Skórovali ste do siete klubu, v ktorom ste futbalovo rástli. Akú chuť mal pre vás
tento gól?
Na jednej
strane to bol skvelý pocit. Dať prvý ligový gól, navyše z priameho kopu.
Trafil som celkom pekne. Na druhej strane to malo aj trochu zvláštnu
príchuť, keďže to bolo práve v Senici. Trochu som sa nechal uniesť
emóciami a oslávil som to. Verím, že mi senickí fanúšikovia odpustia
a bude to v poriadku.
Čo hovoríte na zápas?
Bol to
ťažký zápas. Štatistiky hovorili proti nám, zdá sa mi, že Žilina tam
v ostatných štyroch rokoch nevyhrala ani raz. Súper bol náročný. Som rád,
že sme to zvládli, aj keď druhý polčas z našej strany nebol taký dobrý ako
prvý. Pre nás sú to zlaté tri body.
Ako si
spomínate na roky strávené v Senici?
Narodil
som sa v Myjave a do Senice som išiel hrávať, keď som mal 14 rokov. Pôsobenie
tam bolo super. Spoznal som nových chalanov a mohol som napredovať vo
svojej kariére, keďže v tých časoch sa v Senici robil futbal na
vysokej úrovni. Bolo tam super zázemie a vynikajúca akadémia. Na tieto
časy veľmi rád spomínam.
Mali
ste 16, keď ste odišli zo Senice do Sampdorie Janov. Ako s odstupom času
hodnotíte tento krok?
Môžem to
hodnotiť iba pozitívne. Hoci na začiatku to bolo ťažké, ale veľmi veľa mi to
dalo, či už po futbalovej alebo po ľudskej stránke. Naučil som sa mnoho vecí,
vrátane nového jazyka, a som veľmi rád, že som dostal takúto príležitosť.
Rok som strávil v sedemnástke, potom som hral dva roky taliansku
mládežnícku Primaveru. Osemkrát som bol na lavičke prvého mužstva. Prvá
nominácia prišla proti AC Miláno, hrali sme na San Sire. Bol to neopísateľný
zážitok, že som mohol vybehnúť na takýto štadión a rozcvičovať sa tam.
Prečo
ste sa rozhodli pre návrat na Slovensko?
Mal som
možnosť ísť do tretej talianskej ligy, no tá napokon padla. Potom mi agenti
povedali o záujme Žiliny. Bol som rád, pretože viem, že v Žiline sa robí
futbal dobre. Mladí hráči tu dostávajú príležitosť. Povedal som si, že by
som si to chcel ísť vyskúšať. Posun z dorasteneckého futbalu do seniorského nie je jednoduchý a myslím si, že v Žiline to mladým
futbalistom veľmi uľahčujú.
Ako
ste spokojný so svojou minutážou a ako vnímate konkurenciu v tíme na
svojom poste?
Je tu
konkurencia ako v každom inom klube na Slovensku. Musím na sebe pracovať
a stále sa zlepšovať, aby som si zaslúžil každú jednu minútu na ihrisku.
Som veľmi rád, že som mohol nastúpiť, či už do základnej zostavy alebo
z lavičky. Myslím si, že ten čas je rovnako dôležitý. Treba si ho naplno
užiť v každom zápase.
Hosťovanie
sa vám po sezóne končí. Už viete, kam budú smerovať vaše kroky v lete?
Žilina má
na mňa opciu, čiže v lete ma môže v prípade záujmu zo Sampdorie odkúpiť. Ja som v Žiline spokojný, pretože čas na ihrisku dostávam. Vidím,
že sa tu mladí futbalisti zdokonaľujú a otvárajú sa im ďalšie dvere do
zahraničia, do európskych klubov. Ak by si ma Sampdoria stiahla naspäť do
Talianska, makal by som na sebe, aby som sa presadil tam v prvom tíme.
V Sampdorii
Janov ste sa stretli s Milanom Škriniarom. Je pre vás on, prípadne
niektorí ďalší exžilinčania, vzorom a motiváciou?
Určite áno. Rok som
s ním bol v Sampdorii a bolo to super. Títo chalani, ktorí
hrávali slovenskú ligu a sú teraz vo veľkých európskych kluboch, či už
v Taliansku alebo iných krajinách, sú motiváciou nielen pre mňa, ale aj pre
ostatných mladých futbalistov. Ukazujú, že aj z našej slovenskej ligy,
ktorá každým rokom napreduje, sa dá ísť do zahraničia a hrať veľký futbal.