Góly Boženíka potvrdením opodstatnenosti novej misie

Góly Boženíka potvrdením opodstatnenosti novej misie

S trénerom útočníkov MŠK Žilina Stanislavom Grigom o práci, ktorá je na Slovensku stále priekopnícka.

Hrával v Sparte Praha, Feyenoorde Rotterdam či v Rapide Viedeň, ako tréner viedol Slovan Bratislava, pražské tímy Sparta a Viktoria Žižkov, ale aj slovenskú reprezentáciu. Reč je o Stanislavovi Grigovi (57), ktorý sa v marci minulého roka podujal na novú výzvu. Prijal netradičnú ponuku od MŠK Žilina. Nestal sa hlavným koučom, ale v klube pracuje ako tréner útočníkov. „Myslím si, že špecializácia je budúcnosťou futbalu,“ tvrdí v našom rozhovore skúsený odborník. Podobnú pozíciu nemá vo svojich štruktúrach žiadny z fortunaligových klubov, a tak sme sa o novinke porozprávali s priekopníkom tohto remesla na Slovensku.

    

Ako beriete s odstupom času prácu trénera útočníkov?
Pozitívne. Nevedel som, do čoho idem. Bola to výzva pre mňa aj pre klub. Presvedčil som sa, že táto práca má svoj zmysel. Užívam si ju a teším sa z každého tréningu. Je dobré, že sa mi v priebehu krátkej doby dostalo aj spätnej väzby v podobe gólov Róberta Boženíka. Je to zadosťučinenie a potvrdenie, že ideme správnou cestou.

Kde beriete inšpiráciu pre jednotlivé tréningy?
Sledujem futbal a špeciálne analyzujem situácie v šestnástke. V televíznych zostrihoch sa zameriavam na to, z akých pozícií padajú góly. Práve to je mojou inšpiráciou. Pri tréningoch modelujeme situácie, ktoré priniesla prax. Snažím sa pripraviť útočníkov na momenty, ktoré sa v zápasoch vyskytujú, aby sa v daných okamihoch rozhodli správne.

Pri tréningoch nevychádzate zo šestnástky?
Deväťdesiat percent z každého tréningu sa naozaj týka práce v pokutovom území. Samozrejme, podieľajú sa na tom aj hráči, ktorí posielajú gólové prihrávky a tí sú zväčša mimo šestnástky.

Čo najmä sa snažíte útočníkom poodhaliť?
Strelecké tréningy boli súčasťou procesu už počas mojich hráčskych rokov. Streľba trvala dajme tomu tridsať minút a zvyčajne sa trénovala po vedení lopty, narážačke, prípadne spoza šestnástky. Hrotoví hráči sa však dostávajú aj do odlišných situácií, často pracujú počas zápasov v úplne iných priestoroch, strieľajú z ťažkých uhlov a majú minimum času. My sa snažíme namodelovať realitu. Vymýšľame mnoho variantov, ako zakončenie po jednom dotyku, dvoch dotykoch, hlavičkové zakončenia, voleje, a to z rôznych priestorov – chrbtom k bráne, čelom k bráne atď. Striedame pravú a ľavú nohu, zameriavame sa na spracovanie lopty. Tých vecí je naozaj neúrekom. Mojou úlohou je pripraviť hráča na čo najviac možných situácií, ktoré sa môžu v šestnástke stať. To vám tréning celého mužstva neprinesie.

S akými skupinami pracujete?
Som v Žiline dva dni v týždni. V utorok mám na starosti U19 a juniorský tím. V stredu pracujem s prvým mužstvom. V jednej tréningovej jednotke sú maximálne štyria útočníci, aby sme opakovali cvičenia čo najviac a aby som mal čas opravovať zlé návyky a porozprávať sa s nimi. Mám k dispozícii videá, a tak môžem s hráčmi rozoberať, ako riešili vzniknuté situácie v zápase. Dosť veľkú časť tvorí okrem tréningu aj komunikácia.

Ako spolupracujete s hlavnými trénermi?
Oni sú tí, ktorí rozhodujú, s akými hráčmi budem pracovať. Je to logické, pretože poznajú ich zaťaženie a zdravotný stav. Podľa toho viem nastaviť intenzitu tréningu. Výber cvičení je už vyložene na mne. Spolupráca prebieha výborne. V Žiline je systém nastavený dobre od majiteľa a vedenia klubu až po trénerov. Angažovať trénera útočníkov bola ich idea.

Pre vás nie je teda žiadnym prekvapením, že práve Žilina zaviedla takúto novinku?
Klub funguje moderne, a tak sa to dalo očakávať. Žilina, Trenčín a Dunajská Streda sú podľa môjho názoru baštami moderného futbalu na Slovensku.

