Zažil Ligu majstrov s Plzňou, Európsku ligu si zahral nielen v drese Viktorie, ale aj v Slovane Liberec a s vizitkou skúseného hráča prišiel na polročné hosťovanie pomôcť Spartaku Trnava takisto dosiahnuť európsky sen. Útočníkovi Marekovi Bakošovi (35) sa nielenže podarilo prispieť k splneniu tohto cieľa, ale nemalou mierou sa podieľal na tom, že červeno-čierni získali v druhej najprestížnejšej kontinentálnej súťaži sedem bodov v konkurencii Dinama Záhreb, Fenerbahce a Anderlechtu. „Na hosťovanie v Trnave budem spomínať len v tom najlepšom,“ povedal v našom rozhovore rodák z Novej Bane, ktorý sa na začiatku zimnej prípravy bude hlásiť v Plzni, kde môže ďalej žiť európsky sen.
Od konca jesene prešlo už pár dní, doznievajú ešte vo vás pocity
z úspešného polroka?
Keď si človek spätne analyzuje,
musí si uvedomiť, že to bola naozaj krásna jeseň pre mňa, trnavský klub
a celý slovenský futbal. Podarili sa nám veci, ktoré sa v našich
končinách nedejú často. O to sú spomienky príjemnejšie.
Aké boli vaše očakávania pred príchodom do Trnavy?
Som rád, že som sa podujal na
polročné hosťovanie v Spartaku. Veril som, že by sme mohli splniť naše
ambície v podobe postupu do skupiny niektorej z európskych súťaží,
ale nerozmýšľal som nad tým, že by sme mohli uhrať až sedem bodov. Keď sa vám
podarí prekročiť ciele, musíte byť naozaj veľmi spokojný.
Plzeň sa v lete pripravovala na skupinovú fázu Ligy majstrov. Bolo
ťažké rozhodnúť sa odísť na hosťovanie, keďže na váš materský klub čakala
obrovská výzva?
Tešil som sa na Ligu majstrov,
ale začiatok sezóny sa nevyvíjal z pohľadu na moju pozíciu ideálne. Nehľadal
som inú cestu, no prišla možnosť ísť zabojovať o európsku jeseň
v Spartaku. Musel som všetko zvážiť. Mal som pred sebou Ligu majstrov.
Nebol som prvým útočníkom v tíme, bolo však pre mňa výzvou zabojovať
o miesto na ihrisku. Do toho sa ozval Spartak a ja som sa nakoniec
odhodlal zabojovať o to, aby sme priniesli európsku súťaž do
Trnavy. Cítil som, že to stojí aj za cenu odchodu z Plzne v čase, keď
mala Viktoria istotu Ligy majstrov. Rozhodnutie ísť na hosťovanie vôbec
neľutujem, urobil som správne.
Pre postup do skupinovej fázy Európskej ligy bolo veľmi dôležité
víťazstvo 2:0 v play-off na trávniku Olimpije Ľubľana, na ktorom ste sa podieľali
gólom. Je pre vás tento zápas vrcholom vášho pôsobenia v Trnave?
Veľmi ma mrzelo, že sme ešte
predtým skončili v treťom kole kvalifikácie Ligy majstrov, keď sme po predĺžení
vypadli s Crvenou zvezdou Belehrad. Dá sa povedať, že práve ja som mal
postupový gól na nohe. Po tomto zápase som podriadil všetko tomu, aby sme
postúpili do Európskej ligy. Tam to už jednoducho muselo vyjsť, aby som bol
spokojný. Som rád, že mi tento zápas vyšiel a tiež, že sme to potom doma zvládli a uhrali výsledok, ktorý nás posunul do skupinovej fázy.
Zápas v Ľubľane bol dôležitý a som rád, že som prispel
k úspechu. Osobné štatistiky až tak nesledujem, na to vôbec nie som.
Pozeral som sa na to, aby klub dosiahol úspech. Či Bakoš o tom rozhodne
gólom, ale povzbudzovaním z lavičky, to pre mňa nebolo až také dôležité.
