Slovan Bratislava má za sebou veľkú slávnosť. Belasí zdolali na Tehelnom poli v derby Spartak Trnava gólmi Šporara 2:0. Triumf rivala a krst nového štadióna sa odohral pred rekordnou fortunaligovou kulisou. Otvárací zápas sledovalo 22 500 fanúšikov. Výnimočné momenty prežíval aj brankár belasých Dominik Greif (21), ktorý neinkasoval ani v treťom jarnom zápase. „Otvárací zápas bol veľký zážitok,“ priznal v našom rozhovore talentovaný gólman.
Ako sa vám spalo po otváracom zápase?
Bol to naozaj emóciami nabitý večer.
Zaspávalo sa mi ťažko. Išiel som spať okolo tretej nadránom. Veď aj gratulácií
bolo dosť. V človeku sa nahromadil adrenalín. Teraz sme už oddýchnutí
a pozeráme si fotky a videá zo zápasu. Keď si to spätne premietnem,
bolo to úžasné. Tvrdil som to hneď po zápase, no s odstupom času je ten
pocit ešte silnejší. Klub zorganizoval celý program, fanúšikovia nás hnali
dopredu a pripravili peknú choreografiu. Bolo to niečo nezabudnuteľné.
V šatni je teda zápas s Trnavou stále témou číslo jeden?
Samozrejme. Otvárací zápas je
u nás už veľmi dlho najdiskutovanejšou témou. Ako sa blížil, stále sa to
stupňovalo. Už minulý rok sme boli v napätí, či nastúpime na Tehelnom poli
na záver jesene proti Žiline. Napokon sa tak nestalo, ale asi to bolo aj dobre.
Derby s Trnavou malo ešte väčší náboj. Mnohí možno čakali, že po zimnej
prestávke príde podstatne slabší Spartak, no opak bol pravdou. Trnava hneď na
úvod jari naznačila kvalitu. Hrali sme proti náročnému súperovi. Nič lepšie sme
si nemohli priať ako takéto derby na otvárací zápas.
Aké bolo stáť v tuneli a počuť 22 500 fanúšikov,
ktorí vás už ťahali na ihrisko?
Nemám veľké skúsenosti zo zápasov
s takouto kulisou. Bolo to niečo úplne iné. Každý jeden človek na štadióne
nám držal palce a tá podpora bola doslova hmatateľná. Keď sa nám niečo
nepodarilo, ľudia nám tlieskali. Na to sme neboli zvyknutí a bol to úžasný
pocit. V tuneli sme čakali o čosi dlhšie, keďže úvodný výkop zápasu
bol napokon o pár minút neskôr. Aspoň som si zaspieval s Tublatankou,
ktorá mala akurát vystúpenie na ihrisku. Bol som uvoľnený, snažil som sa užiť
si to. Keď sme išli von a po jednom nás predstavovali, behali mi
zimomriavky po tele.
Po lístkoch sa doslova zaprášilo. Koľko známych vás prosilo
o vstupenky?
Dlho by som počítal, bolo toho
veľa. Mnohých som aj odmietol. Najbližšiu rodinu sa mi našťastie podarilo
dostať na štadión. Viem, že veľa známych si vstupenky kúpilo na vlastnú päsť. Sme
radi, že lístky sa predávali ako teplé rožky. Množstvo ľudí chcelo ísť na toto
derby a nepodarilo sa im to. Zápasov však bude ešte dosť a my chceme
pokračovať v nastolenom trende. Chceli by sme sa aj naďalej vídať
s fanúšikmi na zaplnenom Tehelnom poli.
Prvý polčas zaostal za ceremoniálom, druhý bol už lepší. Bolo to
o ťarche zodpovednosti?
Z nejakej časti určite áno.
Videli sme, ako ľudia v klube tvrdo pracujú a ako dlho to pripravujú.
Bolo toho veľa - legendy, ďakovačka, laserová šou, koncert... Nechceli sme byť
tí, ktorí by to celé pokazili. Nakoniec nám to vyšlo, aj keď prvý polčas nebol
podľa predstáv. Stačilo málo, zvýšiť tempo a rozbehli sme sa.
V druhom polčase sme už hrali lepšie, dali sme dva góly a žiadny sme
neinkasovali.
Góly Šporara boli emočným vrcholom slávnostného dňa. Neškrie vás, že
ako brankár ste pri týchto momentoch najďalej od tešiacich sa spoluhráčov?
