Hrdý na žilinskú filozofiu, no nezatracuje ani iné cesty

Hrdý na žilinskú filozofiu, no nezatracuje ani iné cesty

S kapitánom Žiliny Michalom Škvarkom o aktuálnej situácii aj o zámere nasadiť zostavu zloženú z odchovancov proti Dunajskej Strede.

Žilina - Michalovce. Táto konfrontácia je na jar veľmi častá. Kým hokejisti Žiliny nestačili v baráži o udržanie sa v najvyššej súťaži na súperov z východu republiky, futbalisti zdolali Michalovce vo Fortuna lige 4:0. Zemplínčania v kopačkách však majú na rozdiel od korčuliarov šancu na revanš, pretože proti šošonom hrajú aj v semifinále Slovnaft Cupu a v prvom dueli remizovali u súpera 1:1. Veľmi zaujímavé je aktuálne obdobie pre žilinského kapitána Michala Škvarku, ktorý v minulosti zbieral skúsenosti práve na hosťovaní v Michalovciach. „Je to už pár rokov, ale rád na to spomínam,“ priznal v našom rozhovore tvorca hry druhého tímu fortunaligovej tabuľky.

  

Prečo sa vám v pohári nepodarilo nadviazať na ligové víťazstvo?
Vedeli sme, že to bude úplne iný zápas. Michalovce sa chcú takisto pobiť o Európu a Slovnaft Cup je samozrejme najkratšia cesta za splnením tohto cieľa. Pripravili sa na nás oveľa lepšie a dôslednejšie. Veľmi sme túžili po víťazstve a to nám možno trochu zväzovalo nohy.

Michalovce začali sezónu veľmi zle, no ich výkony postupne rástli. Sú nevyspytateľným súperom?
Na ich hru sa dalo pozerať aj na začiatku sezóny. Výsledky síce nemali dobré, ale na ihrisku to z ich strany určite nevyzeralo zle. Boli verní svojmu hernému štýlu, tréner nemenil filozofiu a myslím si, že sa im to z dlhodobého hľadiska vyplatilo. Ich výkony sa zlepšili a prelomili aj výsledkovú krízu. Stali sa veľmi nepríjemným súperom pre každého vrátane nás.

V minulosti ste pôsobili práve na Zemplíne. Sú to pre vás stále špecifické zápasy?
Vždy si na to obdobie veľmi rád spomeniem. Bolo mi tam ozaj dobre. Ľudia v klube vytvárali výborný servis, podmienky na futbal boli skvelé. Už v tom čase sme veľmi chceli postúpiť do najvyššej súťaže, čo sa nám nepodarilo. Na druhú stranu, je to už nejaký rok. Dnes mám pred očami len výsledky Žiliny. 

Vo Fortuna lige môžete už iba ťažko atakovať vedúcu pozíciu Slovana Bratislava, to si treba otvorene povedať. Akú dôležitosť má pre vás v tomto kontexte práve Slovnaft Cup?
V šatni sme si dali hlavný cieľ, a tým je dostať sa do pohárovej Európy. Ako som spomínal, najkratší spôsob na splnenie tejto méty je uhrať si to cez pohár. Určite tomu dávame veľkú váhu a chceme ho vyhrať.

Ak by sa vám to nepodarilo, zarmútili by ste niektoré ďalšie tímy. Vzhľadom na vaše postavenie v tabuľke a aktuálnu pozíciu zvyšných troch semifinalistov je pravdepodobné, že by sa nehralo play-off o poslednú európsku miestenku. Ako vnímate tento fakt?
Takto určite nerozmýšľame a odmietam, aby sme sa vôbec touto témou niekedy zaoberali. Chceme prejsť cez Michalovce a túžime po celkovom víťazstve. Pre mňa toto jednoducho nie je téma. Slovnaft Cup som ešte nevyhral a veľmi po tom túžim. Urobím všetko pre to, aby sme boli úspešní.

Teraz musíte preladiť na Fortuna ligu, čaká vás zápas v Dunajskej Strede. Čo od tohto duelu očakávate?
Najmä otvorený futbal, ktorý by sa mohol ľuďom páčiť. Dunajská Streda sa chce na nás dotiahnuť, my sa zase chceme nášmu súperovi vzdialiť. Osobne sa veľmi teším, pretože tam je vždy výborná atmosféra.

