Žilina - Michalovce. Táto konfrontácia je na jar veľmi častá. Kým hokejisti Žiliny nestačili v baráži o udržanie sa v najvyššej súťaži na súperov z východu republiky, futbalisti zdolali Michalovce vo Fortuna lige 4:0. Zemplínčania v kopačkách však majú na rozdiel od korčuliarov šancu na revanš, pretože proti šošonom hrajú aj v semifinále Slovnaft Cupu a v prvom dueli remizovali u súpera 1:1. Veľmi zaujímavé je aktuálne obdobie pre žilinského kapitána Michala Škvarku, ktorý v minulosti zbieral skúsenosti práve na hosťovaní v Michalovciach. „Je to už pár rokov, ale rád na to spomínam,“ priznal v našom rozhovore tvorca hry druhého tímu fortunaligovej tabuľky.
Prečo sa
vám v pohári nepodarilo nadviazať na ligové víťazstvo?
Vedeli
sme, že to bude úplne iný zápas. Michalovce sa chcú takisto pobiť o Európu a
Slovnaft Cup je samozrejme najkratšia cesta za splnením tohto cieľa. Pripravili
sa na nás oveľa lepšie a dôslednejšie. Veľmi sme túžili po víťazstve a to nám
možno trochu zväzovalo nohy.
Michalovce
začali sezónu veľmi zle, no ich výkony postupne rástli. Sú nevyspytateľným
súperom?
Na ich
hru sa dalo pozerať aj na začiatku sezóny. Výsledky síce nemali dobré, ale na
ihrisku to z ich strany určite nevyzeralo zle. Boli verní svojmu hernému štýlu,
tréner nemenil filozofiu a myslím si, že sa im to z dlhodobého hľadiska
vyplatilo. Ich výkony sa zlepšili a prelomili aj výsledkovú krízu. Stali sa
veľmi nepríjemným súperom pre každého vrátane nás.
V
minulosti ste pôsobili práve na Zemplíne. Sú to pre vás stále špecifické
zápasy?
Vždy si
na to obdobie veľmi rád spomeniem. Bolo mi tam ozaj dobre. Ľudia v klube
vytvárali výborný servis, podmienky na futbal boli skvelé. Už v tom čase sme
veľmi chceli postúpiť do najvyššej súťaže, čo sa nám nepodarilo. Na druhú
stranu, je to už nejaký rok. Dnes mám pred očami len výsledky Žiliny.
Vo Fortuna lige
môžete už iba ťažko atakovať vedúcu pozíciu Slovana Bratislava, to si treba
otvorene povedať. Akú dôležitosť má pre vás v tomto kontexte práve Slovnaft
Cup?
V šatni
sme si dali hlavný cieľ, a tým je dostať sa do pohárovej Európy. Ako som
spomínal, najkratší spôsob na splnenie tejto méty je uhrať si to cez pohár.
Určite tomu dávame veľkú váhu a chceme ho vyhrať.
Ak by sa
vám to nepodarilo, zarmútili by ste niektoré ďalšie tímy. Vzhľadom na vaše
postavenie v tabuľke a aktuálnu pozíciu zvyšných troch semifinalistov je
pravdepodobné, že by sa nehralo play-off o poslednú európsku miestenku. Ako vnímate
tento fakt?
Takto
určite nerozmýšľame a odmietam, aby sme sa vôbec touto témou niekedy zaoberali.
Chceme prejsť cez Michalovce a túžime po celkovom víťazstve. Pre mňa toto
jednoducho nie je téma. Slovnaft Cup som ešte nevyhral a veľmi po tom túžim.
Urobím všetko pre to, aby sme boli úspešní.
Teraz
musíte preladiť na Fortuna ligu, čaká vás zápas v Dunajskej Strede. Čo od tohto duelu
očakávate?
Najmä
otvorený futbal, ktorý by sa mohol ľuďom páčiť. Dunajská Streda sa chce na nás
dotiahnuť, my sa zase chceme nášmu súperovi vzdialiť. Osobne sa veľmi teším,
pretože tam je vždy výborná atmosféra.
ZMARENÝ PRESTUP UŽ NEMRZÍ, HLAVNE ŽE JE ZDRAVÝ
Pre zranenie kolena ste vynechali celú zimnú prípravu. Ako sa cítite po návrate na
ihrisko?