Žilina prešla v lete veľkou obmenou, klub opustil tréner Adrián Guľa a ďalší členovia realizačného tímu, omladil sa hráčsky káder, no napriek tomu po jeseni patrí tímu solídne tretie miesto. Čo na to hovoríte?
Mňa to neprekvapuje. Do júna som spolupracoval s Jaroslavom Kentošom ešte ako trénerom juniorky a staršieho dorastu. Veril som, že kontinuita bude zachovaná. Odišlo síce viacero kvalitných hráčov, ale mužstvo pokračuje v duchu zadefinovanej filozofie. Tréningový proces v klube je nastavený dobre, páči sa mi, ako klub funguje.

Výborne sa vo Fortuna lige etabloval Róbert Boženík. Dočká sa Slovensko výnimočného útočníka?
Nehovorme len o ňom, je to trochu nespravodlivé voči ďalším útočníkom v Žiline. Veľmi šikovní sú aj Filip Balaj a Roland Gerebenits. Ak Robo raz odíde, klub bude mať ďalšie možnosti. Všetci majú potenciál, hoci každý je trochu iný. Čo sa týka Boženíka, má to výborne našliapnuté a teraz to bude už najmä na ňom, ale aj na futbalovom šťastí. Okolo neho sa roztáča kolotoč, je v pozornosti médií, zahraničných klubov, manažérov, inak ho už berú obrancovia súperov. Toto potrebuje stráviť, ukázať svoju odolnosť a všetko si správne spracovať v hlave.

   

ÚTOČNÍK MUSÍ MAŤ POVAHU ŠELMY

Prečo má podľa vás Slovensko dlhodobo problémy práve na poste útočníka?
Útočník je špecifická pozícia a keď s nimi nebudete špecificky pracovať, nemajú šancu na veľký rozvoj. Len výnimočný talent môže byť samorast. Tak, ako sa venujeme brankárom a defenzívnej činnosti, tak sa musíme venovať aj strelcom. Netreba pritom veľa, stačí im dať extra pozornosť, možno dvakrát tridsať minút v týždni, inak môžu byť chlapci s mužstvom a pracovať s ostatnými členmi kolektívu. Špecializácia na tomto poste je podľa môjho názoru nevyhnutná na to, aby sme vyprodukovali kanonierov.

Existujú názory, že Slovensko má problém s výchovou útočníkov, pretože sme historicky utláčaný národ. Vy tieto filozofické tézy odmietate?
To je hlúposť, takýto argument neberiem. Prečo sme mali v minulosti kanonierov ako Adamec či v nedávnych rokoch Vittek alebo Mintál? Je to len o tom, že s hráčmi treba pracovať.

V čom je dnes pozícia útočníka náročnejšia v porovnaní s minulosťou?
Útočníci to majú ťažšie a ťažšie. Keď to porovnám s mojou érou, majú podstatne menej času a priestoru. Počas celej futbalovej histórie však platí, že útočník sa musí narodiť s inštinktom strelca. Ja v tejto súvislosti hovorím, že ho musí „Boh pobozkať“. Na talente zároveň treba pracovať, inak sa ani „pobozkaný útočník“ nestane kanonierom.

Platí, že dobrý útočník musí byť sebec a ťažká povaha?
Útočník musí mať správnu porciu sebectva, ale nemusí byť zlý, prípadne ťažká povaha. Nesmie plakať, musí vedieť rany rozdať, no aj prijať. Dobrý strelec sa v šestnástke nesmie báť zodpovednosti a musí ísť do rizika. Chladnokrvnosť a povaha šelmy patria ku kanonierom.

Do našej ligy prichádza v posledných rokoch na hrot čoraz viac legionárov, ktorí sú podľa vášho slovníka „Bohom pobozkaní“. Stačí spomenúť hráčov ako Šporar, Bayo, Priskin, Adi či Jelič. Posúva našich útočníkov takáto konkurencia?
Legionári u nás vypĺňajú medzery. Keď budeme mať dobrých útočníkov z našej liahne, nebudú prichádzať cudzinci. O tom je dopyt. Prečo nekupujeme brankárov? Lebo tých máme kvalitných. A prečo ich máme kvalitných? Lebo máme kvalitných trénerov brankárov. Musíme pracovať tam, kde nás tlačí topánka.

   

PRÁCA HO BAVÍ, NO NEBRÁNI SA PONUKE HLAVNÉHO TRÉNERA

Nechýba vám pri súčasnej práci adrenalín, ktorý prináša post hlavného kouča?
Bolo náročné byť roky v strese. Už som aj rozmýšľal, či mi to stojí za to, no futbal mám veľmi rád. Dnes ma práca baví, a zároveň ma teší, že môžem byť užitočný. Som na ihrisku, a pritom nezažívam každodenný tlak a bezsenné noci, ako to bolo v pozícii hlavného trénera.