Trnave mnohí neverili, že môže získať titul. Spartak prevýšil
očakávania, zdolal Anderlecht a Fenerbahce a so siedmimi bodmi
dosiahol rekord slovenského klubového futbalu v európskych súťažiach. Čím
je tento tím výnimočný?
Neviem to porovnať
s ostatnými slovenskými mužstvami, ktoré bojovali v Európe. Už len
pôsobenie v Európskej lige bolo pre slovenských fanúšikov určite veľmi
zaujímavé. Myslím si, že náš kolektív sa na nič nehral. Každému
sa darilo splniť si svoje úlohy takmer na sto percent. Súdržnosť a ochota
vložiť svoje individuálne kvality do každého zápasu boli základným kameňom
nášho úspechu.
Trnave nevyšlo len účinkovanie vo Fortuna lige, po jeseni patrí Spartaku ôsma
pozícia. Vidíte za tým neraz spomínanú vyťaženosť, keďže Spartak odohral na
jeseň najviac zápasov spomedzi všetkých európskych tímov?
Určite aj to má svoj podiel. Podľa
mňa je za tým mozaika viacerých faktorov. Trnava hrala prvýkrát takúto porciu
zápasov. Hralo sa štvrtok – nedeľa, čo sú podľa mňa najhoršie možné termíny,
prišli zranenia. Myslím si, že na jar sa to ešte bude dať dobehnúť. Praví
fanúšikovia Spartaka určite prižmúria jedno oko a dokážu pochopiť, že klub
sa orientoval najmä na Európu a že sa mu podarili celkom zaujímavé veci.
Čo hovoríte na podporu fanúšikov, akej sa dostalo tímu počas jesene?
Fanúšikovia vždy chcú vidieť, aby
hráči na ihrisku nechali svoje srdce. Pokiaľ sa k tomu pridajú aj dobré
výsledky, vnímajú to veľmi pozitívne. Ľudia v Trnave majú cit pre futbal
a dokážu oceniť veci, ktoré hráč spraví pre výsledok. Vedia byť aj
kritickí, a tak futbalisti musia byť pripravení aj na tlak. Je dôležité,
ako sa pri prvom nezdare dokážete vyrovnať s nespokojnosťou
a presvedčiť fanúšikov, že máte miesto na ihrisku.
V TRNAVE BOL SÁM SEBOU, ROZMÝŠĽA UŽ AJ NAD BUDÚCNOSŤOU
Napriek vašej skromnosti tréneri a spoluhráči neraz zdôrazňovali
vašu dôležitosť pre mužstvo. Čím ste sa snažili pôsobiť na mužstvo, aby ste si
tento status vydobyli?
Snažil som sa byť sám sebou
a nehrať sa na niekoho, kým nie som. Na tréningoch som sa snažil odovzdať
maximum futbalu. Vystupoval som maximálne prirodzene a to, že sa to páčilo
hráčom, trénerom a fanúšikom, je samozrejme príjemný pocit. Chcel som
v Trnave odovzdať všetko, čo je vo mne a teší ma, že sa to podarilo
preniesť aj do výsledkov.
Nerozmýšľate nad tým, že by ste túto úspešnú misiu ešte predĺžili
a v Trnave pokračovali ďalej?
Trnava je klub asi
s najväčším potenciálom na Slovensku a určite mnohí by ho radi mali.
Myslím si, že Spartak má budúcnosť a určite ju nevidím tak čierno, ako ju dnes mnohí vykresľujú. Čo sa však týka mňa osobne, mám povinnosti v Plzni,
kde mám ešte pol roka platný kontrakt. Momentálne to vyzerá tak, že budem na
jar pôsobiť vo Viktorii.
V Trnave sa európska rozprávka skončila, vy v nej môžete
pokračovať v Plzni. V šestnásťfinále vás čaká Dinamo Záhreb,
s ktorým Trnava v skupinovej fáze dvakrát prehrala. Je čas na revanš?
Je to špecifické. V Trnave
som sa s Dinamom nestretol, lebo som bol tri týždne zranený v čase,
keď sme s ním hrali. Uvidíme, či sa mi to podarí v Plzni. Nastúpim
do zimnej prípravy a sám som zvedavý, ako sa to bude vyvíjať. Mám šancu
dostať sa na ihrisko. Keby to tak nebolo, nezostal by som vo Viktorii. Teším sa
na to. Čaká ma boj o miesto v zostave, keďže v tíme sú štyria
dobrí útočníci a celý klub čaká takisto tuhý boj. Dinamo má veľmi kvalitné
mužstvo a šance na postup sú vyrovnané.