    

ZMARENÝ PRESTUP UŽ NEMRZÍ, HLAVNE ŽE JE ZDRAVÝ

Pre zranenie kolena ste vynechali celú zimnú prípravu. Ako sa cítite po návrate na ihrisko?
Som šťastný, že som sa konečne vrátil. Veľmi mi chýbalo ihrisko. Keď som videl, ako chalani víťazia a ako sa im darí, chcel som byť pri tom. Bolo to asi aj prospešné, keďže ma to tlačilo k rýchlemu návratu na trávnik. Cítim sa veľmi dobre. Po fyzickej stránke je síce stále na čom pracovať, ale verím, že to časom príde. Behať môžete koľko chcete, ale tréningy s mužstvom a zápasy sú o niečom inom.

Jar sa pre vás začala naozaj výborne, mužstvo víťazilo. Potešilo vás, že to ide aj bez kapitána?
Veľmi. Máme mladý káder, ktorý okolie dostáva pod neustály tlak a chlapci sa s tým skvelo vyrovnali. Ukázali, že na to majú. Vek nie je dôležitý. Podstatné je to, či hráč chce a či je ochotný ísť na strop svojich možností. Zvládli to vynikajúco a mám z toho radosť.

Aké boli pre vás prvé momenty na ihrisku po návrate?
Ak sa mám priznať, bol som trochu zadýchaný. Prvýkrát som nastúpil v ligovom zápase proti Michalovciam. Dostal som priestor približne len na štvrťhodinku, no mal som toho dosť. Aj tak som si to samozrejme veľmi užil. Bol som vďačný trénerovi, že mi dal priestor v tomto súboji. Vyzeralo to tak, že ešte nebudem ani na lavičke, napokon som sa objavil aj na ihrisku. A to som ešte mohol aj skórovať, keby nám vyšla kombinácia s Mirom Káčerom. Nevadí, nemôže to všetko vyjsť na prvýkrát. Nie som Messi (smiech pozn. red.).

Boli ste krok od prestupu do Ferencvárosu, ktorý zmarilo práve zranenie. Škrie vás to aj s odstupom času?
Tieto myšlienky som úplne potlačil. Možno ma to trápilo krátko na to, ako som sa zranil. Keď tak nad tým rozmýšľam, asi ma však viac trápilo samotné zranenie. Okrem operovaných slabín som v podstate ešte nemal zdravotné problémy, ktoré by si žiadali dlhšiu pauzu. Viac ma teda zaujímalo, aby som bol fit a čím skôr sa vrátil na ihrisko. V takejto situácii človek ocení práve to, že je v Žiline. Máme k dispozícii špičkových odborníkov a to, ako sa o mňa postarali, bolo naozaj úžasné.

Ako ste vlastne prišli k tomuto zraneniu?
Bol som si zabehať. Bežal som dolu po miernom kopci a pošmykla sa mi oporná noha. Prisadol som si koleno. Počul som prasknutie a už som vedel, že je zle.

   

TEŠÍ SA NA MUŽSTVO ZLOŽENÉ Z ODCHOVANCOV, ALE LEGIONÁROV NEODSUDZUJE

V máji sa predstavíte opäť proti Dunajskej Strede a vaše vedenie prišlo so zaujímavou iniciatívou – v zápase sa predstavia iba odchovanci klubu. Čo hovoríte na to, že na trávniku budú len hráči, ktorí poznajú v Žiline aj detské šatne?
Je to veľmi dobrý nápad. Týmto spôsobom môžeme odprezentovať odmenu, ktorú priniesla dlhodobá svedomitá práca všetkých ľudí v klube. Je skvelé, že na Slovensku sa dá fungovať aj takto. Je to dôkaz toho, aká kvalita tu rastie. Som rád, že nás čaká takýto zápas. Nechcem však, aby to vyznelo tak, že odmietam zahraničných hráčov. Je dobré, že v našej lige je veľa kvalitných legionárov, ktorí posúvajú súťaž vyššie. Teší ma však, že Žilina nastúpila na cestu, ktorá jej priniesla ovocie.

Doma proti Dunajskej Strede nenastúpia hráči ako Diaz, Pečovský či Kaša. Nebudú smutní?
Keď mám pravdu povedať, toto sme vôbec nerozoberali. Sťažnosti som nezachytil. Práve naopak, mám pocit, že túto myšlienku podporujú a sú radi, že sú súčasťou tohto klubu.

