Futbal síce vždy bol, a stále je, dominantne mužským prostredím, no má významné miesto aj v živote mnohých žien. Popri hráčkach, trénerkách, novinárkach či fanúšičkách ich čoraz viac pracuje aj v kluboch, a to aj priamo pri mužstvách. Jednou z takýchto priekopníčok vo Fortuna lige je Veronika Vargová, fyzioterapeutka vo ViOne Zlaté Moravce.
Skúste
načrtnúť cestu, ktorá vás doviedla k tejto práci.
Vyrastala som v športovej rodine, v ktorej
bol športom číslo jeden futbal. Tak som si k nemu vybudovala pozitívny vzťah a
postupne sa stal mojou najväčšou záľubou. Počas štúdia na strednej
zdravotníckej škole ma začal zaujímať odbor fyzioterapia možno aj preto, že som
v tom videla príležitosť, ako sa uplatniť vo futbale. Po maturite som teda
pokračovala v štúdiu na vysokej škole zdravotníctva v Bratislave. Počas
štúdia som začala pracovať v súkromnom zdravotníckom zariadení a popri tom
vypomáhať ako fyzioterapeutka v mužstvách nižších oblastných súťaží v
Nitrianskom kraji. S mojou prácou bola zrejme spokojnosť, lebo postupne ma
oslovili aj tímy z vyšších súťaží. No a v lete 2018 som dostala ponuku od Milana
Ivanku, ktorý pracuje ako kondičný tréner vo ViOne, či by som nechcela vypomôcť.
Po dohode so športovým riaditeľom Jurajom Koprdom som začala pracovať pre klub
zo Zlatých Moraviec.
Máte aj
osobnú skúsenosť s nejakým športom?
Aktívne som nikdy nešportovala aj napriek
tomu, že môj otec aj sestra futbal hrávali. Ja som sa vždy radšej starala o to,
aby boli zdravotne v poriadku a fit (úsmev, pozn.).
V čom je práca
vo fortunaligovom klube pre vás zaujímavá?
Samozrejme, práca v najvyššej súťaži je o
väčšom profesionalizme, hráči vyžadujú väčšiu starostlivosť, dá sa povedať, že
mám viac roboty. Zranení hráči, ktorým treba pomôcť, sú však rovnako v nižších
súťažiach ako v najvyššej a vždy som rada, keď môžem každému pomôcť. Ale tak,
ako sa každý hráč či tréner túži dostať čo najvyššie, tak aj ja som sa vždy
snažila dostať do tímu najvyššej súťaže, lebo je to po každej stránke tá
najlepšia úroveň. Je pre mňa ozaj zážitkom navštevovať pekné štadióny a zažívať
atmosféru fortunaligových zápasov. Dá sa povedať, že je to takým mojím splneným
snom.
Vo futbalovom
mužstve je veľa hráčov, máte aj vy viac práce?
V individuálnych športoch je všetko úsilie a
energia sústredená na jedného športovca. V kolektívnych športoch, zvlášť vo
futbale, kde je v mužstve 25-30 hráčov, je záber jednotlivých výkonov oveľa
širší. Zranenia bývajú rôzne, každý hráč potrebuje niečo iné, a tak hlavne v
objeme práce je veľký rozdiel.
Vždy ste
chceli pracovať pri futbalistoch, alebo ste rozmýšľali aj o inom povolaní?
Ako som spomínala, v našej rodine bol vždy
športom číslo jeden futbal. Aj u mňa bol futbal vždy jednoznačnou voľbou,
najväčšou záľubou a koníčkom.
Ako vidíme
na fotkách, vyskúšali ste si už aj fotomodeling. Vedeli by ste si predstaviť aj
takúto kariéru?
V úvode som mala trému, tá však rýchlo opadla
vďaka skvelému prístupu pána fotografa. S fotkami som bola veľmi spokojná.
Bola to zaujímavá skúsenosť. V budúcnosti by som si to možno zopakovala,
ale moja súčasná práca ma napĺňa.
