Jedným z najpríjemnejších prekvapení aktuálneho fortunaligového ročníka sú výkony nováčika zo Serede. ŠKF sa dokonca pri svojej premiére medzi elitou prepracoval až do najlepšej šestky, ktorá zvádza náročné súboje v skupine o titul. Nemalú mieru na tomto úspechu má brankár Pavol Penksa (33), ktorý sa dostal medzi žrde z pozície dvojky až v priebehu sezóny a bol pri dvoch dôležitých víťazstvách v závere základnej časti nad Nitrou a Trnavou. „V Seredi je skvelá partia a futbal si dnes naozaj veľmi užívam,“ priznal v našom rozhovore rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý brankárske vlohy zdedil po otcovi Milanovi.
Postupom medzi elitnú šestku ste prekvapili futbalovú verejnosť.
Šokovali ste aj samých seba?
Tak by som to nepovedal. Skôr sa
všetci veľmi tešíme, no nerobíme z toho veľkú vedu. Jednoducho, čaká nás ešte
deväť krásnych zápasov. Pred zápasmi s Nitrou a Trnavou sme žili
bojom o skupinu o titul. Verili sme, že sa nám to podarí. Úspech sme
oslávili a teraz ideme ďalej.
Čím si vysvetľujete, že sa vám podarilo takto prekvapiť?
Túto otázku dostávame všetci
v klube často a vždy na ňu odpovedáme rovnako. Uspeli sme vďaka
skvelému kolektívu. Znie to ako klišé, ale je to jednoducho tak. Máme dobré
mužstvo, kvalita je aj na lavičke, ale najmä partia je doslova úžasná. Chlapci
sú spolu už dlhšie, ja som sa stal členom tohto kolektívu pred rokom. Zažil som
už naozaj veľmi veľa futbalových partií, ale len málo bolo takých, ktoré sa
približovali k súčasnému seredskému mužstvu.
Partiu zvykne narušiť obmena realizačného tímu. Čo urobila s vaším
mužstvom výmena trénerov počas jesene?
Noví tréneri Karel Stromšík
a Peter Lérant skvele zapadli do nášho tímu. Nechcem však znevažovať ani
prácu Michala Gašparíka st. a Mariána Šarmíra. Po výmene na lavičke sme
začali dosahovať ešte o čosi lepšie výsledky. Sme v pohode
a s trénermi ťaháme za jeden povraz.
Darí sa vám aj napriek tomu, že nemáte domáce prostredie. V Nitre
sa teda cítite ako doma?
Ťažko povedať. Darilo sa nám aj v
Myjave. Oba štadióny sú pekné a dobre sa na nich cítime. Pomohol nám
nováčikovský elán. Niekedy nováčik zaplatí daň za neskúsenosť, inokedy sa
ponesie na vlne eufórie. Nám sa podarilo ťažiť z pozitívnej energie. Máme
v mužstve hráčov, ktorí hrali najvyššiu súťaž, pre niektorých sú to možno
dokonca posledné sezóny medzi futbalovou elitou. Stali sa lídrami mužstva, spoločne
sme pracovali na dobrej atmosfére a to nám veľmi pomohlo. Som si istý, že
aj na iných štadiónoch by sme hrali dobrý futbal.
Na jar vás čaká duel na Tehelnom poli aj v dunajskostredskej MOL
Aréne. Zápasov na pekných štadiónoch pred početnou kulisou si užijete viac.
Verím, že to bude odmena najmä
pre našich skalných fanúšikov, ktorí za nami cestujú. Som rád, že si môžu užiť
atmosféru veľkých zápasov. Na novom Tehelnom poli hráme v poslednom kole,
keď si Slovan Bratislava zrejme prevezme pohár za zisk majstrovského titulu. Ja
sa obzvlášť teším na zápasy s Ružomberkom a Dunajskou Stredou. Sú to
kluby, v ktorých som v minulosti pôsobil a pre mňa sú súboje
s nimi špeciálne. Výborné je aj to, že nás čaká jediná ďaleká cesta do
Michaloviec a že všetci súperi budú mať veľkú kvalitu.
Aké sú vaše ďalšie ciele?
Špeciálne sa o tom v kabíne
nebavíme. Pôjdeme do toho tak, ako v základnej časti. Budeme sa snažiť
hrať čo najlepšie a uvidíme, ako to napokon celé vypáli. Užívame si
súčasnú situáciu, nehráme s nožom na krku, najhoršie skončíme na šiestom
mieste, čo je nádhera. Určite máme ešte čo povedať aj v prvej šestke.
UŽÍVA SI SÚČASNÚ SITUÁCIU
V druhej lige ste kryli chrbát Matúšovi Ružinskému, vo Fortuna lige Nigérijčanovi Davidovi Nwolokorovi. Ako ste sa vôbec dostali medzi žrde?
