O sny sa treba pobiť, konkurencia vo futbale je obrovská

O sny sa treba pobiť, konkurencia vo futbale je obrovská

S asistentom trénera MFK Ružomberok Jiřím Jarošíkom o prvom zápase jarnej časti, Fortuna lige a aj o jeho hráčskej minulosti.

Člen realizačného tímu MFK Ružomberok Jiří Jarošík (41) je istotne jednou z najväčších osobností na fortunaligovej scéne. Začínajúci tréner má totiž za sebou úžasnú hráčsku kariéru. Osem titulov získal v štyroch rôznych krajinách, odohral 23 zápasov za český národný tím. Dnes je spolupracovníkom ešte mladšieho krajana, 38-ročného Davida Holoubka, a novú pracovnú etapu svojho života rozbieha na Slovensku. „Narodil som sa ako Čechoslovák,“ vyhlásil v našom rozhovore rodák z Ústí nad Labem, ktorý sa najskôr rozhovoril o víťazstve MFK 4:0 v prvom jarnom kole nad Zlatými Moravcami.

   

Aké pocity vládnu po skvelom vstupe do jarnej časti?
Sme radi, že sa nám to takto podarilo. Víťazstvo si vážime a so skromnosťou chceme ísť za ďalšími dobrými výsledkami.

Veľa sa hovorilo, akým spôsobom dokážete nahradiť na pravom kraji krídelníka Erika Daniela, ktorý sa dohodol na zmluve so Slovanom Bratislava od budúcej sezóny. Na jeho mieste naskočil Tihomir Kostadinov a hneď skóroval. Ako veľmi vás to potešilo?
Uvidíme, či sa toto rozhodnutie potvrdí ako správne aj v budúcnosti. Samozrejme, Erik nám bude chýbať ako hráč a aj ako vzor pre mladých hráčov. Každý deň svedomito trénuje, čo dokáže zúročiť v zápasoch. Tihomir nenastúpil na svojom obľúbenom poste, ale celkom dobre sa s ním zžíva. Veľa možností nemáme, a tak sme radi, že ukázal potenciál, a navyše strelil gól. Dúfam, že sa upokojí a bude podávať ešte lepšie výkony.

Ružomberok túži po pohárovej Európe a hneď v prvom kole ste stiahli náskok tretej Žiliny na štyri body. Podarilo sa vám zmierniť tlak?
Nielen klub, ale aj my tréneri – David Holoubek a ja – máme najväčšie ambície. Chceme ich preniesť na hráčov. Zároveň však registrujeme kvalitu súperov. V zime sme káder neposilnili, ale na to sa nebudeme vyhovárať. Pracujeme s chlapcami, ktorých máme a ktorým dôverujeme. Veríme, že splníme naše ciele. Nie je to iba o výsledkoch. Chceme hrať dobrý futbal, aby sme pre ostatné tímy boli ťažkým súperom. Robíme pre to maximum.

Ružomberok chce hrať pekný futbal, ktorým si vybojujete pohárové pozície, a navyše vedenie požaduje zapracovávanie odchovancov a mladých hráčov. Je ťažké skĺbiť všetky požiadavky?
Určite to nie je jednoduché. Čas je nemilosrdný a každý chce čo najskôr dosahovať výborné výsledky. Snažíme sa a chlapci sa nám odmeňujú svojím napredovaním. Na to, aby sme sa vytiahli v tabuľke vyššie, musíme bodovať vonku. Práve v tom máme najväčší priestor na zlepšovanie sa. Pokúsime sa o víťazstvo už v najbližšom kole na trávniku Podbrezovej.

Máte mladý kolektív, ktorý robí chyby. Na druhej strane je tvárny, čo tréneri zvyknú mať radi.
Áno, robota nás baví. S chlapcami radi pracujeme, chce to už len zlepšiť tréningové podmienky pre áčko aj mládež. V tomto smere však musí na Slovensku zapracovať viacero fortunaligových tímov. Hráčov máme tvárnych, snažia sa plniť naše úlohy a to nás ženie dopredu. Dúfam, že v tomto trende budú chalani pokračovať a my dokážeme ponúknuť divákom dobrý futbal.