Chcete sa do budúcnosti špecializovať, alebo by ste opäť prijali aj post hlavného trénera?
Zopakujem, práca ma baví. Fakt je to super a som vďačný Žiline, že do toho išla. Viem si predstaviť, že by som robil už iba takúto prácu. Zároveň však pripúšťam, že ak by prišla ponuka na pozíciu hlavného trénera, ktorej by bolo ťažké povedať „nie“, asi by som do toho ešte raz skočil.

Očakávate, že o pár rokov bude mať už každý tím trénera útočníkov?
To si nemyslím a ani nie som propagátorom tejto myšlienky. Snažím sa len nechať odkaz v znení, že strelcom sa musíme venovať viac. Pokojne to môže byť práca pre asistenta trénera, prípadne aj hlavný tréner si môže v strede týždňa nájsť čas len na troch – štyroch hráčov. Chcem, aby sme sa posunuli z nuly aspoň k niečomu. Každopádne si myslím, že bývalý útočník vie dať dnešným útočníkom viac, pretože zažil ich situácie a vie sa do nich vcítiť. Preto by bolo dobré, keby najmä špičkové kluby rozmýšľali nad špecializovaným trénerom, ktorý by sa venoval celému spektru strelcov od možno pätnásťročných chlapcov až po mužov. Takýto kouč by mohol mať pod patronátom približne desať hráčov. 

Poznáme kondičných trénerov, mentálnych trénerov, vy ste trénerom útočníkov. Vidíte v nových špecializáciách budúcnosť futbalu?
Áno. Sledujem zámorskú ligu amerického futbalu NFL. Existujú v nej tímy špeciálnych trénerov, ktorí sa venujú jednotlivým pozíciám a taktike. Týmto smerom sa futbal bude vyvíjať. Očakávam tímy psychológov, fyziológov a expertov na jednotlivé herné činnosti. Ťažko predpokladať, že sa futbal ešte viac zrýchli. Fyziológia má svoje limity. Neviem si predstaviť, že hráči budú behať ešte viac a ešte vo väčšom tempe. Progres bude teda súvisieť s napredovaním v detailoch a na to sú potrební špecialisti.

Existujú prípady, keď sa z ľudí bez športovej minulosti stali solídni tréneri. Je to podľa vás možné aj pri takejto špecializácii?
Viem si to predstaviť, no otázne je, ako by dokázali útočníka presvedčiť. Zažitá skúsenosť je obrovskou výhodou.

    

NEÚSPECH V REPREZENTÁCII MU CHUŤ NEZOBRAL

Vrcholom vašej trénerskej kariéry bolo pôsobenie pri našom národnom tíme. Sledujete stále reprezentáciu?
Samozrejme. Nič na tom nezmenilo ani to, že som ako reprezentačný tréner nedosiahol úspech. Som ako každý slovenský fanúšik – držím palce a na výkony mužstva mám svoj názor.

Škrie vás aj s odstupom času, že vaša reprezentačná misia nebola úspešná?
To už mám za sebou. Nikto nie je len úspešný. Pozrite sa na Mourinha, ktorého dnes každý haní. Odišiel z Manchestru United, ale jeho víťazstvá mu nikto neodpára. Každý má slnečné aj zamračené dni. Som šťastný, že som to mohol zažiť a pre mňa to bol vrchol. Aj preto sa dnes netlačím do pozície hlavného trénera, predo mnou už nie sú v tomto smere žiadne veľké výzvy. Čo je viac ako reprezentácia?

Dnes je na začiatku tejto cesty Pavel Hapal. Čo by ste mu poradili?
Nemám mu čo radiť. Každý si to musí prejsť sám, žiadna situácia nie je rovnaká. On si musí zanalyzovať svoje možnosti. Úspech reprezentačného trénera závisí do veľkej miery práve od správnych kľúčových rozhodnutí. Bežní ľudia ich často nevidia, zostávajú vo vnútri tímu. Prajem mu, aby mal pri nich šťastnú ruku.

Do tímu prichádza čoraz viac mladých talentov, ktorých Pavel Hapal úspešne viedol v reprezentácii do 21 rokov. Je to pre neho výhoda?
Môže to tak byť, ale tiež to treba robiť veľmi citlivo. Starší hráči musia mať naďalej svoju pozíciu v tíme. To sú presne tie veci, ktoré si Pavel musí zanalyzovať. Výber hráčov má veľký. My sme mali možno dvadsaťpäť – tridsať hráčov vhodných pre reprezentáciu. Dnes je ich zrejme o pätnásť viac. V tomto smere má výhodu.