Niekedy mám chuť sa za nimi
rozbehnúť, ale nemám takú kondíciu, aby som bežal naspäť do brány cez celé
ihrisko. Potom by som sa päť minút vydýchaval. Samozrejme, oslávil som si to
pekne na svojom mieste. Niekedy sa poteším v duchu, inokedy pridám nejaké
gesto. Keď padol gól, padol nám aj veľký kameň zo srdca. Dovtedy sme mali
prevahu, len sme nevedeli dostať loptu do brány. Andraž sa rozstrieľal. Za
nami je devätnásť zápasov a on dal devätnásť gólov. Na to ho máme. Sme
radi, že mu to sype.
Predzápasový ceremoniál ste nemohli vidieť úplne celý. Aké pocity ste
mali z toho, čo ste zahliadli počas rozcvičky?
Chvíľami som si hovoril, že možno
by bolo fajn byť na tribúne a pozrieť si to celé. Potom som si však povedal, že veľa ľudí na tribúnach by asi chcelo byť počas takéhoto zápasu na trávniku. Videl som to aspoň zo záznamu v televízii a bolo to naozaj
veľmi, veľmi pekné.
OBĽÚBENÉ MIESTO? NOVÁ ŠATŇA
Kedy ste boli naposledy na starom Tehelnom poli?
Neviem to presne povedať. Párkrát
som si tam bol zakopať s kamarátmi, keď to už bola ruina. Tráva rástla
všade naokolo, dokonca aj na tribúnach. Posledný zápas na starom štadióne,
ktorý som videl... to bol asi Slovan – Neapol. Marek Hamšík hral vtedy jeden
polčas za Slovan a druhý za Neapol.
Aký ste mali vzťah k starému štadiónu?
Pre mňa to bol symbol slovenského
futbalu a Bratislavy. Hrali na ňom obrovské mená nielen nášho, ale aj
svetového futbalu. Veľmi ma mrzelo, že pomerne dlho bol opustenou zrúcaninou.
Potom zase bola na jeho mieste dlho jama, potom sa začalo stavať, potom sa zase
prestalo... tá etapa bez nášho ozajstného domova bola dlhá a viem si
predstaviť, čo to muselo znamenať pre fanúšikov Slovana. Poznám veľa ľudí,
ktorí fandia nášmu tímu a na Pasienky nechodili, pretože im vždy evokovali
konkurenčný Inter. Som veľmi rád, že sme konečne tam, kde máme byť.
Zázemie na novom Tehelnom poli má požadovanú európsku úroveň?
Je naozaj skvelé. Kabína je
fantastická. Niečo také som naživo ešte nevidel. Pár hodín pred zápasom nám kustódi
poslali fotografiu našej šatne a my sme doslova zostali v úžase. Cestou
v autobuse sme sa okamžite rozprávali o tom, čo nás tam čaká.
Samozrejme, treba ešte doladiť pár detailov. Bude to úžasné, už teraz sa
nevieme dočkať ďalšieho zápasu.
Našli ste si na štadióne obľúbené miesto?
Je to práve naša šatňa. To je
naše miesto, kam sa nedostane nikto iný a odohrávajú sa v nej všetky
dôležité veci.
Nový štadión pritiahol veľa fanúšikov. Veríte, že si ich už dlhodobo
udržíte?
Áno. Súťaž máme dobre rozbehnutú.
Verím, že ľudia chcú vidieť boj o titul a snáď aj budúceho majstra.
Máme pekné prostredie, sme na čele tabuľky. Snáď už nie je dôvod na to, aby
fanúšikovia nechodili na zápasy. Po sezóne im chceme dožičiť pohárovú Európu.
Videli sme, ako ľudí pritiahol na tribúny zápas s Rapidom Viedeň. Pasienky
boli takmer vypredané. Samozrejme, je to len na nás. Verím, že nový štadión nám pomôže
k naplneniu týchto mét.
Cítiť v Slovane doslova na každom rohu, že klub odštartoval novú
éru svojej existencie?
Myslím si, že áno. Klub bol
v ťažkej pozícii, ušla sa mu aj kritika za veľa zahraničných hráčov.
Všetko chce svoj čas, či je to výchova mladých hráčov alebo nová filozofia.
Vedeniu sa naozaj podarilo nájsť kvalitných futbalistov, ktorí majú potenciál
posunúť sa do silných európskych súťaží. Nemusíme si klamať, veľa našich hráčov
na to má. Myslím si, že Slovan má pred sebou krásnu budúcnosť.
Na slávnostnom ceremoniáli sa zúčastnilo veľa klubových legiend. Kto
z predchádzajúcich generácií bol pre vás vzorom?