    

VO FORTUNA LIGE JE VEĽA TALENTU

Do Ružomberka ste spoločne s Davidom Holoubkom neprišli na „prvé vábenie“. Napokon ste sa nechali presvedčiť. Ako s odstupom času vnímate ružomberský angažmán?
Oslovili nás tesne po skončení pôsobenia v Liberci. Bol to môj prvý vážnejší angažmán, do ktorého sme vložili všetku svoju silu a emócie. Keď nás Ružomberok oslovil prvýkrát, nemal som energiu na to, aby som ihneď pokračoval niekde inde. Po chvíľke som sa oklepal a Davidovi som zavolal, že by sme to mohli spoločne ešte skúsiť. Ponuka stále bola na stole a ja som sa zrazu začal na Slovensko veľmi tešiť. Chceli sme spoznať tunajšiu futbalovú kultúru, hráčov, trénerov, zázemie a jednotlivé mužstvá. Určite ma to obohatilo. Myslím si, že vo Fortuna lige je na čom pracovať, najmä čo sa týka zázemia. Páči sa mi cesta Dunajskej Stredy, ktorá vybudovala akadémiu a štadión, ktorý je pravidelne plný. To im trochu závidím. Ukazuje sa, že to ide aj na Slovensku. Verím, že sa postupne k niečomu podobnému prepracujú aj ďalší.

Takže Slovensko si užívate.
Podvedome som hneď cítil, že to bude zaujímavé. Na Slovensku mám veľa kamarátov a vždy som mal k vašej krajine blízko. Narodil som sa ako Čechoslovák, chodieval som sem na dovolenky. Som rád, že som si mohol vyskúšať tunajšiu súťaž.

Váš kolega David Holoubek vychválil v českých médiách našu Fortuna ligu už po pár týždňoch. Uchvátilo ho napríklad víťazstvo Trenčína nad Feyenoordom Rotterdam. Ako vnímate súťaž už trochu s odstupom času?
Vstup Trenčína do Fortuna ligy a Európskej ligy nás naozaj uchvátil, AS hral výborný futbal – európsky, rýchly a dynamický. Veľmi sa nám to páčilo. Videli sme Žilinu, Dunajskú Stredu... chceli sme sa im vyrovnať. Samozrejme, je rozdiel medzi hornou a dolnou polovicou tabuľky. Škoda, že celkovo nechodí viac ľudí, to sa vždy tak trochu premietne aj do výkonov hráčov. Keď je plný dom, je to vždy výborný futbal. Súťaž sa nám páči, mužstvá pomaly napredujú. Je tu veľa talentu, šancu dostávajú zaujímaví mladí hráči. Z niektorých vyrastajú jednotlivci, ktorých napríklad v Česku môžeme len závidieť. Vzhľadom na ekonomické podmienky je to logická cesta, ktorá pomáha aj reprezentačným výberom.

Jiří Skalák svojho času išiel hosťovať zo Sparty Praha do Ružomberka a dnes má na konte reprezentačné štarty a hráva v Anglicku. Je teda Fortuna liga vhodná ako dobrý medzistupeň aj pre zahraničných hráčov?
To je samozrejme individuálne. Je dôležité, na aký klub narazíte, aký tréner je v danom tíme. Dôležité je totiž nielen pravidelne hrávať, ale aj kvalitne trénovať. Keď sa tieto veci podarí skĺbiť, určite to môže pre hráča znamenať veľký krok v kariére. Lepšie hrať na Slovensku ako sedieť na lavičke v českej lige.

S Davidom Holoubkom patríte medzi najmladších trénerov v súťaži. Platí, že Fortuna liga je vhodná aj pre trénerov na etablovanie sa na seniorskej scéne?
Je to dobrá skúsenosť a pre nás samozrejme šanca. Pracuje sa nám dobre. Kade chodím, tade chválim slovenských hráčov. Sú pracovití a pokorní. To vás samozrejme potom práca veľmi baví. Aj pre nás to môže byť dobrý krok a možno sa raz posunieme ďalej. Nechcem však predbiehať, nikam sa neponáhľame. Chceme napredovať krok za krokom a uvidíme, čo bude ďalej. Som na Slovensku a som tu rád.

Kde by sa podľa vás najlepšie slovenské tímy pohybovali v českej súťaži?
Ťažko povedať. Česka liga je podľa môjho názoru o niečo kvalitnejšia, ale prvých päť slovenských tímov by podľa môjho názoru hralo dôstojnú úlohu aj v Česku. Chlapci by aj rýchlejšie napredovali, keby hrali proti mužstvám, ktoré pravidelne nastupujú na medzinárodnej scéne.