Je mnoho tímov, ktoré dbajú na výchovu, ale len máloktorý môže vyrukovať do zápasu čisto iba s odchovancami. Cítite výnimočnosť tejto situácie?
Je to priam neuveriteľné a úžasné. Navyše, každý rok dokáže klub predať do silných súťaží najdôležitejších hráčov. Napriek tomu bude mať jedenástka zložená z odchovancov určite solídnu kvalitu. Je to unikát a výsledok dlhodobej práce. 

V čom konkrétne Žilina z vášho pohľadu prekonáva konkurenciu?
Dôležitá je trpezlivosť a viera v nastolený systém. Zažili sme aj ťažké obdobia. Na začiatku pôsobenia trénera Adriána Guľu sme sa takmer zachraňovali. Mali sme aj skúsených hráčov ako Jozef Piaček či kvalitných legionárov, spomenul by som Serga Akakpa. V tom čase sme naskočili na novú filozofiu, prečkali sme ťažšie obdobia a úspechy sa dostavili. Pochváliť musím aj majiteľa Jozefa Antošíka, ktorý nielenže preukázal trpezlivosť počas náročného obdobia, ale vždy vytváral hráčom čo najlepšie podmienky. Nič nám nechýba, dbá sa na detaily. Chce, aby sme napredovali.

Hráte prevažne s odchovancami, predávate hráčov a napriek tomu atakujete horné priečky tabuľky. To znie ako búranie mýtov…
Keď hráči odídu, pomáha nám práve to, že máme už od mládežníckych kategórií zautomatizovaný systém. Keď príde do prvého tímu talentovaný hráč, má naučené návyky. Vie, čo má robiť na ihrisku aj v tréningovom procese. Takto je presun medzi seniorov ľahší. Keď sa chlapcom jeden zápas trebárs aj nevydarí, môžu sa v ďalšom oprieť o to, čo majú natrénované.

Žilina počas posledných rokov poslala do futbalovej Európy hráčov ako Škriniar, Špalek, Mazáň, Bénes… Ktorý z týchto príbehov je pre vás najzaujímavejší?
Teším sa najmä z Miňa Škrinaira a Roba Mazáňa, ktorých cesta nebola jednoduchá. Spomeňme si len, čo všetko musel Miňo urobiť pre úspech. Napríklad, prešiel si aj hosťovaním v Zlatých Moravciach. Nikdy sa nevzdal, keď sa mu nedarilo. Bol mentálne silný a teraz je z neho jeden z najlepších obrancov na svete, možno aj úplne najlepší. Nebojím sa to povedať. Pozerám často jeho zápasy a je úžasné, čo ukazuje na ihrisku.

Žijete pre moment, alebo snívate, že čoskoro zamierite do silnej súťaže aj vy?
Vždy som sníval o španielskej lige, ale nikdy neviete, čo vám život prinesie. Možno nikdy neprestúpim, možno urobím normálny prestup a možno dokonca veľký. Ťažko povedať. Sústredím sa na to, čo je aktuálne. Momentálne som po zranení, chcem sa čo najskôr dostať do formy, pomáhať mužstvu, potom sa uvidí, čo bude ďalej.

Ktorý z vašich talentovaných spoluhráčov vás zaujal natoľko, že si trúfate predpovedať mu výnimočnú kariéru?
Pamätám si na moment z minulej sezóny, keď k nám prišiel Robo Boženík. Pendloval medzi prvým mužstvom a juniorkou. Už vtedy sme sa o ňom v kabíne rozprávali a boli sme aj prekvapení, že nie je s nami stále. Ukázalo sa, že táto cesta bola napokon správna. Naplno ho vytiahli až v tomto ročníku a ukázal svoju kvalitu. Výborný bol však hneď na prvých tréningoch. Zaujal dôrazom, výberom miesta. Je to jednoducho hrotový útočník na prvý pohľad. V skratke, okamžite som si myslel, že to raz bude dobrý hráč a tak sa aj stalo.

