Na konte má štrnásť reprezentačných štartov, bol kapitánom Slovana Bratislava, hrával v Sparte Praha, v Diname Moskva, ale aj v Rakúsku, Maďarsku či v Poľsku. Bývalý obranca Michal Hanek (38) má za sebou zaujímavú hráčsku kariéru a ako tréner už pôsobil pri mládeži MŠK Žilina. Na záver jesennej časti sezóny sa dočkal novej výzvy, stal sa členom realizačného tímu FK Železiarne Podbrezová a po prvý raz dostal v pozícii asistenta trénera šancu aj v seniorskom tíme fortunaligistu. Tento rok si navyše vyskúšal aj prácu televízneho spolukomentátora, takže dôvodov na rozhovor bolo viac.
Aké boli prvé týždne na Horehroní?
Chcel som sa najmä porozhliadať
a prispieť svojimi skúsenosťami v posledných dvoch jesenných kolách Fortuna ligy.
Spolupracoval som s hlavným trénerom, ktorým bol Gergely Geri a tiež
s ďalším asistentom Jozefom Moresom. Snažili sme sa spoločne pomôcť
chalanom, ale bohužiaľ, z pohľadu výsledkov sa nám to príliš
nepodarilo. V dvoch domácich zápasoch sme mali získať viac ako jeden bod.
Bola to však cenná a zaujímavá skúsenosť.
Doteraz ste pôsobili pri žilinskej mládeži. Aké rozdiely ste si uvedomili
po príchode do mužskej kabíny Podbrezovej?
Pocítil som veľkú zodpovednosť.
Mužský futbal je o niečom inom, je to najvyššia súťaž. V mládeži som
sa až tak nesústredil na výsledky, štandardné situácie a podobne. U mužov
je tréningový proces trochu odlišný, rozhodujú detaily. Zažil som teda aj iné
veci. Hráči sú skúsenejší, majú schopnosti a danosti, na ktorých chcete
stavať a môžete riešiť nadstavbu.
Práve šanca zažiť mužský futbal bola kľúčová v tom, že ste
opustili Žilinu?
Vyvinulo sa to trochu inak. Skončil
som v Žiline a ponuka prišla až potom. Nemusel som sa rozhodovať, či
opustím predchádzajúce pôsobisko.
Aký kolektív ste našli v šatni?
Nie je to jednoduché, keď mužstvo
prehrá šesť zápasov za sebou. Logicky som neprišiel do vysmiatej partie,
výsledky mužstvo poznačia. Videl som však v hráčoch odhodlanie, chceli
zmeniť vývoj situácie. V týchto dvoch zápasoch to bolo aj cítiť. Nechali
na ihrisku všetko, aj keď nám to nevyšlo. So Sereďou sme boli lepší, mali sme
vyhrať. Víťazstvo Michaloviec bolo možno kruté, keďže sme inkasovali
v závere po nešťastnej situácii, no určite spravodlivé. Súper bol lepší.
Podbrezovej patrí po jeseni desiata priečka, ale pomerne dlho bola
v prvej šestke. Odzrkadľuje súčasná pozícia výkony hráčov?
Kvalita v tíme je, ale šírka
kádra nebola natoľko výrazná, aby mužstvo mohlo na dobrej vlne ťahať celú
sezónu. Niektorí hráči mali isté miesto v zostave, nemali želanú
konkurenciu, prišli aj zranenia. V zime chceme vytvoriť konkurenčné
prostredie, prídu noví futbalisti a takto vyvinieme na kolektív aj určitý
tlak. V závere jesene sa zbehlo dohromady viacero faktorov, ktoré na
mužstvo doľahli a prišla teda aj negatívna séria. Vždy hovorím, že tabuľka
je spravodlivá. Tam, kde sme teraz, zrejme aj patríme. Treba to povedať na rovinu a odštartovať tvrdú prácu, aby sme sa dopracovali k lepším
výsledkom a takisto k lepšej hre.
ŽILINA MÁ NAJLEPŠIU MLÁDEŽ, NAJVIAC HO OBOHATILI GUĽOVCI
Čo vám dalo pôsobenie pri žilinskej mládeži, kde ste odštartovali
trénerskú dráhu?