V druhej lige som sa po
príchode nedostal do brány pre chorobu. Šancu dostal Matúš Ružinský
a desať zápasov neinkasoval. Pre túto neuveriteľnú šnúru som bol
logicky dvojkou. Začal som na sebe ešte tvrdšie pracovať, z čoho ťažím
teraz. Pred rokom som si pritom už hľadal prácu, pretože som nemal žiadny klub
a uvažoval som o konci kariéry. Dnes chytám najvyššiu súťaž. Čo sa
týka aktuálnej sezóny, nemáme jednotku a dvojku. Každý zápas sa môže
situácia zmeniť a môj kolega Nwolokor je naozaj veľmi dobrý brankár. Sme
na jednej lodi a chytá ten, kto má lepšiu formu. Teraz som v bráne
ja a som rád, že sa mi darí. Vyšli mi dva dôležité zápasy, chytil som
penaltu. Futbal si užívam zrejme najviac v živote. Cítim sa skvele.
Šanca prišla v zlomových okamihoch sezóny. Boli ste aj nervózny?
Prekvapujúco nie. Najviac si
užívam zápasy, v ktorých ide skutočne o veľa. V takýchto
prípadoch sa mi darí podržať mužstvo. Ťažšie sa človek koncentruje na
stretnutia, v ktorých o nič nejde. Vtedy ľahšie prichádzajú chyby.
Bolo obrovskou motiváciou postúpiť do prvej šestky na úkor majstra.
Ťahá vás to za hranice, alebo ste spokojný vo Fortuna lige?
Užívam si to najviac vo svojej
kariére, hoci som už zažil toho veľa pekného. Nádherné to bolo
v Ružomberku, keď som pod trénerom Michalom Bílkom dostal svoju prvú šancu
v najvyššej súťaži. Vtedy som ešte býval nervózny, no nadšenie prevýšilo
všetky negatívne vplyvy. V Dunajskej Strede som zase zažil úžasných
fanúšikov. Na Slovensku to bolo niečo naozaj nevídané. V Prešove
a v Podbrezovej som toho odchytal málo. Prišiel som do Serede
v čase, keď som už ani nečakal, že sa dostanem do brány, nieto ešte do
Fortuna ligy. Užívam si to neskutočným spôsobom. Nerozmýšľam, či príde ponuka
zo zahraničia. Už som sa toho počas kariéry napočúval a načakal dosť.
Mnohí manažéri mi sľubovali, že ma dostanú do dobrých klubov v Nemecku či
v Turecku. Hovorili mi, aby som nepodpisoval dlhodobé kontrakty. Veril som
a mnohokrát som sa sklamal. Teraz si jednoducho nerobím plány. Užívam si
každý jeden zápas tak, akoby bol môj posledný. Stať sa môže všetko.
Martin Kuciak prestúpil už ako veterán do Slavie Praha. Čo má prísť, príde.
NA CYPRE ZÍSKAL VITAMÍN D, V MAĎARSKU NEZLOMNOSŤ
Pristavme sa pri vašich zahraničných angažmánoch. Ako mladý chalan ste
si zahrali na Cypre za tím Anagennisi
Deryneia. Čo vám to dalo?
Vitamín D (smiech pozn. red.). Volali ma „beachboy“, keďže som každú
voľnú chvíľu trávil na pláži. More fantastickým spôsobom urýchľuje regeneráciu.
Spoznal som svet. Cyprus je zaujímavá krajina s hlavným mestom rozdeleným
na tureckú a grécku časť. Po futbalovej stránke to bolo tiež zaujímavé.
Odchytal som len šesť zápasov, pretože jednotkou medzi žrďami bol cyperský
reprezentant. Spoznal som nové metódy, lebo tréner brankárov pracoval úplne
inak v porovnaní so Slovenskom. Snažil som sa byť sám sebou, ale zároveň
sa od neho naučiť niečo nové. Zlepšil som sa v cudzích jazykoch, spoznal
som veľa nových ľudí.
Menej spokojný ste už
zrejme boli v maďarskom Zalaegerszegu.
Nebolo všetko iba negatívne. Spoznal som tam kamaráta – spoluhráča
z Brazílie, s ktorým som v kontakte dodnes. Ale áno, po
futbalovej stránke to bolo ťažké obdobie. Prišiel som tam s tým, že budem
chytať druhú ligu a posuniem sa vyššie. Ich dovtedajší brankár bol na
odchode, opustil klub, no napokon jeho prestup do Anglicka stroskotal
a vrátil sa. Začal chytať a ja som sa nedostával ani len na lavičku.
