náročné. Zažil som veľa vecí, ktoré ma posilnili, neboli len
pekné obdobia. Do Trnavy som sa však zase vrátil a neľutujem svoje kroky.
Dvakrát som hral napríklad aj v Rimavskej Sobote.
Nie ste rodák z Trnavy. Fandíte Spartaku odmalička?
Od začiatku mi bol tento klub sympatický. Pamätám si, keď som bol
tínedžer a za Spartak hrali futbalisti ako Karhan, Bališ, Ujlaky či Šimon. Táto
generácia hráčov si ma získala a vždy sa mi samozrejme páčila aj atmosféra v
Trnave. Nenavštevoval som zápasy osobne, no sledoval som v televízii reláciu
Tango a vždy na mňa zapôsobili hráči aj diváci.
V Trnave ste v minulosti nosili kapitánsku pásku.
Dá sa to označiť za splnený sen?
Nad tým som nikdy nerozmýšľal, takže som také sny nemal. Keď som sa stal
kapitánom, nezakladal som si na tom. Bral som to ako fakt. Sníval som len o
tom, aby som raz bol profesionálny futbalista. Podriadil som tomu všetko. Nikdy
som nebol veľmi talentovaný, no mal som pevnú vôľu a túžbu niečo dosiahnuť.
Vďaka tomu som si splnil svoje ambície a na to som najviac hrdý.
Dnes nosí pásku na ramene Erik Grendel. Hrával za
Slovan, ale získal si dôveru fanúšikov aj kabíny. Čím to je?
Keď sme si volili kapitána, jednoznačne som ukázal na Erika. Viem, aké
sú jeho schopnosti na ihrisku aj mimo neho. Plne si to zaslúži. Videl som, aké
výkony podával na jeseň. Patril k najlepším v Trnave. V Slovane síce v
minulosti hrával, ale do Trnavy neprišiel priamo z Bratislavy. Má herné aj
ľudské kvality na to, aby bol vodca. Som rád, že to tak vyšlo.
Erik Grendel je jedným z mála hráčov, ktorí v
Trnave hrávali ešte na jeseň a dnes sú v zostave Spartaka. Dokázali ste rýchlo
stmeliť novozloženú kabínu?
V tomto nebol žiadny problém. Tvoríme dobrú partiu. Samozrejme, máme
určité kvalitatívne hranice, ktoré však nahrádzame bojovnosťou. Tým bola Trnava
vždy známa. Partia funguje, zlepšovať môžeme len výkony na ihrisku.
FUTBAL CHCE HRAŤ ČO NAJDLHŠIE
Stali ste sa osobnosťou našej ligy, v zahraničí ste
pôsobili len v Nemecku a v Česku. Čo vám dali tieto skúsenosti?
V Nemecku to pre mňa bola obrovská skúsenosť, a zároveň splnenie detských
túžob. Vždy som sníval o tom, že ak budem profesionálny futbalista, rád by som
si vyskúšal Nemecko. Bol som v druholigovej Hanse Rostock a považujem to za
svoj najväčší úspech v kariére. Veľa mi dal aj angažmán v Česku. Keď som
naposledy skončil v Trnave, chcel som dokázať, že futbal viem hrať. Išiel som
do Karvinej a možno si veľa ľudí myslelo, že idem len do priemerného
druholigového mužstva, no moje ambície boli posunúť sa vyššie. Podarilo sa nám
postúpiť a napokon som strávil v tomto klube tri roky. V českej lige som
odohral snáď 95% možných zápasov. Nebýval som zranený a mal som dôveru. Moje
pôsobenie v Karvinej bolo slušné a nemyslím si, že by som sa mal za niečo
hanbiť. Urobil som si dobré meno v Česku a najmä na Morave.
Nechceli ste zostať u našich susedov?
Záver bol trochu zvláštny. Stali sa veci, ktoré sa stali. Nevidel som
dôvod zostávať dlhšie. Chcel som hrávať. Prišla možnosť pomôcť Trnave, a tak
som neváhal a vrátil som sa na Slovensko. Nerozmýšľal som nad tým, že prídem o
status legionára. Futbal budem hrať dovtedy, kým budem zdravý a budem mať
dôveru trénerov a vedenia.
V každom tíme vás mali fanúšikovia veľmi radi. Čím
to podľa vás je?