Bola to pre mňa veľmi zaujímavá
a cenná skúsenosť. Tri a pol roka som fungoval v najlepšom klube
na Slovensku, čo sa týka práce s mládežou. Môžem rozprávať iba
v superlatívoch. Kvalita mládežníckych trénerov a tréningového
procesu je v Žiline špičková. Chcem sa poďakovať za to, že som mohol byť
súčasťou tohto klubu. Teraz je mojím cieľom preniesť nadobudnuté skúsenosti do
mužského futbalu.
Cítite, že Žilina bude dlhodobo dodávať množstvo hráčov do našich
reprezentácií?
Žilina má výborne nastavený
systém výchovy. Vďaka podmienkam si tento klub radi vyberajú talentovaní
chlapci z celého Slovenska. V tomto sa MŠK naozaj tak trochu odlišuje
od ostatných. Či to tak bude dlhodobo? Uvidíme. Veľmi zaujímavé prostredie sa
začína tvoriť v Dunajskej Strede, ktorá vybudovala skvelé tréningové
podmienky. Solídnych hráčov vychováva aj Trenčín a chce to robiť aj
Podbrezová. Verím, že sa nájdu kluby, ktoré budú Žilinu nasledovať.
V Žiline ste spolupracovali so súčasným trénerom reprezentácie do
21 rokov Adriánom Guľom? V čom bol prínosom pre mládežníckych trénerov?
V Žiline ma obohatili
viacerí tréneri, ale zrejme najviac bratia Guľovci – Adrián a Norbert. Aďo
zastrešil v Žiline tréningový proces odborne aj osobnostne, z čoho
ťažili všetci mládežnícki tréneri. Rovnako chcem oceniť aj skúsenosť
s jeho bratom Norom, s ktorým som asi rok a pol spolupracoval
a takisto mi toho odovzdal veľmi veľa. Sú to dve výrazné trénerské
osobnosti, ale ovplyvnili ma aj ďalší tréneri a tiež hráči.
Máte bohaté hráčske skúsenosti. Je vaším cieľom prekonať úspechy
z čias aktívnej kariéry teraz v pozícii trénera?
Ambície som mal ako hráč
a mám ich aj ako tréner. Tie by mal mať každý, kto chce niečo
dosiahnuť. Najbližšie obdobie budem
fungovať ako asistent, chýba mi ešte najvyššia licencia. Som v procese
výchovy a vzdelávania. Čas ukáže, čo dosiahnem. Jedna vec je potenciál,
iná zase prax.
SLOVANU STÁLE FANDÍ, ŽELÁ MU ÚSPECH V EURÓPE
Pristavme sa pri Slovane, v ktorom ste získali titul
a dostali ste sa do sŕdc fanúšikov. Ako vnímate najslávnejší slovenský
klub dnes?
V časoch môjho pôsobenia mal
Slovan mužstvo poskladané prevažne zo slovenských hráčov. Súčasný tím je zložený
z veľmi kvalitných legionárov a právom vedie súťaž. Neprehrali na
jeseň ani jeden zápas, vonku vyhrali všetky stretnutia. To o niečom
svedčí, mužstvo tvoria naozaj veľké osobnosti.
Fandíte mu aj po viac ako trojročnej „žltozelenej transfúzii“?
K Slovanu mám stále
pozitívny vzťah, ale pozerám sa na neho už trochu inak, keďže v prvom
mužstve nemá veľa slovenských hráčov. K tomuto klubu samozrejme patria
najvyššie ambície a s nimi prichádzajú aj kvalitní legionári, ktorí
dvíhajú silu tímu a úroveň ligy, no myslím si, že by mal podstatne viac
fanúšikov, keby zaň hrávalo viac Slovákov.
Slovan sa na jar vráti na nové Tehelné pole, kde ste hrávali aj vy.
Táto správa vás zrejme veľmi teší.
Slovan skutočne veľmi trpel na
to, že nemal svoj štadión. Je super, že sa klub vracia domov a Slovensko
bude reprezentovať v peknom prostredí.
Myslíte si, že po štyroch neúspešných rokoch získa Slovan konečne titul
a výraznejšie sa presadí aj na medzinárodnej scéne?