Som
šťastný, že som sa konečne vrátil. Veľmi mi chýbalo ihrisko. Keď som videl, ako
chalani víťazia a ako sa im darí, chcel som byť pri tom. Bolo to asi aj
prospešné, keďže ma to tlačilo k rýchlemu návratu na trávnik. Cítim sa veľmi
dobre. Po fyzickej stránke je síce stále na čom pracovať, ale verím, že to
časom príde. Behať môžete koľko chcete, ale tréningy s mužstvom a zápasy sú o
niečom inom.
Jar sa
pre vás začala naozaj výborne, mužstvo víťazilo. Potešilo vás, že to ide
aj bez kapitána?
Veľmi.
Máme mladý káder, ktorý okolie dostáva pod neustály tlak a chlapci sa s tým
skvelo vyrovnali. Ukázali, že na to majú. Vek nie je dôležitý. Podstatné je to,
či hráč chce a či je ochotný ísť na strop svojich možností. Zvládli to vynikajúco a
mám z toho radosť.
Aké boli
pre vás prvé momenty na ihrisku po návrate?
Ak sa
mám priznať, bol som trochu zadýchaný. Prvýkrát som nastúpil v ligovom zápase
proti Michalovciam. Dostal som priestor približne len na štvrťhodinku, no mal
som toho dosť. Aj tak som si to samozrejme veľmi užil. Bol som vďačný
trénerovi, že mi dal priestor v tomto súboji. Vyzeralo to tak, že ešte nebudem
ani na lavičke, napokon som sa objavil aj na ihrisku. A to som ešte mohol aj
skórovať, keby nám vyšla kombinácia s Mirom Káčerom. Nevadí, nemôže to všetko
vyjsť na prvýkrát. Nie som Messi (smiech pozn. red.).
Boli ste
krok od prestupu do Ferencvárosu, ktorý zmarilo práve zranenie.
Škrie vás to aj s odstupom času?
Tieto
myšlienky som úplne potlačil. Možno ma to trápilo krátko na to, ako som sa
zranil. Keď tak nad tým rozmýšľam, asi ma však viac trápilo samotné zranenie.
Okrem operovaných slabín som v podstate ešte nemal zdravotné problémy, ktoré by
si žiadali dlhšiu pauzu. Viac ma teda zaujímalo, aby som bol fit a čím skôr sa
vrátil na ihrisko. V takejto situácii človek ocení práve to, že je v Žiline.
Máme k dispozícii špičkových odborníkov a to, ako sa o mňa postarali, bolo naozaj
úžasné.
Ako ste
vlastne prišli k tomuto zraneniu?
Bol som
si zabehať. Bežal som dolu po miernom kopci a pošmykla sa mi oporná noha.
Prisadol som si koleno. Počul som prasknutie a už som vedel, že je zle.
TEŠÍ SA NA MUŽSTVO ZLOŽENÉ Z ODCHOVANCOV, ALE LEGIONÁROV NEODSUDZUJE
V máji
sa predstavíte opäť proti Dunajskej Strede a vaše vedenie prišlo so zaujímavou
iniciatívou – v zápase sa predstavia iba odchovanci klubu. Čo hovoríte na to, že
na trávniku budú len hráči, ktorí poznajú v Žiline aj detské šatne?
Je to
veľmi dobrý nápad. Týmto spôsobom môžeme odprezentovať odmenu, ktorú priniesla
dlhodobá svedomitá práca všetkých ľudí v klube. Je skvelé, že na Slovensku sa
dá fungovať aj takto. Je to dôkaz toho, aká kvalita tu rastie. Som rád, že nás
čaká takýto zápas. Nechcem však, aby to vyznelo tak, že odmietam zahraničných
hráčov. Je dobré, že v našej lige je veľa kvalitných legionárov, ktorí posúvajú súťaž
vyššie. Teší ma však, že Žilina nastúpila na cestu, ktorá jej priniesla ovocie.
Doma
proti Dunajskej Strede nenastúpia hráči ako Diaz, Pečovský či Kaša. Nebudú
smutní?
Keď mám
pravdu povedať, toto sme vôbec nerozoberali. Sťažnosti som nezachytil. Práve
naopak, mám pocit, že túto myšlienku podporujú a sú radi, že sú súčasťou tohto
klubu.
Je mnoho
tímov, ktoré dbajú na výchovu, ale len máloktorý môže vyrukovať do zápasu čisto
iba s odchovancami. Cítite výnimočnosť tejto situácie?