Na mňa osobne mal najväčší vplyv
Alexander Vencel st. Trénoval ma v začiatkoch v Slovane
a venoval sa mi aj neskôr. Vždy mi hovoril: „Dlháň, dlháň, ty to raz môžeš niekam dotiahnuť.“ Tešilo ma, keď mi
povedal, že sa raz môžem objaviť v bráne seniorského tímu. A vidíte,
podarilo sa. Okrem Alexandra Vencela som si vždy samozrejme vážil Róberta
Vitteka, s ktorým som strávil určitý čas v šatni a mám
s ním veľmi dobrý vzťah. Obdivujem ho ako futbalistu aj človeka.
Ste teda šťastný, že práve Alexander Vencel s kľúčom v rukách
slávnostne otváral Tehelné pole.
Lepšiu osobnosť nemohli vybrať.
PARTIA JE DOBRÁ, LEGIONÁRI SA UČIA PO SLOVENSKY
Na začiatku sezóny ste neboli ani na lavičke, spomínal sa váš odchod
a napokon ste si udržali čisté konto v otváracom zápase na Tehelnom
poli. Ako dnes vnímate tento príbeh?
Je to paradox. Nikdy som si
nemyslel, že by som to mohol zažiť. Keď ako dieťa začínate s futbalom,
neviete si predstaviť takéto krásne veci, ale ani mnohé náročné momenty. Dalo
mi to veľmi veľa po psychickej aj ľudskej stránke. Je to hrozné klišé, ale
človek je raz hore a raz dole. Teraz už sa nad tým usmievam. Dostal som sa
do brány vďaka zraneniu Michala Šullu. To si nikto neželal. Bol som
prichystaný na svoju príležitosť a som rád, že som sa jej dokázal chytiť.
Zdá sa, že už budú prichádzať iba vrcholy. Ako sa tešíte na oslavy
storočnice založenia klubu?
Chceme oslavovať titulom! Už sa
nemôžeme hanbiť za svoje vyjadrenia. Vieme, aký máme náskok a že všetci od
nás očakávajú titul. Bola by hanba, ak by sme nedokázali splniť tento cieľ. To
je však len jedna časť veci. Našou ďalšou ambíciou bude úspech na medzinárodnej
scéne. Trnava nám ukázala, že je to možné. Kvalitu máme. Keby sa nám podarilo
osláviť storočnicu takýmto spôsobom, verím, že rokmi živené negatívne
vyjadrenia na adresu Slovana Bratislava by uplynuli. To všetci chceme.
V tomto roku ste ešte nedostali gól. Posnažíte sa prekonať už
viac ako päťsto minút trvajúcu sériu bez inkasovaného gólu v podaní
michalovského brankára Matúša Kiru?
Ešte som ďaleko. Môj tím mi
dodáva sebavedomie a verím, že svoju šnúru natiahnem aj ďalej. Tri čisté
kontá za sebou sa mi zrejme ešte ani nepodarili. Pochváliť treba chlapcov predo
mnou. Ak sa nemýlim, Trnava nevystrelila na našu bránu. Nebol to ľahký zápas,
vyskytli sa aj situácie, ktoré sa dajú pokaziť. Všetci naši hráči si však
príkladne plnia defenzívne úlohy. Máme ofenzívne hviezdy, ktoré nešetria krokom
ani dozadu. Je úžasné vidieť to v zápase.
Na čele tabuľky máte štrnásťbodový náskok. Je to tým, že tréner Martin
Ševela dokáže z vášho tímu vytiahnuť maximum?
Je to tak. Individuálna kvalita
nášho tímu je vysoká. Ak aj niekomu nevyjde zápas, neprejaví sa to vo výraznej
miere. Nemáme to postavené na jednej hviezde. Možno to vyzerá tak, že je ňou
Andraž Šporar, ale Moha má asi milión asistencií a Aleksandar Čavrič je
nebezpečný v každom zápase. Mohol by som menovať ďalších.
Veľa sa hovorí o tom, že Slovan vsadil na zahraničných hráčov.
Bolo ťažké dať partiu dohromady?
Nikdy to nie je jednoduché, navyše
v Slovane bola veľká obmena mužstva každý polrok. Teraz však vedenie
stabilizovalo káder, čo nám pomohlo po všetkých stránkach. Samozrejme,
v šatni je veľa kultúr a na to je najľahší liek – víťazstvá. Tie my
máme, a preto vyzerá všetko jednoducho.
Stretávate sa spolu aj mimo štadióna?
Sú skupiny, ktoré sa stretávajú
pravidelne, chodia na kávu, večeru a podobne. Raz za čas mávame spoločnú
večeru, kde je celé mužstvo aj s realizačným tímom.
Šporar, Božikov či Čavrič už začali s médiami hovoriť po
slovensky. Vnímate to ako dôležité?