   

LIGE NECHÝBA DRAVOSŤ, PADÁ VEĽA GÓLOV

V našej lige je veľmi veľa mladých hráčov. Čo to podľa vás dodáva súťaži?
Najmä dravosť. Je super, že mladíci dostávajú šancu. Na ihrisku idú vždy naplno, nechýba im sebavedomie. Doba sa jednoducho zmenila. Padá veľa gólov, mnoho zápasov je atraktívnych. Škoda, že nechodí ešte viac divákov, atmosféra ešte pocitovo zvyšuje úroveň stretnutí. Liga má svoju kvalitu, nemali by sme si dávať polená pod nohy a sami si ju haniť. Nie každý bude so mnou súhlasiť, ale ja si za týmto názorom stojím. Pozrite sa na Trnavu. Mnohí kritizovali spôsob, akým prišla k titulu, no čo potom ukázala v Európe! Išla svojou cestou a zbierala body v Európskej lige.

Nielen Žilina sa pýši akadémiou. Nové priestory pre mládež otvorila Dunajská Streda. Ako vnímate túto konkurenciu?
Majú to naozaj nádherné. Každý, kto videl ich podmienky, musí uznať, že urobili dobrú prácu. Je to plus pre našu ligu. Hráčom môže kvalitná akadémia iba pomôcť. Ja sám som sa o tom presvedčil. Neraz si poviem, že by som sa do mládežníckych rokov rád vrátil. Futbal sme milovali, boli sme pohromade, bola to „pecka“.

Filozofia Žiliny je zaujímavá, ale na druhej strane je asi ťažké dlhodobo súperiť so Slovanom Bratislava, ktorý dokáže vynaložiť za kvalitu spoza hraníc nemalé peniaze.
Slovan má naozaj obrovskú kvalitu na každom poste. Neraz som to uznal. Ja osobne im nezazlievam ich filozofiu. Keď na to majú, nevidím problém, prečo by tu tí hráči nemali byť a hrať slovenskú ligu. Viem, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. S týmto mužstvom však môžu slovanisti dosiahnuť veľký úspech v pohárovej Európe a to môže pomôcť celému nášmu futbalu. Netvrdím, že všetky kluby to majú robiť ako Žilina. Je na majiteľoch, akou cestou sa rozhodnú ísť a koľko prostriedkov sú ochotní investovať. Vždy sa nájdu neprajníci. Keď hrajú len odchovanci, ľudia nadávajú že chýba kvalita. Keď klub pritiahne dobrých legionárov, divákom chýbajú domáci futbalisti. Niekedy je fanúšikom ťažko vyhovieť.

Zdá sa, že budúcnosť slovenského futbalu vnímate naozaj pozitívne.
Áno. Keď si porovnám mládežnícke výbery z môjho obdobia so súčasnými, cítim veľký progres. Dnešní mladíci sú sebavedomejší a chcú si to rozdať ako rovný s rovným aj s tými najsilnejšími krajinami. Výborne sa na to pozerá. Moja generácia si ešte netrúfla na otvorenú partiu s futbalovými mocnosťami. Hrali sme ustráchanejšie. Nemám strach o slovenský futbal, napredovanie sa odzrkadľuje aj na seniorskej reprezentácii. Merať sa už môžeme s hocikým.

   

MICHAL ŠKVARKA - FAKTY

  • Narodil sa 19. augusta 1992, pochádza z obce Príbovce neďaleko od Martina.
  • Je zasnúbený s partnerkou Nikou.
  • Hráva na pozícii stredopoliara za MŠK Žilina, je odchovancom tohto klubu a dnes kapitánom.
  • V prvom tíme debutoval ako 16-ročný 26. apríla 2009 v zápase proti FC Nitra.
  • Celú profesionálnu kariéru je kmeňovým hráčom Žiliny, sezónu 2011/2012 strávil na hosťovaní vtedy v druholigových Michalovciach, nasledujúci polrok hosťoval v Zlatých Moravciach. Po návrate z ViOnu si už nevyzliekol žlto-zelený dres.
  • So Žilinou získal dva majstrovské tituly v rokoch 2010 a 2017.
  • V aktuálnej sezóne odohral 19 fortunaligových zápasov, strelil v nich 6 gólov a pridal 8 asistencií.
  • V ankete Futbalista roka ho vyhlásili za najlepšieho hráča Fortuna ligy v roku 2017.
  • Slovensko reprezentoval v mládežníckych kategóriách. Za seniorský národný tím nastúpil v dvoch neoficiálnych zápasoch pod hlavičkou ligového výberu, v ktorých Slovensko podľahlo Ugande 1:3 a Švédsku 0:6.
  • Jeho obľúbeným zahraničným klubom je Real Madrid, obdivuje futbalové majstrovstvo Portugalčana Cristiana Ronalda a Argentínčana Lionela Messiho.