Na Slovensku si zahral po prvý raz v AS Trenčín, neskôr nosil dresy Spartaka Trnava aj Podbrezovej a dnes je zaujímavou postavou v tíme nováčika Fortuna ligy ŠKF Sereď. Reč je o argentínskom stredopoliarovi Aldovi Baezovi (30), ktorý je s krátkymi prestávkami už viac ako desaťročie súčasťou našej ligy. Hoci pôsobil v minulosti vo väčších kluboch ako teraz, tešiť ho môže jedna skutočnosť – všetci jeho bývalí zamestnávatelia stoja v tabuľke horšie ako mužstvo z mesta horaliek, za ktoré aktuálne hráva. „Nechceme mať silácke reči. Súčasnú situáciu nikto z nás nečakal, no my ju prijímame so skromnosťou,“ povedal v rozhovore pre náš portál rodák z Buenos Aires.
V Seredi zažívate historický úspech, ráznym krokom smerujete do
prvej šestky. Ako si užívate pôsobenie v tíme nováčika?
Opatrne s veľkými
vyhláseniami! Stále nie je nič stopercentné. Uvedomujeme si, že máme na to, aby
sme dosiahli veľký úspech pre klub a aj pre nás hráčov. Stále však nie je
koniec, pred nami je ešte dlhá cesta.
Čakali ste, že sa nováčikovská sezóna môže vyvíjať takýmto spôsobom?
Samozrejme, že nie. Povedzme si
úprimne, asi nikto nečakal, že Sereď bude momentálne zažívať takéto pocity. Po
zmene trénerov sa nám začalo veľmi dariť, do mužstva priniesli nové veci.
Výsledky sa zlepšili a všetci spoločne pracujeme na tom, aby sme skončili
čo najlepšie.
Čo je hlavným dôvodom tohto úspechu?
Máme skvelú partiu. Každý bojuje
za druhého. Nemáme žiadnych machrov v kabíne a keby aj niekto začal
trochu lietať, hneď ho dáme dole. Sme jedno mužstvo a vďaka tomu prežívame
pekné obdobie. Väčšina hráčov, ktorá si vybojovala postup do najvyššej súťaže,
zostala pohromade. Nás nových je asi päť a prijali nás veľmi dobre. Vládne
tu vzájomný rešpekt a to sa vždy vráti len v tom dobrom.
Vždy ste vedeli na ihrisku veľa rozdať, ale aj prijať. V minulosti
ste sa dostali na ihrisku do ostrých súbojov trebárs s Ľubomírom
Michalíkom. Aké bolo vaše prvé stretnutie v pozícii spoluhráčov?
Zaujímavé. Nevedel som, ako bude
reagovať. Mali sme problémy v čase, keď on hrával za Dunajskú Stredu
a ja za Trnavu. Ľubo je však skúsený hráč a obaja berieme situáciu
spôsobom, že čo sa stane na ihrisku, tak by tam malo aj zostať. Sme víťazné
typy, a tak to občas medzi nami zaiskrilo. Náš vzťah je dnes úplne
v poriadku, bojujeme spoločne za Sereď.
Vedenie klubu nevyvíja na mužstvo veľký tlak v podobe vysokých
ambícií. Dali ste si sami v kabíne ako cieľ dostať sa do prvej šestky?
Vôbec. Nepozeráme sa ďaleko
dopredu. Každý zápas chceme vyhrať, snažíme sa napredovať, Fortuna ligu si
vážime a užívame si každý jeden duel.
Darí sa vám, aj keď nemáte typické domáce prostredie. Ako ste sa zžili
s novým nitrianskym futbalovým štadiónom?
Doma nemôžeme hrať. Škoda, bolo
by to plus pre nás. Vážime si fanúšikov, ktorí sa idú na nás pozrieť do Nitry.
Na prostredie sme si už zvykli a teší nás, že sa nám darí zbierať doma
body.
Ste len dve priečky od tretieho miesta. Nezasnívate si niekedy
o Európskej lige?
Bolo by to famózne
pre nás, pre klub a celé mesto. Sme však nohami na zemi a len
opakujem, sústredíme sa na každý zápas. Jednoducho, krok za krokom.
SLOVENSKO UŽ AKO PRVÝ DOMOV
Sereď je v tabuľke vyššie ako všetky vaše bývalé kluby.
Podpichujete svojich bývalých spoluhráčov?
Ani nie. Nechcem provokovať
karmu. Samozrejme, dúfam, že zostanú za nami a my zotrváme v prvej
šestke. Ešte je však toho pred nami veľa.
Na sociálnych sieťach vás často vidieť v spoločnosti bývalých
spoluhráčov. Máte vrúcny vzťah k svojim bývalým tímom?
