Takmer desať mesiacov úspešných, zvyšok katastrofa

Takmer desať mesiacov úspešných, zvyšok katastrofa

S brankárom AS Trenčín Igorom Šemrincom nielen o uplynulom roku 2018.

Futbalisti Trenčína zažili rok v znamení skvelej hostiny, po ktorej prišlo bolenie brucha. Mužstvo AS postúpilo aj šiesty raz za sebou do pohárovej Európy, v kvalifikácii Európskej ligy vyradilo troch súperov vrátane holandského veľkoklubu Feyenoord Rotterdam. Zlom nastal 25. septembra v Nitre, kde tím spod Čákovho hradu prehral. Následne vo Fortuna lige natiahol sériu desiatich zápasov bez víťazstva, počas ktorej získal jediný bod a jeseň ukončil na nelichotivom deviatom mieste. V podobnom duchu prežíval rok 2018 aj brankár Igor Šemrinec (31), ktorý bol oporou tímu, no od októbra chýbal mužstvu pre zranenie kolena. „Verím, že nový rok začneme všetci lepšie,“ zaželal si v našom rozhovore rodák z Bojníc, ktorý je súčasťou trenčianskeho klubu od leta 2011.

    

V akej nálade ste ukončili rok 2018?
Ukončil som ho v rodinnom kruhu, a teda v pozitívnej atmosfére.

Po konci jesennej časti ste cítili, že už potrebujete dovolenku?
Nepovedal by som, že po jeseni, ale po celom roku. Padlo to naozaj vhod. V lete sme nemali dlhé voľno, odohrali sme dosť veľa zápasov a po fyzickej a pre mňa taktiež aj po psychickej stránke to nebolo jednoduché. Dovolenku som naozaj potreboval.

Ako by ste charakterizovali minulý rok?
Začal sa dobre. Dostali sme sa do šestky, ktorá bojovala na jar o titul. Vďaka zvládnutej baráži sme sa dostali do kvalifikácie Európskej ligy, kde sme po dobrej letnej príprave predviedli solídnu jazdu. Nebola síce so šťastným koncom, ale na vyradenie Feyenoordu sa bude ešte dlho spomínať. Dobre sme začali aj ligovú sezónu, úspešne to vyzeralo až do konca septembra. Škoda, že po ďalších výsledkoch nám zostala už iba pachuť.

Váš rok bol podobný – desať dobrých mesiacov, no potom ste sa zranili a neodohrali ste už žiadny zápas. Čo sa presne stalo?
Zranil som sa sám na tréningu. Z ničoho nič mi preskočilo v kolene. Snažil som sa z toho dostať. Mohol som skákať, behať, kopať do lopty. Jediný problém bol rýchlo sa zdvihnúť zo zeme. Skúšal som to ešte pred zápasom s Michalovcami nejako vymyslieť, no problém som registroval aj na rozcvičke. Zablokovalo mi koleno a bolo jasné, že už sa ďalej nepohneme a že ma neminie operačný zákrok.

Čo ukázali lekárske vyšetrenia?
Že mám poškodený meniskus. Náš klubový doktor Jozef Takáč spočiatku nevedel, aké je to vážne. Až po tom, ako mi koleno otvorili, zistili celkový rozsah a vybrali mi polovicu menisku na pravej nohe.

Bolo to vaše prvé vážnejšie zranenie. Ako ste zvládali pohľad na ihrisko z tribúny?
Bolo to niečo nové. Zo začiatku mi oddych padol aj dobre, opadol zo mňa stres, tlak a z iného uhla pohľadu som si mohol zanalyzovať úspechy, ktoré sme dosiahli. Samozrejme, po pár dňoch – týždňoch mi začal futbal chýbať. Keď som sa postupne dostával do tréningovej záťaže, bol som čoraz viac nervózny a netrpezlivý. Možno som to trochu aj urýchlil. Bola to zaujímavá skúsenosť, ktorá sa snáď dlho nebude opakovať. Našťastie, nebolo to vážne zranenie, ale aj počas neho som mohol pouvažovať nad mnohými vecami.