   

PRIHLÁSIL SA NA ŠTÚDIUM V RUSKU

V hráčskej kariére ste toho dokázali naozaj veľa. Máte tituly zo štyroch rôznych súťaží. Ťažíte z toho aj v trénerskej práci?
Medzi trénerom a hráčom je obrovský rozdiel. Skúsenosti sa mi zídu v krízových situáciách. Samozrejme, stále sa v novej pozícii trochu hľadám. Mám predstavu, akým spôsobom sa chcem prezentovať a s akými hráčmi chcem spolupracovať, ale to všetko závisí aj od prostredia, v ktorom pracujete. Aj ako hráč som napredoval postupne a veľa mi dali skúsenejší futbalisti. Rovnako chcem postupovať aj ako tréner. Mojím cieľom je veľa sa učiť a komunikovať s kolegami. Budem sledovať moderné trendy a postupne nasávať informácie.

Darí sa vám vďaka kontaktom z hráčskych čias získavať veľa trénerských informácií zo zahraničia?
Toho je naozaj dosť. Prihlásil som sa na štúdium najvyššej trénerskej licencie v Rusku. Študujem v Moskve. Nie je jednoduché skĺbiť to s prácou, ale na druhej strane môžem nasávať iné poznatky ako v našom regióne. Veľmi ma to obohacuje. Samozrejme, mnoho postrehov mi dáva aj náš hlavný tréner David Holoubek. Futbalom žijem celé dni, narodil som sa preň.

Cítite, že vďaka svojej kariére máte prirodzený rešpekt u svojich zverencov?
To je asi skôr otázka na nich. Otázne je, či si ma najmladšia generácia vôbec pamätá. Poznáte to, dnes mladí poznajú len Messiho a Ronalda. Teraz vážnejšie. Veľkým plusom pre mňa je, že im môžem nielen poradiť na základe mojich skúseností, ale napríklad im niektoré veci aj ukázať. Už ako hráč som chcel byť lídrom, ktorý v kabíne nemlčal a počas zlého obdobia som neraz zdvihol hlas. Dnes to viem ako tréner využiť. Ľudia sa nemenia. Keď ste boli v kabíne tichý, len ťažko môžete podľa mňa vyrásť na dobrého kouča.

Máte pocit, že v ružomberskom kádri sú aj hráči s potenciálom zopakovať trebárs vašu hráčsku kariéru?
Máme tu dostatok zaujímavých hráčov. Závisí od toho, ako sa postavia k tréningu a samozrejme musia mať aj šťastie na správne rozhodnutie. Nie je ľahké urobiť krok dopredu. Niekedy vás obmedzuje dĺžka kontraktu, inokedy zdravotný stav a podobne. Máme však viacerých mladých futbalistov, ktorí majú na to, aby odohrali dve dobré sezóny za sebou, upriamili na seba pozornosť a posunuli sa ďalej.

   

ZÍSKAL TITULY V ŠTYROCH KRAJINÁCH, ODOLAL NOČNÉMU ŽIVOTU V MOSKVE

Hrali ste v Anglicku, v Španielsku, boli ste súčasťou reprezentácie. Na čo ste najviac hrdý?
Ťažko povedať, ešte som nad tým nemal čas ani premýšľať. Vždy som bol tímový hráč, tituly ma zaujímali viac ako individuálne úspechy. Mal som šťastie na ľudí v každom klube, kde som hral. Vážili si ma ako hráča aj človeka, čo je veľmi príjemné. Nastupoval som na krásnych štadiónoch pred úžasnými fanúšikmi. Splnil som si detské sny, prial by som to každému. Nie je to jednoduché, musíte sa o to pobiť. Futbalistov je veľa a konkurencia obrovská.

Štyrikrát ste boli českým majstrom v Sparte Praha. Práve na Letnej ste sa naučili zvládať tlak a získali ste schopnosť pobiť sa o šancu?
Samozrejme. V tom čase mala Sparta najlepších hráčov v Československu, klub sťahoval opory ostatných tímov a bolo ťažké sa prebojovať do tohto kolektívu. Ťažko sa prestupovalo von, a tak futbalová elita zostávala doma. Museli ste niečo ukázať, aby ste mohli byť jej súčasťou a aby si vás starší hráči vážili. To bola obrovská škola. Dnes chce každý hrať s mladými hráčmi a tým chýbajú skúsenosti okolo seba.

Aj vďaka ich prínosu ste odišli do CSKA Moskva, s ktorým ste získali ďalší titul.
Urobil som krok do neznáma. Chcel som ísť smerom na západ a napokon som podpísal kontrakt na východe. Teploty klesli dvadsaťpäť stupňov pod nulu a ja som tam podpísal zmluvu na päť rokov. Štadióny boli hrozné, zázemie hrozné. Moskva vám ponúkala neskutočné možnosti v podobe nočného života a hazardu. Som rád, že som tam futbalovo aj ľudsky urobil dva kroky dopredu. Mnoho ľudí sa v takýchto podmienkach spáli, zažijete tam pocit krátkodobej slávy. Dôležité bolo, že som sa na to dal vo veku dvadsaťpäť rokov, mal som už skúsenosti z Ligy majstrov so Spartou. Hrával som za národný tím. Bol som na to všetko pripravený.

