Vráťme sa na úvod rozprávania k víťazstvu nad Žilinou, pri ktorom boli na prvý pohľad
tri hviezdy zápasu, v poli Ronan s Kálmárom a popri nich vy medzi žrďami. Užili
ste si zápas?
Veľmi sme si ho všetci užili, prišlo veľa ľudí a v šlágri víkendu, v ktorom hral tretí proti druhému, sme vyhrali. Čo môže byť lepšie? Bolo to naozaj sladké víťazstvo.
Boli ste v plnej permanencii, dvakrát
ste zasahovali proti Škvarkovým únikom, raz ste fantasticky vyrazili nohou
Balajov volej, všetky tri dôležité zákroky sa vám podarili nohami...
Ani som nemal inú možnosť. Keď na mňa Škvarka utekal sám, moja prvá myšlienka
bola práve na takýto zákrok a inak sa to v tej rýchlosti ani nedalo. Každý
brankár by to asi spravil rovnako. Pri voleji Balaja, ktorý to trafil naozaj
výborne, som mal na rozhodnutie stotinku sekundy a chvalabohu sa to podarilo.
Rukami by som to takisto asi nemal šancu chytiť.
V bránení nohami je špecialistom David de Gea z Manchestru United, kto je váš
brankársky vzor?
Mám svoj vzor, ktorým je Jan Oblak z madridského Atletica, ale nie je to o tom,
že by som ho každý týždeň sledoval. Jeho štýl sa mi však páči.
Vďaka výhre nad Žilinou ste
zdramatizovali boj o druhé miesto v tabuľke. Bol by to pre DAC úspech, za ktorý
stojí bojovať do posledného dychu?
Určite, bol by to krásny úspech, veď náš klub tak vysoko ešte nebol a písali by
sme teda históriu. Stopercentne sa oplatí bojovať o druhú priečku.
Čím to je, že vám nevyšiel začiatok jari a veľmi skoro ste prišli o šancu
ponaháňať Slovan v boji o titul?
Nechytili sme formu v prvých zápasoch, nedarilo sa nám herne a už sa to viezlo.
Potom sme síce vyhrali nad Senicou a Zlatými Moravcami, ale keď sme to mohli
potvrdiť s Ružomberkom, opäť sme iba remizovali. Škoda, dýchalo by sa ľahšie,
ale už je to za nami a sme, dúfam, znova na víťaznej vlne.
Pri pohľade na silu Slovana, neobávate sa, že aj v najbližších sezónach to bude z jeho strany pohodlná jazda za
titulom a pre ostatných iba boj o druhé miesto?
Nie, to si vôbec nemyslím. Každá sezóna
je iná. Slovan to má tento rok krásne rozohraté, ešte neprehral a titul si
naozaj zaslúži. O rok to tak už vôbec nemusí byť, práve v tom je futbal
krásny. My máme takisto veľkú kvalitu a môžeme sa pobiť o titul, rovnako tak
Žilina a ktovie, možno opäť aj Trnava, ktorú k tomu klubová história doslova
predurčuje. Nič nie je vopred rozhodnuté.
Ako vnímate konkurenciu na brankárskom
poste, kde ste naďalej jednotkou, hoci v zime prišiel na hosťovanie talentovaný
Poliak Tomasz Kucz?
Tomi prišiel z Leverkusenu, kde bol trojkou a je naozaj výborný brankár. Je u
nás aj Adrián Slančík, ktorý je v širšom kádri reprezentácie do 21 rokov. Po
zranení sa dáva dokopy Patrik Macej a nezabúdajme na Benjamína Száraza, ktorý
je po ťažkom zranení kolena. Sme piati brankári a vychádzame spolu výborne, čo
je predovšetkým práca nášho trénera Martina Rašku. Každý tréning s ním má
zmysel, má nás rád a je medzi nami zdravá konkurencia v skvelom kolektíve.
Hoci Kucz ešte nehrá, vyzerá to tak, že
futbalisti, ktorí do Dunajskej Stredy prišli zo špičkových súťaží (Herc, Ronan, predtým Kálmár), sú vynikajúcimi posilami a takáto transferová politika má zmysel...
Veru tak, majú obrovskú kvalitu a v mnohom nám neskutočne pomohli. Je vidieť,
odkiaľ prišli a že vedia čosi navyše.
Trochu odľahčenia na záver, po maďarsky
ste sa už naučili?
Nie, vôbec, snáď len dve vety ako sa máš a čo robíš. Nepúšťam sa do toho, je to
strašne náročný jazyk. Radšej sa budem učiť po anglicky. Nevylučujem však, že
ak tu zostanem dlhšie, nalepia sa na mňa aj maďarské slovíčka, budem len rád.