Škrelo vás, že počas krízy ste mohli byť nápomocný iba dobrou radou?
Toto bola najhoršia vec. Ťažko sa pozerá z tribúny na zápasy, keď nemôžete pomôcť. S chalanmi ste v dennodennom kontakte a nie ste prínosný na ihrisku. To človeka naozaj veľmi hnevá. Zožieral ma pocit, že nemôžem ovplyvniť naše duely priamo na trávniku.

Do zimnej prípravy vhupnete už bez najmenších problémov?
Snažil som sa aj cez dovolenku pracovať s kolenom. Začíname 7. januára a určite budem na prvom tréningu. Uvidíme, ako koleno zareaguje.

Šancu v bráne dostal v čase vašej neprítomnosti Libor Hrdlička. Ako ste vnímali jeho prínos?
Vidieť, že Libor je skúsený brankár a skvelý chlapec. Odkedy som jednotkou v bráne, lepšieho partnera som asi ani nezažil. Mal som tu veľa dobrých chalanov, ale Libor vie vycítiť, čo potrebuje brankár, ktorý chytáva. Počas mojej absencie som sa mu aj ja snažil vytvoriť čo najlepšiu pohodu. Vychádzame veľmi dobre.

     

KRÍZA PRIŠLA S VYPADNUTÍM Z EURÓPY

Poďme k tímu – čo je podľa vás dôvodom krízy?
Z môjho pohľadu prišiel útlm po vypadnutí z Európskej ligy s Larnakou. Kabína možno stratila motiváciu. Všetci sme sa asi videli v skupinovej fáze, prípadne úplne inde. Tam sa to asi začalo. Keď sa nám nedarilo v minulosti, aj tak sme si vytvárali strelecké príležitosti a na ihrisku sme dominovali. Teraz sme sa však do šancí ani len nedostávali. Je to jasný výkričník, ktorý nám naznačil, že niečo nie je v poriadku. V posledných desiatich ligových dueloch sme skórovali iba štyrikrát. To je veľmi slabá bilancia. Veľa gólov sme aj dostávali, nebolo to ideálne ani na jednej strane ihriska.

Prišli ste teda o identitu vždy ofenzívneho tímu, ktorý sa do šancí dostáva ľahko. Je to váš najväčší problém?
Je to jeden z našich hlavných problémov. Súperi k nám ešte pár mesiacov dozadu chodili ustráchane, teraz takmer každý chcel nad nami vyhrať. Vo väčšine zápasov sme hneď inkasovali a nedokázali sme to otáčať ako v minulosti. Veľký problém bol, že sme sa málokedy dostali do vedenia ako prví.

Čo bude dôležité zmeniť v zime?
Všetci v klube musíme držať za jeden povraz a každý musí plniť svoje úlohy. Musíme klásť dôraz na disciplínu a veriť v svoje schopnosti. Len tak môžeme zlomiť negatívnu sériu.

Myslíte si, že keby ste vyradili Larnaku, takúto krízu by ste nezažili?
Možno áno, možno nie. Ťažko povedať. Určite by naše mužstvo bolo sebavedomejšie, možno by inak vyzeral káder a určite iná by bola atmosféra. Kto vie, ako by to vyzeralo.

      

TEŠÍ SA NA ŠTADIÓN, CHCE ZABOJOVAŤ O PRVÚ ŠESTKU

Pozitívom jesene 2018 je začiatok výstavby nového štadióna. V kabíne sa po rokoch čakania asi veľmi tešíte.
V šatni nie je veľa hráčov, ktorí zažili búranie tribún. Nie každý vníma kompletnú históriu výstavby štadióna. Ja osobne som rád, že sa to pohlo a dúfam, že nová hlavná tribúna sa postaví počas jari a novú sezónu odštartujeme už doma. Či chceme alebo nechceme, Myjava nie je náš domov.

