Teší sa, keď ho zverenci prekonajú

Teší sa, keď ho zverenci prekonajú

Tréner brankárov Miroslav Seman je oporou Žiliny aj slovenskej reprezentácie. Dobrú robotu odviedol pre Pavla Vrbu, Jána Kozáka, Dušana Radolského či Adriána Guľu, dnes sa na neho spoliehajú Jaroslav Kentoš a Pavel Hapal.

Nevyhľadáva žiaru reflektorov, jeho doménou je skromnosť a svedomitá práca. Reč je o bývalom reprezentačnom gólmanovi Miroslavovi Semanovi (45), ktorý má dnes v pozícii trénera pod palcom brankárov Žiliny a národného tímu Slovenska. Pod Dubňom má aktuálne k dispozícii pomerne vyrovnanú dvojicu Dominik Holec – Miloš Volešák, v reprezentácii je zase jednotkou jeho bývalý spoluhráč Martin Dúbravka. „Teší ma, keď moji zverenci prekonávajú moje úspechy,“ týmito slovami v našom rozhovore michalovský rodák potvrdil, že patrí medzi trénerov, z ktorých cítiť nielen profesionálnu prácu, ale aj ľudskosť.

   

V Žiline ťaháte osemzápasovú šnúru bez prehry. Čo na ňu v klube hovoríte?
Je to príjemné, a navyše je to motivácia pre nových trénerov aj hráčov. Naším prvoradým cieľom bola účasť v prvej šestke, všetko naviac vnímame ako úspech.

Káder sa omladil a každý čakal prechodný rok. Prekvapilo vás, ako dobre vám to ide?
Chalani nás naozaj príjemne prekvapili. Pred sezónou sme im verili. Vedeli sme, že sú šikovní, no človek má vždy pred začiatkom ročníka po výraznejšej obmene kádra aj určitý rešpekt. Navyše, proti vám vždy stojí súper. Fortuna liga je kvalitná a často nesprávne podceňovaná. Hrá v nej veľa kvalitných tímov.

Poďme k brankárom. Vaše mužstvo posilnil Dominik Holec, ktorý na jar hosťoval v Senici a stal sa jednotkou medzi žrďami. Ako vnímate jeho prínos?
Domino je náš odchovanec a klub má filozofiu dávať šancu domácim hráčom. Potreboval brankársky dozrieť, absolvoval hosťovania v Zlatých Moravciach a v Senici, odchytal dostatok ligových zápasov a nazbieral skúsenosti. Podáva výborné výkony. Máme tu aj Miloša Volešáka, ktorý mu robí skvelú konkurenciu. Obaja sú stopercentne pripravení chytať vo Fortuna lige.

V minulej sezóne bol jednotkou práve Volešák. Ako z vášho pohľadu prijal súčasnú pozíciu?
Pred sezónou bolo ťažké rozhodnúť, kto dostane šancu. Na začiatku sme obidvoch striedali. Chlapci potvrdili vysokú výkonnosť. Väčší priestor teraz dostáva Domino. Miloš nastavil v Žiline latku vysoko, výnimočný je obzvlášť v hre nohou. V tejto disciplíne sa od neho môže učiť každý. Veľmi cenný je však aj jeho charakter. K vzniknutej situácii sa postavil pozitívne a v každom zápase chce odviesť sto percent. Nie je urážlivý, čo je veľmi dôležité pri brankárskom poste.

V kádri je ešte aj mladý Samuel Petráš. Akú partiu tvoríte v brankárskom tíme?
Snom každého trénera brankárov je mať takú partiu, ktorá bude spolu vychádzať po ľudskej stránke. My takú máme. Máme to skvele vekovo vyvážené. Miloš predstavuje staršiu, Dominik strednú a Samo mladšiu generáciu. Navzájom sa posúvajú vpred.

   

ŽILINE VERNÝ UŽ TRINÁSTY ROK

Skúste fanúšikom priblížiť, z čoho pozostáva náplň vašej práce.
Tvoríme samostatný kolektív. Zastávam kamarátsky prístup, ale s určitým rešpektom. Všetci poznáme svoje hranice a to je základ práce s brankármi. Dôležité je, aby chlapci mali dôveru v to, čo trénujú.