V čom vám
prináša najväčšiu radosť a v čom ja naopak náročná?
Tým, že túto prácu mám ozaj rada, nemám
pocit, že by bola v niečom náročná. Vždy sa najviac teším z toho, keď pomôžem
hráčovi dostať sa skôr zo zranenia a on môže pomôcť tímu k víťazstvám.
Zvyknú mať
hráči špeciálne požiadavky nad rámec vašej práce?
Všade, kde som doteraz pracovala, som s
hráčmi mala aj mám dobrý a kamarátsky vzťah, ale vždy na profesionálnej úrovni.
Požiadavky hráčov teda nikdy neboli nad rámec mojej práce.
ViOn je
známy dobrými podmienkami, ako sa vám v nich pracuje?
Áno, presne tak, vo ViOne majú hráči, tréneri
a celý realizačný tím vytvorené výborné podmienky na fungovanie - tréning aj regeneráciu. Najväčšou
výhodou je, že máme všetko na jednom mieste. Nemusíme nikam dochádzať na
tréning ani na regeneráciu. V areáli ViOnu máme k dispozícii všetko na prácu,
čo považujem za najväčšiu výhodu. Všetko máme prakticky pod jednou strechou. Pracuje
sa mi tu veľmi dobre a som rada, že aj ja môžem svojou troškou prispieť k
dobrému fungovaniu klubu na tejto úrovni, v tejto oblasti.
Zimnú
prípravu absolvujete bez sústredenia v zahraničí, je to pre vás osobne nevýhoda?
Ja s tým nemám žiadny problém, keďže tak, ako
som spomínala, na ViOne máme všetko ako na sústredení. Teda až na to teplo a
lepšiu klímu, ktorú by určite každý rád privítal. Na druhej strane nás tá zima
možno viac zocelí a budeme z toho ťažiť v jarnej časti.
Čo sú typické
futbalové problémy, s ktorými sa stretávate najčastejšie?
V chladnom počasí je zvýšená záťaž na
pohybový aparát, hráčov trápia najmä svalové zranenia. Je aj zvýšená tréningová
záťaž, preto je dôležité klásť dôraz na dobrú regeneráciu a rôzne procedúry,
ktoré pomáhajú hráčom rýchlejšie regenerovať unavené svaly. Najväčšia záťaž je
na tzv. priťahovače a zadné stehenné svaly.
Mladá žena v
mužskom kolektíve, cítite sa dobre?
Nemám s tým žiadny problém. Tým, že mám rada
futbal, ktorý je stále viac mužským ako ženským športom, a v tomto prostredí sa
pohybujem už dlhšiu dobu, bez problémov som si na to zvykla.
Otvára to
dvere, alebo sa skôr stretávate s predsudkami?
Myslím si, že žena fyzioterapeutka vo
futbalovom tíme je stále viac výnimkou ako pravidlom, ale ja som sa zatiaľ s
nejakými predsudkami nestretla. Určite však nemôžem povedať, že by mi to niekde
otváralo dvere. Pracovala som vždy v kluboch, kde to všetci rešpektujú, a to je
pre mňa dôležité.
Bolo treba nastaviť
si určité hranice?
Všade, kde som bola, som mala šťastie na
inteligentných chalanov, s ktorými som nemusela nastavovať žiadne hranice,
pretože sami pochopili, odkiaľ pokiaľ. K práci v každom kolektíve patrí aj
sranda a rôzne podpichovačky, ktoré však nikdy neprekračujú hranicu slušnosti.
Rovnako je to samozrejme aj v mojom súčasnom pôsobisku.
Aké boli
prvé reakcie?
Musím povedať, že vždy pozitívne. Nikdy som
nemala problém s prijatím, za čo som chalanom vďačná. Teším sa, že ma rešpektujú, berú ma ako súčasť
kolektívu a hlavne, že počúvajú moje odporúčania, keď sú zranení, resp.
keď sa im snažím poradiť v oblasti regenerácie alebo životosprávy.