Je to
priam neuveriteľné a úžasné. Navyše, každý rok dokáže klub predať do silných
súťaží najdôležitejších hráčov. Napriek tomu bude mať jedenástka zložená z
odchovancov určite solídnu kvalitu. Je to unikát a výsledok dlhodobej
práce.
V čom
konkrétne Žilina z vášho pohľadu prekonáva konkurenciu?
Dôležitá
je trpezlivosť a viera v nastolený systém. Zažili sme aj ťažké obdobia. Na začiatku
pôsobenia trénera Adriána Guľu sme sa takmer zachraňovali. Mali sme aj
skúsených hráčov ako Jozef Piaček či kvalitných legionárov, spomenul by som
Serga Akakpa. V tom čase sme naskočili na novú filozofiu, prečkali sme ťažšie
obdobia a úspechy sa dostavili. Pochváliť musím aj majiteľa Jozefa Antošíka,
ktorý nielenže preukázal trpezlivosť počas náročného obdobia, ale vždy vytváral
hráčom čo najlepšie podmienky. Nič nám nechýba, dbá sa na detaily. Chce, aby
sme napredovali.
Hráte
prevažne s odchovancami, predávate hráčov a napriek tomu atakujete horné
priečky tabuľky. To znie ako búranie mýtov…
Keď
hráči odídu, pomáha nám práve to, že máme už od mládežníckych kategórií
zautomatizovaný systém. Keď príde do prvého tímu talentovaný hráč, má naučené
návyky. Vie, čo má robiť na ihrisku aj v tréningovom procese. Takto je presun
medzi seniorov ľahší. Keď sa chlapcom jeden zápas trebárs aj nevydarí, môžu sa
v ďalšom oprieť o to, čo majú natrénované.
Žilina
počas posledných rokov poslala do futbalovej Európy hráčov ako Škriniar,
Špalek, Mazáň, Bénes… Ktorý z týchto príbehov je pre vás najzaujímavejší?
Teším sa
najmä z Miňa Škrinaira a Roba Mazáňa, ktorých cesta nebola jednoduchá. Spomeňme
si len, čo všetko musel Miňo urobiť pre úspech. Napríklad, prešiel si aj hosťovaním
v Zlatých Moravciach. Nikdy sa nevzdal, keď sa mu nedarilo. Bol mentálne silný
a teraz je z neho jeden z najlepších obrancov na svete, možno aj úplne
najlepší. Nebojím sa to povedať. Pozerám často jeho zápasy a je úžasné, čo
ukazuje na ihrisku.
Žijete
pre moment, alebo snívate, že čoskoro zamierite do silnej súťaže aj vy?
Vždy som
sníval o španielskej lige, ale nikdy neviete, čo vám život prinesie. Možno
nikdy neprestúpim, možno urobím normálny prestup a možno dokonca veľký. Ťažko
povedať. Sústredím sa na to, čo je aktuálne. Momentálne som po zranení, chcem
sa čo najskôr dostať do formy, pomáhať mužstvu, potom sa uvidí, čo bude ďalej.
Ktorý z
vašich talentovaných spoluhráčov vás zaujal natoľko, že si trúfate predpovedať
mu výnimočnú kariéru?
Pamätám
si na moment z minulej sezóny, keď k nám prišiel Robo Boženík. Pendloval medzi
prvým mužstvom a juniorkou. Už vtedy sme sa o ňom v kabíne rozprávali a boli
sme aj prekvapení, že nie je s nami stále. Ukázalo sa, že táto cesta bola napokon
správna. Naplno ho vytiahli až v tomto ročníku a ukázal svoju kvalitu. Výborný bol
však hneď na prvých tréningoch. Zaujal dôrazom, výberom miesta. Je to jednoducho
hrotový útočník na prvý pohľad. V skratke, okamžite som si myslel, že to raz
bude dobrý hráč a tak sa aj stalo.
LIGE NECHÝBA DRAVOSŤ, PADÁ VEĽA GÓLOV
V našej
lige je veľmi veľa mladých hráčov. Čo to podľa vás dodáva súťaži?