Kto má kompetencie určiť brankára, ktorý pôjde v zápase medzi žrde?
Posledné slovo má hlavný tréner, ale u nás sa tieto veci konzultujú. Tréner sa zaujíma o môj názor a väčšinou ho aj rešpektuje.

Aká je spolupráca s trénerom Jaroslavom Kentošom?
Vynikajúca, môžem si ju len pochvaľovať. Poznáme sa ešte z hráčskych čias z Prešova. Sme bývali spoluhráči a sme nielen na rovnakej futbalovej, ale aj myšlienkovej vlnovej dĺžke.

Zažili ste už veľa hlavných trénerov. Na ktorého z nich určite nikdy nezabudnete?
Fú, ja by som vypichol naozaj všetkých. V Žiline som mal šťastie len na špičkových trénerov. Boli tu Pavel Vrba, Dušan Radolský, Pavel Hapal, Adrián Guľa a ďalší... Čo meno, to pán tréner. Nazbieral som veľa cenných skúseností.

Do Žiliny ste prišli ešte ako aktívny brankár. Čakali ste, že sa usadíte na takú dlhú dobu?
Tak to určite nie (smiech, pozn. red.). Verím, že tu už zostanem natrvalo. Pod Dubňom som trinásty rok, futbalový osud to takto zariadil. Som naozaj šťastný.

Čím si vás Žilina získala?
Ťažko povedať. Ľudia sa sťahujú kvôli práci a futbal na Slovensku sa robí na najvyššej úrovni práve v Žiline. Aj preto som zostal toľké roky a netúžim po odchode. Práca v tomto klube ma napĺňa spokojnosťou.

Ste východniar, najlepšie roky ste zažili v Prešove a v Košiciach. Škrie vás, že tieto mestá nemajú svoje zastúpenie vo Fortuna lige?
Určite ma to veľmi mrzí. Tieto mestá by si zaslúžili najvyššiu súťaž. Bolo by skvelé, keby na východe republiky existoval klub, ktorý by bol na vysokej úrovni.

   

REPREZENTÁCIU ZAŽIL AKO HRÁČ AJ AKO TRÉNER

Brankári robia Žiline v posledných rokoch výbornú reklamu. V MŠK pôsobili reprezentační gólmani ako Kuciak, Perniš, Mucha, teraz chytáva v národnom tíme odchovanec Žiliny Martin Dúbravka. Čo osobne pre vás táto bilancia znamená?
V prvom rade som na týchto chlapcov hrdý. S každým z nich som spolupracoval, prešli mojimi rukami. Zároveň som pyšný na to, že som mal v živote možnosť pracovať so slovenskou brankárskou špičkou. Vážim si svoju robotu a vážim si aj chalanov a to, kam smerujú.

Do reprezentácie sa dostali nielen vaši zverenci, ale aj vy osobne. Brankárov trénujete od augusta 2013. Ako vnímate skutočnosť, že ste národný tím zažili aj ako hráč a aj ako tréner?
Reprezentácia je vrchol a určitá odmena za každodennú prácu. Keď sa do nej dostanete, je to príjemné, okamžite pocítite vieru vo svoje schopnosti.

V reprezentačnej kabíne ste zostali aj po odchode trénera Jána Kozáka ako jeden z mála mužov z pôvodného realizačného tímu. Ako ste prijali, že na vás vsádza aj Pavel Hapal?
V prvom rade mu chcem poďakovať za dôveru. Teší ma, že verí mojej robote. Som rád, že brankári sú ozdobou nášho národného tímu.

Pavel Hapal sa odhodlal pre novinku a pri reprezentácii ste dvaja tréneri brankárov. Spolupracujete s Miroslavom Königom. V čom vidíte prínos tejto zmeny?
Na Slovensku to ešte nie je obvyklé, ale mnohé silné zahraničné kluby, napríklad aj pražské tímy Sparta a Slavia majú dvoch trénerov brankárov. U nás je to skôr rarita, no ja si myslím, že postupom času sa k tomu pripoja aj naše mužstvá. Samozrejme, chce to aj viac financií. Je lepšie rozdeliť si kompetencie, keďže brankári nie sú zaťažovaní rovnako. Zvyčajne jeden chytá podstatne viac v porovnaní so zvyšnými dvoma. Na základe toho musíte voliť individuálny prístup, ktorý prináša rôzne tréningové metódy.