Máte teda ešte zmluvu na pol roka. Ako vidíte svoju budúcnosť?
Sústredím sa stále na futbalovú
kariéru. Samozrejme, mám už nejaký vek a začínam so štúdiom trénerstva,
ktoré by som si chcel raz vyskúšať. Sám som zvedavý, či ma to bude napĺňať
a či to bude baviť hráčov, ktorí budú podo mnou pôsobiť. Licenciu si robím
popri hráčskej kariére a čo bude potom, to uvidíme.
ČLEN KLUBU LIGOVÝCH KANONIEROV
Vo Fortuna lige pôsobili na jeseň dvaja členovia Klubu ligových kanonierov, ktorý združuje hráčov so sto a viac gólmi v najvyšších súťažiach. Aktuálne má 35 členov a okrem Filipa Hološka zo Slovana Bratislava bol práve Marek Bakoš ďalším z tohto elitného zoskupenia, ktorý na jeseň dral kopačky na našich trávnikoch. Aktuálne má 35-ročný kanonier na konte 106 presných zásahov. „Odkrútim si ďalšiu zimnú prípravu, aby som pridal nejaké góly, ktorými poteším fanúšikov. Uvidíme, či ich pridám päť, desať alebo dvadsať. Priznám sa, už to príliš nesledujem. Keď som mal na konte 99 gólov, uvedomoval som si to. Po zavŕšení stovky som to už nerátal,“ vyhlásil Marek Bakoš.
MAREK BAKOŠ – FAKTY
- Narodil sa 15. apríla 1983 v Novej Bani, hráva na poste útočníka.
- Je ženatý, s manželkou Monikou má dve deti – desaťročnú Lauru a čoskoro dvojročného syna Matiasa.
- S futbalom začínal v rodnej Novej Bani, v pätnástich rokoch odišiel do Nitry, kde debutoval v najvyššej súťaži.
- V roku 2003 prestúpil do Púchova, kde v prvej sezóne strelil deväť a v druhej osem gólov, vďaka čomu si vyslúžil prestup do ruského klubu FK Šinnik Jaroslavľ.
- V prvej sezóne v Rusku odohral iba dva zápasy a klub zostúpil do druhej ligy, kde v dvadsiatich zápasoch skóroval trikrát.
- V roku 2007 sa vrátil na Slovensko do Ružomberka, kde sa stal oporou a po dvoch sezónach ho tréner Pavel Vrba angažoval do Plzne.
- V Plzni pôsobí až doteraz s prestávkami, ktoré si vyplnil angažmánmi v Liberci a v Trnave. V drese Viktorie získal 4 tituly, vyhral český pohár a jedenkrát superpohár. Český pohár získal aj s Libercom.
- Skupinovú fázu Ligy majstrov si zahral v rokoch 2011 a 2013 s Viktoriou Plzeň, skupinovú fázu Európskej ligy zažil päťkrát – v rokoch 2012, 2016 a 2017 v Plzni, v roku 2015 v Liberci a v roku 2018 v Trnave.
- V slovenskej reprezentácii odohral 14 zápasov, debutoval 29. februára 2012 v prípravnom zápase proti Turecku. V národnom tíme sa mu nepodarilo skórovať, hoci regulárny gól v kvalifikácii majstrovstiev Európy 2014 v Litve mu nesprávnym verdiktom odopreli rozhodcovia.
- V mládežníckych výberoch Slovenska zažil viacero úspechov. V roku 2002 bol pri bronze na majstrovstvách Európy do 19 rokov v Nórsku, zúčastnil sa aj na majstrovstvách sveta do 20 rokov v Spojených arabských emirátoch, kde Slovensko vypadli v osemfinále s Brazíliou.
- Je členom Klubu ligových kanonierov.
- Jeho obľúbeným zahraničným tímom je FC Barcelona a hráčom Lionel Messi.