Akým
spôsobom ste sa snažili presvedčiť ich?
Každý, kto príde do nového kolektívu, sa musí
trochu oťukať. Ľudia si ho viac všímajú a musí si získať dôveru hráčov, ktorá
je v oblasti fyzioterapie veľmi dôležitá. Mala som výhodu, že som mala dobré
odporúčania napríklad od trénera Ivanku, a tak som to mala možno trochu
jednoduchšie a všetko prebehlo rýchlo a bezproblémovo.
Máte ďalšie
méty?
Ako každý, kto sa pohybuje v športe, rovnako
ako hráči a tréneri, aj ja som vždy túžila dostať sa na najvyššiu úroveň,
ktorou je v našich podmienkach pracovať vo Fortuna lige alebo pri nejakom
reprezentačnom výbere. Super by bolo dostať sa aj do nejakého klubu v
zahraničí, vidieť ďalšie nové štadióny, zažiť atmosféru zápasov európskych
súťaží a zažiť ešte väčší profesionalizmus.
Čo vy a reprezentácia?
Reprezentácia je najvyšší level pre každého
športovca a ja nie som výnimkou. Je to vždy najväčšie ocenenie práce každého
človeka, keď môže byť súčasťou reprezentačných výberov.
ViOnu sa na
jeseň nedarilo. Má to vplyv na vašu prácu?
Postavenie mužstva v tabuľke vzhľadom na
vytvorené podmienky nikoho v klube neteší, ale moju prácu to nijako
neovplyvňuje. Práve naopak, je pre nás všetkých motiváciou, aby sme to počas
jarnej časti zmenili. Ja sa k tomu snažím prispieť tým, aby boli hráči čo
najviac fit.
Hráči zvyknú
chváliť fyzioterapeutov aj ako také duše, ktorým sa môžu vyrozprávať. Platí to
aj u vás?
V každom kolektíve sú rôzni ľudia, rôzni
hráči, každý je iný. Niekto sa chce porozprávať a zdôveriť, s čím nemám
problém, niekto je uzavretý, nemá chuť rozprávať o sebe, takže je to
individuálne. V každom prípade tvoríme dobrý kolektív. Vieme sa zasmiať aj
porozprávať, ale najdôležitejšia je vždy práca, ktorej cieľom jem aby boli
hráči zdraví a pripravení podávať čo najlepšie výkony.
Ako je to s
fyzickou náročnosťou vašej práce?
Nemôžem povedať, že by bola moja práca nejako
špeciálne fyzicky náročná. Skôr ide o to, že ako fyzio sa snažím ísť hráčom príkladom
v oblasti životosprávy a životného štýlu, s čím súvisí aj to, že sa snažím
udržiavať v dobrej fyzickej kondícii.
Žien v našich
kluboch pracuje čoraz viac, v realizačných tímoch ich majú napríklad
Slovan či DAC. Poznáte sa bližšie?
Áno, registrujem, že aj vo futbalových
mužstvách na Slovensku pribúdajú ženy-fyzioterapeutky, čo ma samozrejme teší. Nemala
som však ešte možnosť sa so svojimi kolegyňami z iných klubov zoznámiť. Verím,
že časom príde aj na to a budeme si tak môcť vymieňať skúsenosti. V tejto
oblasti je veľmi dôležité neustále sledovať nové trendy a poznatky, a tak
sa aj ja snažím neustále vzdelávať a navštevovať rôzne kurzy a školenia.
VERONIKA VARGOVÁ – FAKTY
- Má 30 rokov, je slobodná, bezdetná.
- Vyštudovaná fyzioterapeutka získala vzdelanie najskôr na strednej zdravotníckej škole, následne na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
- Po práci v tejto oblasti v kluboch z nižších súťaží sa pred sezónou 2018/19 stala členkou realizačného tímu vo ViOne Zlaté Moravce.
- Jej obľúbenými futbalistami sú Lionel Messi a Milan Škriniar, obľúbeným zahraničným klubom Barcelona.