V čom to pociťujete najviac?
Celý týždeň sa pripravujeme na jednom ihrisku a potom ideme do Myjavy hrať na iné. Nemáme tam toľko fanúšikov, čo vidieť aj na návštevách. Na náš štadión by určite neprišlo pod tisíc ľudí na žiadny zápas.

Ako sa vám páči projekt nového štadióna?
Videl som aj maketu. Verím, že sa toho dožijem a že si na takom nádhernom štadióne v Trenčíne zahrám. Je to môj sen.

A aké sú vaše ciele a sny pre rok 2019?
Chcel by som si s Trenčínom zahrať skupinovú fázu niektorej z európskych súťaží, ale to je dlhodobá ambícia. Čo sa týka krátkodobých cieľov, rád by som bol, aby sme na jar hrali v skupine o titul. Pred nami sú však tri tímy, nemáme to úplne vo svojich rukách a bude to veľmi náročné. Pokúsime sa vyhrať štyri zápasy a uvidíme, čo to prinesie. Za určitých okolností sa dá do pohárovej Európy postúpiť aj zo siedmej priečky. Snáď ešte Európa nie je stratená. Od toho sa budú odvíjať aj ďalšie ambície.

       

HRDÝ NA DLHODOBÝ TRENČIANSKY ANGAŽMÁN

Trenčín má svoju filozofiu postavenú na výchove hráčov a ich predaji do zahraničia, ale Igor Šemrinec je takpovediac klubovým inventárom. Dlho robil dvojku Milošovi Volešákovi, pri obidvoch tituloch bol už prvým gólmanom. „Prišiel som sem osem a pol roka dozadu s vedomím, že Trenčín pracuje so zahraničnými hráčmi a pre mnohých legionárov je prestupnou stanicou. To však nevnímam ako problém. Vždy sa musíme ako kabína zomknúť a bojovať za klub a mesto,“ povedal Igor Šemrinec a dodal: „Som hrdý, že som tu takto dlho. Klub so mnou už asi trikrát predĺžil zmluvu. Teší ma, že sa so mnou ráta. Som si vedomý svojej pozície aj toho, ako ma vnímajú ľudia. V prípade nejakých problémov komunikujeme s fanúšikmi najmä my, starší hráči – ja a Peter Kleščík.“

Trenčín naštartoval k úspechu mnohých nádejných trénerov, ktorí predtým v klube pôsobili ako hráči. Stačí spomenúť mená ako Adrián Guľa či Martin Ševela. Igor Šemrinec však ešte nerozmýšľa nad svojou budúcnosťou: „Nechcem sa púšťať do týchto tém. Poviem, že by som tu rád zostal po kariére a o rok mi ponúknu prácu trénera (smiech, pozn. red.). Mám ešte dva roky zmluvu a rád by som naďalej chytal a futbal hral čo najdlhšie. Bude to tak až dovtedy, kým budem platný na ihrisku pre tento klub. Nerobím si žiadne licencie. Ale áno, priznávam, že ma baví, keď chodím pomáhať trénerom brankárov do akadémie. Dnes si však neviem predstaviť, že by som fungoval celý čas ako tréner.

      

IGOR ŠEMRINEC – FAKTY

  • Narodil sa 22. novembra 1987 v Bojniciach, je slobodný a bezdetný.
  • Futbalovo vyrástol v Prievidzi, do Trenčína prestúpil v lete 2011, krátko hosťoval v Novom Meste nad Váhom.
  • Dlho robil brankársku dvojku Milošovi Volešákovi, jednotkou sa stal na jeseň 2014.
  • V AS sa v rokoch 2015 a 2016 tešil zo slovenského double.
  • V aktuálnej fortunaligovej sezóne odchytal 10 zápasov, trikrát si udržal čisté konto a je na čele rebríčka brankárov s najdlhšou sériou bez inkasovaného gólu (325 minút).
  • Celkovo má na konte 122 štartov vo Fortuna lige.
  • Jeho obľúbeným klubom je Sporting Lisabon, hráčom brankár dánskeho národného tímu a anglického klubu Leicester City Kasper Schmeichel.