Ako vnímate kvalifikačnú skupinu a naše šance?
Asi tak, ako každý. Skupina je hrateľná, vyrovnaná, no zároveň je zradná a určite nie je ľahká. Netreba odpisovať nikoho. Bude záležať na tom, ako sa dá mužstvo dohromady. Posledné obdobie bolo turbulentné. Jánovi Kozákovi sa podarilo vytvoriť tím a teraz je to na Pavlovi. Kiežby sme sa dočkali ďalších piatich úspešných rokov.

Je súčasná generácia reprezentantov najlepšia v ére samostatnosti?
Ono to nie je vždy o tom. Najlepší hráči nemusia tvoriť najlepší tím. Mladí talentovaní chlapci si musia sadnúť so staršími a tí musia cítiť dôležitosť. Úlohou Pavla Hapala je prepojiť generácie a vytvoriť kolektív, ktorý dosiahne úspech.

   

BOŽENÍK O GRIGOVI: VYNIKAJÚCI TRÉNER AJ ČLOVEK

Počas leta prestúpil zo Žiliny do talianskeho Empoli útočník Samuel Mráz. Otázne bolo, či šošoni dokážu nájsť ďalšieho strelca. Podarilo sa to v osobe devätnásťročného Róberta Boženíka, ktorý sa do prvého mužstva posunul z mládeže MŠK. Na jeseň strelil desať gólov, viac ich má na konte iba Andraž Šporar zo Slovana Bratislava. Člen reprezentačnej dvadsaťjednotky tvrdí, že za to vďačí aj Stanislavovi Grigovi: „V Žiline nasledujeme európske trendy. Je to pre mňa veľký bonus. Je skvelé poradiť sa s takým odborníkom, akým je Stanislav Griga. Je to nielen vynikajúci tréner, ale aj vynikajúci človek. Ako hráča si ho samozrejme nepamätám, no istá je jedna vec – situácie, ktoré zažívam, on prežil mnohokrát. Veľmi mi pomáha. Pracujeme spolu na tom, ako sa zlepšiť, ale aj na tom, ako niektoré situácie hodiť za hlavu. Za to mu patrí moja veľká vďaka.“

   

STANISLAV GRIGA – FAKTY

  • Narodil sa 4. novembra 1961 v Žiline, futbalovým útočníkom bol aj jeho brat Dušan.
  • Seniorskú kariéru odštartoval v roku 1980 v rodnej Žiline v druhej najvyššej súťaži, v prvom polroku strelil šesť gólov.
  • V nasledujúcej sezóne skóroval dvadsaťpäťkrát a prestúpil do Sparty Praha, kde zažil najlepšie obdobie aktívnej kariéry.
  • V Sparte pôsobil do roku 1990, okrem jedného roku, ktorý strávil v pražskej Dukle počas vojenčiny.
  • V rudom drese získal päť titulov, trikrát sa radoval z víťazstva v Československom pohári a v roku 1986 bol s devätnástimi gólmi najlepším strelcom ligy.
  • V rokoch 1990 až 1992 hrával za slávny holandský klub Feyenoord Rotterdam, s ktorým dvakrát vyhral národný pohár a raz superpohár.
  • V rokoch 1992 až 1993 hral v Rapide Viedeň.
  • Je členom Klubu ligových kanonierov. V najvyšších súťažiach strelil 141 gólov, z toho 120 za Spartu Praha, 3 za Duklu Praha a po 9 gólov zaznamenal vo Feyenoorde a v Rapide.
  • Za československý národný tím odohral 34 zápasov a strelil 8 gólov, zúčastnil sa na majstrovstvách sveta 1990 v Taliansku.
  • Trénerskú kariéru odštartoval v Žiline, neskôr pôsobil v Trenčíne a v Slovane Bratislava, s ktorým v roku 1999 získal slovenské double.
  • Ďalej pôsobil pri slovenskej reprezentácii do 21 rokov a v Dubnici.
  • Za riekou Morava sa presadil aj ako tréner, viedol tam tímy Liberca, Sparty Praha a Žižkova.
  • Po návrate na Slovensko sa ujal Senice, s ktorou dosiahol v roku 2011 najväčší klubový úspech v podobe konečnej druhej priečky.
  • V máji 2012 sa spoločne s Michalom Hippom stal nástupcom úspešného trénera Vladimíra Weissa na lavičke slovenskej reprezentácie, no tento trénerský tandem skončil vo funkcii už o rok neskôr po remíze 1:1 v Lichtenštajnsku v kvalifikácii majstrovstiev sveta 2014.
  • Po dvaapolročnej prestávke trénoval Michalovce, dnes je špecializovaným trénerom útočníkov v Žiline.
  • Popri futbale vyštudoval právo.