Najmä k bývalým spoluhráčom.
Som v neustálom kontakte s chalanmi zo starej partie Trenčína ako
Holúbek, ktorý je dnes v Žiline, Godál, ten je zas v Trnave, Čögley, aktuálne hráč Zlatých
Moraviec. Samozrejme nemôžem nespomenúť Kleščíka a Šemrinca, tí sú stále
v Trenčíne. Keď máme chvíľu voľného času, stretneme sa, dáme si kávu,
pospomíname si... Je skvelé, že sme stále v kontakte.
Do Trenčína ste prišli naraz s ďalším Argentínčanom Davidom
Depetrisom. Vytvorilo sa vďaka tomu medzi vami priateľstvo na celý život?
Samozrejme. Mali sme vtedy
devätnásť rokov, veľa sme toho spolu prežili. Beriem ho ako kamaráta.
Momentálne sme od seba ďalej, keďže hráva v Argentíne. Držím mu palce, sme
v neustálom kontakte. Obaja sme si zobrali za manželky Slovenky.
Stretávame sa celé rodiny.
Dá sa povedať, že
Trenčín vám zostal v srdci?
Jasné, boli to krásne časy.
Strávil som tam sedem rokov a som za ne veľmi vďačný. Spomínam na to iba
v dobrom. Najväčšou odmenou sú priateľstvá, ktoré som v tomto klube
získal.
Na Slovensku ste jedenásť rokov. Obľúbili ste si ho?
Áno. Slovensko beriem ako druhý
domov, možno už dokonca ako prvý. Mám manželku zo Slovenska, takisto dieťa
a čakáme ďalšie. Bývam v Trenčíne a určite neľutujem, že som sem
prišiel.
Na čo ste si zvykali najťažšie?
Na sneh (smiech pozn. red.).
V Argentíne som bol zvyknutý prežívať Vianoce v teple a tu zrazu
bola strašná zima. Bolo to ťažké, no za tie roky som si už zvykol na všetko –
na ľudí, na jedlo, na počasie.
Naučili ste sa lyžovať?
Lyžovať našťastie neviem. Asi by
som sa zabil. Skúsil som to raz v Rakúsku, kde som bol s partiou. Boli sme
tam desať dní a na lyžiach som stál iba raz, a to asi päť minút.
Nebavilo ma to.
Tradičná slovenská kuchyňa vám chutí?
Mám rád bryndzové halušky.
Samozrejme, najlepšie slovenské jedlá pripravujú moja žena a moja svokra.
Na rozdiel od mnohých legionárov ste sa naučili po slovensky. Bolo to
pre vás dôležité?
Určite. Keď som prišiel na
Slovensko, chcel som hovoriť s domácimi ich rodnou rečou. Nie každý vie po
anglicky. S Davidom sme mali šťastie na to, že keď sme prišli do Trenčína,
v kádri boli hráči ako Godál a Kleščík, ktorí nás tlačili do
slovenčiny. Prijali sme to v dobrom. Je pravdou, že mnoho legionárov nemá
záujem učiť sa po slovensky. Treba si uvedomiť, že im to môže pomôcť.
Zostanete na Slovensku po ukončení kariéry?
Momentálne nevidím iný scenár.
Chcem zostať na Slovensku.
Čo by ste ešte pred koncom kariéry chceli stihnúť?
Chcem si užiť každý moment na
trávniku. Po tridsiatke človek vníma futbal trochu inak. Teším sa na každý
tréning a na každý zápas. Futbalový život je bohužiaľ veľmi krátky
a nikdy neviete, kedy príde koniec. Treba si ho vychutnávať čo najviac.
ALDO BAEZ – FAKTY
- Narodil sa 5. septembra 1988 v Buenos Aires, s manželkou Katarínou má dvojročného syna Santiaga.
- Na Slovensko prišiel pred jedenástimi rokmi. Z tímu nižšej argentínskej súťaže Club Ferro Carril Oeste prestúpil do AS Trenčín.
- V Trenčíne vydržal až do leta 2014, následne si vyskúšal angažmán v Slavii Praha.
- Po pôsobení v Slavii Praha sa vrátil do Fortuna ligy, postupne hrával za Trnavu, opäť Trenčín, Podbrezovú a v tejto sezóne sa stal súčasťou nováčika ŠKF Sereď.
- V aktuálnom fortunaligovom ročníku odohral desať zápasov, strelil jeden gól a na konte má aj jednu gólovú prihrávku.
- Jeho obľúbeným futbalistom bol Gennaro Gattuso, na zahraničných trávnikoch drží palce FC Barcelona.