Vy ste sa nielenže etablovali v Rusku, ale dokázali ste sa posunúť na ostrovy. V Anglicku ste si zahrali za FC Chelsea a Birmingham City, získali ste ďalší titul.
Futbalové srdce sa naozaj radovalo. Súťaž bola ešte o stupeň náročnejšia. Zažil som neskutočné tréningy, obrovskú konkurenciu. Naučil som sa ďalší jazyk. V Anglicku je futbal náboženstvom. Hral som na krásnych štadiónoch proti neskutočným hráčom. Spoznal som veľkých trénerov. Bola to odmena za svedomitosť v tréningu.

A kariéru ste si skrášlili aj angažmánom v Celticu Glasgow, kde ste hrávali možno pred najlepšími fanúšikmi na svete.
Mal som niekoľko ponúk z Anglicka, ale vybral som si Celtic aj pre zápasy Ligy majstrov. V tom čase tam bola možno najlepšia atmosféra na svete. Na našom štadióne sme takmer vždy vyhrávali. Futbalovo to bolo samozrejme trochu iné. Bolo to Anglicko osemdesiatych rokov, hralo sa hore-dolu a poriadne tvrdo.

Aj ďalšie roky kariéry ste mali pekné, zahrali ste si za ruskú Samaru, nakrátko ste sa vrátili do Sparty, v Španielsku ste pôsobili v Zaragoze a v Deportive Alaves. Tentoraz už bez titulu.
Ale skúsenosti to boli aj tak úžasné. Trénoval som stále tvrdo a vrátilo sa mi to v neskoršom veku. Keď hrávate v takýchto tímoch, snažíte sa dobre regenerovať, dávate si pozor na spánok, spávate sa profesionálne, aby ste si tieto momenty mohli užívať čo najdlhšie. Fanúšikovia boli úžasní, nechcel som ich sklamať.

Dnes ste na začiatku trénerskej cesty. Je vašou ambíciou prekonať svoje hráčske úspechy?
To bude veľmi ťažké. Bolo by pekné trénovať niektoré z mojich bývalých mužstiev. Bol som asistentom v Liberci, kde som hrával a nedopadli sme tam príliš dobre. Vydržali sme krátko. Ako hráč som sa snažil zdokonaľovať sa zo dňa na deň a inak nebudem k veciam pristupovať ani ako tréner. Uvidíme, na čo to bude stačiť. Nie som typ človeka, ktorý sa usadí. Ako hráč som putoval po celej Európe a mám také tušenie, že rovnaké to bude aj v pozícii trénera. Láka ma Španielsko a tiež iné krajiny. Treba len makať. Držím sa hesla: „Čo futbalu dáš, to ti vráti.“

  

JIŘÍ JAROŠÍK – FAKTY

  • Narodil sa 27. októbra 1977 v Ústí nad Labem, prezývajú ho Jedle.
  • Je asistentom trénera v MFK Ružomberok, počas hráčskej kariéry nastupoval na pozícii stopéra, prípadne defenzívneho stredopoliara.
  • Ako mládežník hrával za Chuderov, Ústí nad Labem, Teplice a Spartu Praha.
  • Profesionálnu kariéru odštartoval v najslávnejšom českom klube Sparta Praha, ktorého súčasťou bol v rokoch 1996 až 2003, s výnimkou dvojročného hosťovania v Slovane Liberec.
  • V Sparte získal 4 české tituly a v roku 2003 zamieril za tri a pol milióna dolárov do CSKA Moskva.
  • S CSKA získal ruský titul a superpohár a v januári 2005 prestúpil do londýnskej Chelsea, pričinil sa o zisk ligového pohára a anglického titulu, sezónu 2005/06 strávil na hosťovaní v Birminghame.
  • V lete 2006 sa upísal Celticu, dvakrát získal škótsky titul, vyhral domáci pohár, zahral si Ligu majstrov a začiatkom roka 2008 odišiel do ruskej Samary.
  • Počas svojej kariéry ešte pôsobil aj v španielskych tímoch Real Zaragoza a Deportivo Alaves.
  • Získal osem majstrovských titulov v štyroch rôznych krajinách.
  • Za český národný tím odohral 23 zápasov.
  • Trénerskú kariéru odštartoval v roku 2017 ako asistent Davida Holoubka v Liberci, v sezóne 2018/19 je už s tým istým kolegom na lavičke MFK Ružomberok.