Bolo to mimoriadne náročné. Cítil som, že som lepší, a tak som sa rozhodol,
že budem makať ešte viac. Trénoval som individuálne dokonca aj v čase
zápasov, stále som si pridával. Dalo mi to nezlomnosť. Pochopil som, že sa nikdy nesmiem vzdať.
Odmenou za nezlomnosť
bol pre vás angažmán v škótskom tíme Raith Rovers?
Ak by som mal možnosť niekam sa
vrátiť, bolo by to práve Škótsko. Bola to síce druhá liga, ale ľudia
v klube boli fanatici a fanúšikovia milujú futbal. Odchytal som tam
desať zápasov. Priletel som na ostrovy a o dva dni bol zápas. Ťahali
šnúru sedemnástich duelov bez víťazstva. Pri premiére som neinkasoval a vyhrali
sme 2:0. Okamžite som bol v pozornosti médií, dával som rozhovory po
anglicky. Bolo to príjemné a všetko na profesionálnej úrovni.
S OTCOM SI VIE AJ VYNADAŤ, NO ICH VZŤAH JE ÚŽASNÝ
Málokto vie, že kariéru Pavla Penksu zrejme najviac ovplyvnil jeho otec a zároveň bývalý brankár Milan. Futbalovo vyrástol vo Veľkom Krtíši, na skusoch bol aj v Slovane Bratislava a najväčšiu brázdu zanechal v Spišskej Novej Vsi. Neskôr pôsobil ako tréner brankárov a v Ružomberku mal na starosti aj slušne sa rozbiehajúcu kariéru svojho syna Pavla.
„Kým som bol malý, neuvedomoval si, že to je nezvyčajné. Radil mi odmalička. Keď som bol dieťa, často stál za mojou bránou a dohováral mi aj počas zápasov. Dostali sme sa spoločne do Ružomberka a navzájom sme sa potiahli. Ľudia zvonku to možno vnímali ako protekciu a vtedy som si začal uvedomovať, že nie každý to berie v pohode. Bola to veľká škola. Náš vzťah to zocelilo a mňa to zocelilo ako profesionála,“ povedal Pavol Penksa a následne dodal: „Veľmi dlho som čakal na šancu. Možno by prišla aj skôr, keby môj otec nebol trénerom brankárov v Ružomberku. Príležitosť som dostal preto, že sa zranil Ľuboš Hajdúch. Trénerovi Bílkovi som sa veľmi pekne poďakoval. Vážil som si, že bol ochotný poslať ma na ihrisko, hoci sa to určite mnohým nepáčilo. Otec mi pred premiérou povedal, že nemám riešiť, čo si kto myslí a že on je na lavičke. S Dunajskou Stredou sme remizovali 0:0 a dostali sme sa do formy. Z desiatej priečky sme sa postupne prepracovali na piatu. Odchytal som desať zápasov za sebou.“
Kto by si myslel, že vzťah otec – syn a zároveň tréner – zverenec, nemôže fungovať, ten sa mýli. Medzi Pavlom a Milanom to nikdy zvlášť neškrípalo, hoci k sebe boli často úprimní. „Vieme sa postískať aj si vynadať. V konečnom dôsledku si však vždy podáme ruku, pretože sa máme veľmi radi. Niektorí ľudia si myslia, že spolu nemôžeme takto existovať, no fungujeme spolu odmalička a máme výborný vzťah. Môj otec vždy dbal na mentálnu prípravu. Niekedy si prečíta odborné články a je prekvapený, že tieto metódy vymysleli teraz. Vždy na to povie, že on tak pracuje už roky. Samozrejme, mnohé veci myslí aj s určitou dávkou srandy. Určite však predbehol dobu. Každý jeho zverenec ho mal veľmi rád. Miluje futbal ako málokto.“
PAVOL PENKSA – FAKTY
- Narodil sa 7. novembra 1985 v Spišskej Novej Vsi, je nezadaný a bezdetný.
- Je brankárom ŠKF iClinic Sereď, k futbalu ho priviedol jeho otec – bývalý brankár a neskôr tréner brankárov Milan Penksa.
- S futbalom začínal v rodnej Spišskej Novej Vsi, ale prvé kroky na profesionálnej úrovni odviedol v Ružomberku.
- Na Slovensku chytal okrem Ružomberka a Serede aj za Šaľu, Dunajskú Stredu, Podbrezovú, Prešov a Borčice.
- Pôsobil vo viacerých českých kluboch, ale okúsil aj futbal na Cypre, v Maďarsku a v Škótsku.
- Jeho obľúbeným klubom je Manchester United, v mladosti obdivoval brankára červených diablov – Dána Petra Schmeichela.
- Jeho životným mottom je: "Všetko sa mení, jedinou istotou je zmena. Forma je prázdnotou a prázdnota je forma ;)"