Najmä
dravosť. Je super, že mladíci dostávajú šancu. Na ihrisku idú vždy naplno,
nechýba im sebavedomie. Doba sa jednoducho zmenila. Padá veľa gólov, mnoho
zápasov je atraktívnych. Škoda, že nechodí ešte viac divákov,
atmosféra ešte pocitovo zvyšuje úroveň stretnutí. Liga má svoju kvalitu, nemali
by sme si dávať polená pod nohy a sami si ju haniť. Nie každý bude so mnou
súhlasiť, ale ja si za týmto názorom stojím. Pozrite sa na Trnavu. Mnohí
kritizovali spôsob, akým prišla k titulu, no čo potom ukázala v Európe! Išla
svojou cestou a zbierala body v Európskej lige.
Nielen
Žilina sa pýši akadémiou. Nové priestory pre mládež otvorila Dunajská Streda.
Ako vnímate túto konkurenciu?
Majú to
naozaj nádherné. Každý, kto videl ich podmienky, musí uznať, že urobili dobrú
prácu. Je to plus pre našu ligu. Hráčom môže kvalitná akadémia iba pomôcť. Ja
sám som sa o tom presvedčil. Neraz si poviem, že by som sa do mládežníckych
rokov rád vrátil. Futbal sme milovali, boli sme pohromade, bola to „pecka“.
Filozofia
Žiliny je zaujímavá, ale na druhej strane je asi ťažké dlhodobo súperiť so
Slovanom Bratislava, ktorý dokáže vynaložiť za kvalitu spoza hraníc nemalé
peniaze.
Slovan
má naozaj obrovskú kvalitu na každom poste. Neraz som to uznal. Ja osobne im
nezazlievam ich filozofiu. Keď na to majú, nevidím problém, prečo by tu tí
hráči nemali byť a hrať slovenskú ligu. Viem, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť.
S týmto mužstvom však môžu slovanisti dosiahnuť veľký úspech v pohárovej Európe
a to môže pomôcť celému nášmu futbalu. Netvrdím, že všetky kluby to majú robiť
ako Žilina. Je na majiteľoch, akou cestou sa rozhodnú ísť a koľko prostriedkov
sú ochotní investovať. Vždy sa nájdu neprajníci. Keď hrajú len odchovanci,
ľudia nadávajú že chýba kvalita. Keď klub pritiahne dobrých legionárov, divákom
chýbajú domáci futbalisti. Niekedy je fanúšikom ťažko vyhovieť.
Zdá sa,
že budúcnosť slovenského futbalu vnímate naozaj pozitívne.
Áno. Keď
si porovnám mládežnícke výbery z môjho obdobia so súčasnými, cítim veľký
progres. Dnešní mladíci sú sebavedomejší a chcú si to rozdať ako rovný s rovným
aj s tými najsilnejšími krajinami. Výborne sa na to pozerá. Moja generácia si
ešte netrúfla na otvorenú partiu s futbalovými mocnosťami. Hrali sme
ustráchanejšie. Nemám strach o slovenský futbal, napredovanie sa odzrkadľuje aj
na seniorskej reprezentácii. Merať sa už môžeme s hocikým.
MICHAL ŠKVARKA - FAKTY
- Narodil sa 19. augusta 1992, pochádza z obce Príbovce neďaleko od Martina.
- Je zasnúbený s partnerkou Nikou.
- Hráva na pozícii stredopoliara za MŠK Žilina, je odchovancom tohto klubu a dnes kapitánom.
- V prvom tíme debutoval ako 16-ročný 26. apríla 2009 v zápase proti FC Nitra.
- Celú profesionálnu kariéru je kmeňovým hráčom Žiliny, sezónu 2011/2012 strávil na hosťovaní vtedy v druholigových Michalovciach, nasledujúci polrok hosťoval v Zlatých Moravciach. Po návrate z ViOnu si už nevyzliekol žlto-zelený dres.
- So Žilinou získal dva majstrovské tituly v rokoch 2010 a 2017.
- V aktuálnej sezóne odohral 19 fortunaligových zápasov, strelil v nich 6 gólov a pridal 8 asistencií.
- V ankete Futbalista roka ho vyhlásili za najlepšieho hráča Fortuna ligy v roku 2017.
- Slovensko reprezentoval v mládežníckych kategóriách. Za seniorský národný tím nastúpil v dvoch neoficiálnych zápasoch pod hlavičkou ligového výberu, v ktorých Slovensko podľahlo Ugande 1:3 a Švédsku 0:6.
- Jeho obľúbeným zahraničným klubom je Real Madrid, obdivuje futbalové majstrovstvo Portugalčana Cristiana Ronalda a Argentínčana Lionela Messiho.