V reprezentácii ste odchytali tri zápasy. Je iné byť súčasťou národného tímu dnes v porovnaní s hráčskou érou?
Určite. Keď som chytal, mal som veľmi silnú konkurenciu. Slovensko malo brankárov ako Alexander Vencel ml., Ladislav Molnár, Miroslav König, Miroslav Hýll. Presadiť sa bolo naozaj extrémne náročné. Ako tréner pripravujete brankára na zápas, no na jeho pleciach leží ťarcha zodpovednosti priamo na ihrisku, a preto pociťuje väčšiu psychickú záťaž.

Niektorí vaši zverenci prekonali méty, ktoré ste ako brankár dosiahli vy osobne. Cítite v sebe aj štipku žiarlivosti?
Určite nie. Prežívam iba radosť z ich úspechov. Dívam sa len pred seba a chalanom veľmi fandím.

Čo hovoríte na súčasnú brankársku jednotku reprezentácie – Žilinčana Martina Dúbravku?
Keby mi niekto pred rokmi povedal, že takáto situácia nastane, povedal by som mu, že by to bol splnený sen. Keď som prišiel do Žiliny, jednotkou bol Dušan Kuciak, dvojkou som bol ja a Martin bol tretí brankár. Prešlo dvanásť rokov a pozrite sa, aká je situácia dnes. S Maťom sme spolu v reprezentácii. Som veľmi šťastný a hrdý na neho. Prešiel si aj ťažším obdobím a momentálne zažíva kariérny vrchol.

Prekvapilo vás to, alebo ste mu predpovedali veľkú kariéru?
Bol veľmi talentovaný a veril som, že to dotiahne ďaleko. Keď však pôsobil v dánskom Esbjergu, prestal chytať. Odišiel do Liberca a vlastnými silami sa cez výkony v Sparte a v reprezentácii dostal až do Newcastlu United, kde je dnes. Vybojoval si to svojou pracovitosťou.

Práve v pracovitosti vidíte jeho výnimočnosť?
Určite. Je veľmi pracovitý a cieľavedomý. Vďaka týmto vlastnostiam sa prepracoval na vrchol. 

     

HOLEC: RADOSŤ POD NÍM PRACOVAŤ

Miroslav Seman patrí medzi trénerov, ktorí si svojich zverencov veľmi vážia a hovoria o nich v superlatívoch. Tento prístup sa mu často vracia, čoho dôkazom sú aj slová súčasnej žilinskej brankárskej jednotky Dominika Holeca: „Pre mňa je jedným z najlepších trénerov brankárov na Slovensku. Som rád, že pod ním môžem pracovať, je to naozaj radosť. Dáva mi veľmi veľa. Jeho rukami prešli výborní brankári ako Dúbravka, Kuciak, Mucha a ďalší, ktorí dokazujú alebo dokazovali nesmiernu kvalitu v zahraničných ligách či v reprezentácii. Už len to svedčí o tom, že je výborný tréner brankárov.“

  

MIROSLAV SEMAN – FAKTY

  • Narodil sa 14. januára 1973 v Michalovciach, hrával na pozícii brankára, dnes je trénerom brankárov.
  • Do profesionálneho futbalu vhupol v Tatrane Prešov, za ktorý odchytal štyri zápasy ešte v československej lige.
  • V Prešove pôsobil od roku 1991 až do roku 1998 a za Tatran odchytal 112 ligových duelov.
  • V roku 1998 prestúpil do 1. FC Košice, kde si pripísal ďalších 55 ligových zápasov.
  • Po angažmáne v Košiciach si vyskúšal legionársky chlebík v Českých Budějoviciach a v cyperskom klube Nea Salamis Famagusta FC.
  • V roku 2006 sa vrátil na Slovensko. Prišiel do Žiliny, kde je až dodnes. S koncom hráčskej kariéry sa presunul na pozíciu trénera brankárov.
  • V národnom tíme Slovenska odchytal tri zápasy.
  • V pozícii trénera brankárov reprezentácie pôsobí od augusta 2013.