Liga potrebuje silný Slovan
a bolo by dobré, keby uspel aj za hranicami. To, čo vo Fortuna lige
prinesie úspech, vonku stačiť nemusí. Až samotné zápasy ukážu, či sa to podarí.
Bolo by skvelé, keby sa presadil v Európe. Želám mu to. Ešte však musia
belasí zvládnuť jarnú časť.
PRÁCU PRED KAMERAMI SI UŽIL, ALE MARIÁN ZEMAN Z NEHO NEBUDE
Počas tohto roka ste si vyskúšali prácu televízneho spolukomentátora.
Ako sa vám pozdávala?
Bola to zaujímavá skúsenosť. Mám
rád výzvy. Prijal som túto ponuku na kratšie obdobie. Celkom som si to už užil,
bavilo ma to, ale určite nechcem týmto smerom rozvíjať svoju kariéru. Som
tréner, nie komentátor.
S médiami ste to vedeli už ako hráč, takže žiadna nervozita nebola?
To nie. Chcel som byť prirodzený.
Uvedomoval som si, že nie vždy sa všetkým zapáčim. To je normálne. Mojím cieľom
bolo sprostredkovať svoje názory na konkrétne zápasy na základe mojich
futbalových skúseností. Nerozmýšľal som nad tým, či sa to bude ľuďom páčiť
a s akými sympatiami sa na mňa budú diváci pozerať.
Aké ste mali reakcie na vaše výkony v televízii?
Do uší sa mi dostávali najmä
pozitívne. Určite boli aj nejaké negatívne, ale tie ku mne neprišli.
Nevyhľadával som ohlasy na svoju prácu, tie prichádzali iba od ľudí
z môjho najbližšieho okolia a tí ma chválili. To je však logické,
keďže rodina a priatelia vás podporujú, a nie kritizujú.
Je pre trénera náročné ísť verejne s kožou na trh?
Je to určité riziko. Človek musí
byť koncentrovaný na zápas, a nie byť v úlohe diváka. Snažil som sa
sprostredkovať súvislosti a detaily. Dôležitá je aj príprava, pred každým
zápasom som si zháňal informácie, aby som povedal ľuďom aj čosi navyše.
Túto skúsenosť ste si síce užili, no Marián Zeman napokon
z vás nebude?
Majo Zeman je absolútna špička.
Má perfektný slovný prejav, výborne komentuje, futbal vidí. V tejto úlohe
je podľa mňa najlepší na Slovensku. Cítiť, že sa v tom našiel a že ho
to veľmi baví. Ja osobne vidím svoju cestu niekde inde. Ak by však opäť prišla
takáto príležitosť, nehovorím dopredu rezolútne nie. Celkom sa mi to páčilo,
ale chcem byť trénerom.
MICHAL HANEK – FAKTY
- Narodil sa 18. septembra 1980 v Trenčíne, vyrastal v Dolnej Súči.
- Je ženatý, s manželkou Katarínou má dve deti – syna Damiána (12) a dcéru Lilianu (9).
- Hrával na pozícii stredného obrancu, prípadne defenzívneho stredopoliara.
- V najvyššej súťaži debutoval v drese Dubnice, odkiaľ prestúpil v roku 2003 do Dinama Moskva, kde odohral 45 zápasov a strelil 2 góly.
- V lete 2005 prestúpil do Sparty Praha, kde sa pod vedením trénera Stanislava Grigu nepresadil a odišiel do Slovana Bratislava.
- V Slovane sa prepracoval na kapitána a v roku 2009 priviedol mužstvo k zisku titulu.
- Po angažmáne v Slovane Bratislava si zahral za Tatran Prešov, poľské kluby Polonia Bytom a Zaglebie Lubin, rakúsky Kapfenberg a maďarský Diósgyör.
- V roku 2004 obsadil v ankete Futbalista roka 8. miesto.
- Ako tréner začínal v MŠK Žilina, dnes je asistentom hlavného kouča v Podbrezovej.
- Jeho obľúbenými klubmi sú FC Barcelona a Manchester City, spomedzi trénerov obdivuje Pepa Guardiolu.