Áno. Keď príde slovenský hráč do
zahraničia, nikto s ním nehovorí po slovensky. Chalani majú už pár mesiacov
hodiny slovenčiny. Niektorým to ide naozaj výborne. Som rád, že majú záujem.
Vasil Božikov sa ma cestou v autobuse často pýta na konkrétne slovíčka.
Nikto nepochybuje o titule Slovana a každý ho už berie ako
samozrejmosť a očakáva úspech na medzinárodnej scéne. Aké je to byť pod
neustálym tlakom?
Nejako sa tým nezaťažujeme.
Poviem ďalšie klišé, ideme od zápasu k zápasu. Vo futbale sa nedajú veci
oklamať, prípadne niečo preskočiť. Vieme, že máme obrovský náskok a každý
si myslí, že Slovan má titul vo vrecku. Ešte je tu však práca, ktorú treba
dokončiť. Preto nás teraz zaujíma najmä sobotňajší zápas v Senici.
Akým spôsobom si dokážete najlepšie oddýchnuť od tlaku?
Každý z nás začal
s futbalom, lebo v ňom chce niečo dosiahnuť. To bez tlaku samozrejme
nejde, ale zažívajú to aj bežní ľudia vo svojom zamestnaní. Sme platení za
výkony v zápasoch a v tréningoch. Je to naša práca a na tlak
jednoducho musíme byť pripravení. Každý z nás má svoju cestu, ako sa
s tým vyrovnať. Ja sa rád stretávam s priateľmi a venujem sa
koníčkom ako bicyklovanie a rybárčenie.
KLOPE NA DVERE REPREZENTAČNEJ ŠATNE
Dominik Greif bol donedávna súčasťou reprezentácie do 21 rokov. Odchovanec belasých dnes už klope na dvere seniorského áčka, keďže je aj v širšej nominácii na úvodné zápasy kvalifikácie majstrovstiev Európy 2020 proti Maďarsku a Walesu: „Reprezentácia je samozrejme vrchol toho, čo môže hráč dokázať. Ja som sa vždy tešil už z pozvánok do mládežníckych národných tímov. Bral som to ako odmenu a užíval som si pocit, že sa moja drina vypláca. Snažím sa pracovať najlepšie ako viem a uvidíme, čo budúcnosť prinesie.“
Získať priestor medzi žrďami reprezentácie dnes nie je jednoduché, post jednotky háji Martin Dúbravka, ktorý pôsobí v slávnom anglickom klube Newcastle United. „Je to úžasný úspech. Chytá v jednej z najlepších líg sveta a v aktuálnej sezóne patrí medzi najlepších brankárov v počte čistých kont. A to nechytá za popredný klub Premier League. Každý chalan sníva o takejto súťaži, ja nie som výnimkou. Vo futbale sa však nič nedá preskočiť a aj Martin si musel takúto odmenu zaslúžiť svojím postupným napredovaním. Chce to trpezlivosť a svedomitosť,“ myslí si Dominik Greif.
DOMINIK GREIF – FAKTY
- Narodil sa 6. apríla 1997 v Bratislave, je slobodný.
- Nastupuje na pozícii brankára, k čomu ho okrem iného predurčuje výška 197 cm.
- Je odchovancom Slovana Bratislava, prvú šancu vo Fortuna lige dostal 13. mája 2016, belasí remizovali v Michalovciach 1:1. V sezóne 2015/2016 odchytal 2 zápasy.
- V nasledujúcom ročníku stál medzi žrďami prvého mužstva už v ôsmich dueloch Fortuna ligy, v minulej sezóne odchytal 19 zápasov, v tomto ročníku našej ligy si pripísal tiež 19 štartov.
- V doterajšom priebehu Fortuna ligy 2018/19 vychytal osem čistých kont, z toho tri v troch jarných kolách. Je lídrom v tejto štatistike spolu s Matúšom Macíkom z Ružomberka.
- Celkovo má vo Fortuna lige bilanciu 48 zápasov a 12 čistých kont.
- So Slovanom Bratislava zatiaľ čaká na zisk ligového titulu, v rokoch 2017 a 2018 sa však tešil z víťazstva v Slovnaft Cupe.
- Bol členom mládežníckych reprezentácii Slovenska. Zrejme najpamätnejší moment z tohto obdobia je gól, ktorý v roku 2015 strelil pätičkou v nadstavenom čase zápasu kvalifikácie ME "19" do siete domáceho Ruska a vyrovnal ním na konečných 1:1. Aktuálne je v širšom kádri trénera seniorského národného tímu Pavla Hapala.
- Jeho obľúbeným zahraničným hráčom je Isco a klubom Real Madrid.