Nie je to podľa mňa úplná pravda. V Trnave je to pol na pol. Buď ma
ľudia milujú, alebo nenávidia. V Karvinej, v Zlatých Moravciach aj v Rimavskej
Sobote som mal slušné meno. Asi je to aj tým, že sú to menšie kluby s menším
počtom fanúšikov. Nikdy však nebudete na sto percent pasovať všetkým. Som si
vedomý svojich nedostatkov v technike, ktoré som sa vždy snažil vynahradiť
bojovnosťou. Niektorí ľudia to ocenia, iným to nestačí. Nikdy som sa nezbavoval
zodpovednosti a vždy som išiel do zápasov naplno. Samozrejme, niekedy to vyjde,
inokedy nie. Záleží to aj na kvalite súpera a šťastene. Teší ma, keď ľudia
cítia, že sa snažím odviesť maximum.
Premýšľate ešte nad zahraničným angažmánom?
Nikdy nehovor nikdy. Zmluvu mám platnú do roka 2020. Sústredím sa na
Trnavu a uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Futbal chcem hrať čo najdlhšie. V lete
budem mať 36 rokov, čo však nie je pre mňa to najpodstatnejšie. Som fit a
pokiaľ budem cítiť, že mám mužstvu čo dať, určite budem chcieť hrať ďalej.
Zamýšľate sa aj nad budúcnosťou po aktívnej
kariére?
Zaoberám sa aj touto témou. Samozrejme, chcel by som ostať pri futbale a
som presvedčený, že sa mi to podarí. Uvidíme, v akej úlohe to bude. Ešte je
zbytočné o tom špekulovať. Stále som aktívny hráč.
MAREK JANEČKA – FAKTY
- Narodil sa 9. júna 1983 v Levoči, hráva za Spartak Trnava na pozícii obrancu, prípadne defenzívneho stredopoliara.
- Je otcom dcéry Zoe (5) a syna Marca (3).
- S futbalom začínal v rodnej Levoči, odkiaľ v sedemnástich rokoch prestúpil do neďalekej treťoligovej Spišskej Novej Vsi. Následne odišiel do Rimavskej Soboty, kde si ho vyhliadla Banská Bystrica. V Dukle sa však nepresadil a vrátil sa na Gemer.
- V sezóne 2009/2010 sa dohodol na zmluve so Zlatými Moravcami, s ktorými postúpil do najvyššej súťaže.
- Debut medzi slovenskou elitou si odkrútil ako 27-ročný 17. júla 2010 proti Žiline a ViOn prehral 1:2. Prvý gól v najvyššej súťaži strelil 10. septembra 2011 takisto proti Žiline, zápas sa skončil remízou 2:2.
- Začiatkom roka 2012 odišiel hosťovať na pol roka do nemeckého druholigového klubu Hansa Rostock, kde hral s bývalým reprezentantom Marekom Mintálom. Odohral 15 zápasov. Mužstvo sa však neudržalo v súťaži, a tak sa vrátil do ViOnu.
- V lete 2012 vykúpila Mareka Janečku z ViOnu Trnava, v Spartaku si zahral predkolá Európskej ligy a neskôr sa stal aj kapitánom tímu. Do histórie klubu sa zapísal ako autor prvého gólu na novom Štadióne Antona Malatinského, dosiahol ho pri víťazstve 2:0 nad Žilinou.
- V lete 2015 odišiel do Podbrezovej, z ktorej napokon opäť zamieril do Trnavy, tentoraz na hosťovanie. O rok neskôr sa stal hráčom Karvinej, kde strávil tri roky a pomohol klubu hneď v prvej sezóne k postupu do prvej českej ligy.
- Po úspešnom období Trnavy odišiel koncom minulého roka z klubu majiteľ, vedenie, tréneri a veľká časť kádra, ktorá získala pre Spartak titul po 45 rokoch a úspešne reprezentovala slovenský futbal v Európskej lige. Marek Janečka bol jedným z hráčov, ktorí prišli zaceliť miesto po odchádzajúcich.
- Na jar odohral za Trnavu vo Fortuna lige 8 zápasov, strelecky sa nepresadil a dostal dve žlté karty.
- Nemá obľúbený zahraničný klub ani futbalistu, najviac sleduje zápasy nemeckej a poľskej ligy.
- Riadi sa životným mottom: „Všetko je tak, ako má byť.“
