Hoci je FC ViOn klub z malého mesta, vďaka svedomitej práci a dobrým podmienkam patrí už medzi etablované fortunaligové tímy. Aktuálne však nezažíva ideálne obdobie. Po prehre 0:3 v Senici sa Zlaté Moravce prepadli na poslednú priečku tabuľky. „Mňa osobne súčasná situácia veľmi škrie,“ priznal obranca Oliver Práznovský (27), ktorý záchranárske práce úspešne absolvoval v minulej sezóne práve v Senici. V našom rozhovore porozprával nielen o súčasnej situácii v Zlatých Moravciach, ale aj o jeho skúsenostiach z predchádzajúcich zahraničných pôsobísk.
Po prehre 0:3 ste klesli na posledné miesto tabuľky. Ako sa pozeráte súčasnú
situáciu?
Musím povedať, že ma to veľmi
mrzí. Určite aj ostatných chalanov. Takto sme si situáciu nepredstavovali.
Z vedenia klubu už prišla aj snaha o nový impulz. Tréner Juraj
Jarábek sa presúva do klubových štruktúr a mužstvo povedie jeho doterajší
asistent Branislav Mráz.
ViOn v tomto roku prehral všetky zápasy na ihriskách súperov. To
už asi nemôžeme hovoriť iba o náhode.
Určite nie a ani sa
vyhovárať na nedostatok šťastia, i keď nám miestami chýbalo. Máme problém
s premieňaním šancí a zrejme nám v niektorých zápasoch
absentovalo aj väčšie oduševnenie pre lepší výsledok.
V minulej sezóne ste pôsobili v Senici. Vnímali ste zápas na
Záhorí prestížne?
Hoci som v tomto klube
nepôsobil dlhý čas, veľmi som sa do Senice tešil. Snažil som sa užiť si tento
zápas. Škoda, že môj návrat sa nám nevydaril z pohľadu výsledku. Chcel som
samozrejme dosiahnuť čo najlepší výsledok pre svoj súčasný klub.
ViOn prešiel veľkou hráčskou obmenou, potrebuje mužstvo ešte čas na
zohranie sa?
Nemyslím si, že práve toto je
problém, ktorý nás trápi. Prešlo už pár kôl a všetci hráme futbal natoľko
dlho, aby sme si za ten čas dokázali na seba zvyknúť. Problém musíme hľadať
inde.
So Senicou sa vám podarilo udržať si ligovú príslušnosť v baráži.
Brali by ste dnes tento scenár aj so Zlatými Moravcami?
Samozrejme, chcem aby naše
mužstvo bolo v tabuľke čo najvyššie. Vzhľadom na súčasnú situáciu by som však takýto scenár
bral.
ZÁPASY SO CELTICOM VRCHOLOM KARIÉRY
Vráťme sa pár týždňov dozadu. Sezónu ste začali v arménskom
Alaškerte. Ako ste sa tam dostali?
Po skončení minulého ročníka som
odišiel na dovolenku a prvý kontakt prišiel práve počas nej. Mal som málo
času na rozhodnutie. Klub hral kvalifikáciu Ligy majstrov a jeho ambíciou bolo čím skôr si vyskladať káder na novú sezónu.
Arménsko nie je práve futbalovou krajinou. Nerozmýšľali ste, či vôbec
prikývnete na túto ponuku?
Samozrejme, potreboval som nejaký
čas na rozhodnutie. Napokon som sa rozhodol prijať túto možnosť. Bola to
zaujímavá destinácia a lákali ma európske poháre, keďže klub mal ako
arménsky majster miestenku do 1. kola kvalifikácie Ligy majstrov.
Napokon vám žreb prisúdil slávny škótsky klub Celtic Glasgow.
Prehrali ste dvakrát 0:3, no zrejme na to budete spomínať celý život.
Áno. Boli to najväčšie zápasy
mojej kariéry. Hrať proti Celticu Glasgow sa nepodarí hocikomu a ja si
vážim, že som tú príležitosť mal.
V čom ste cítili výnimočnosť týchto zápasov?
V mnohých veciach.
Samozrejme, bol tam veľký mediálny záujem. Keď človek vidiel, akí súperi proti
nemu stoja, uvedomil si, že hrá naozaj významný zápas.
Atmosféra v Celtic Parku vás nabudila, alebo skôr zväzovala nohy?
Veľa som nad tým rozmýšľal, aké
to bude, už keď sme na zápas cestovali. Atmosféra bola samozrejme výnimočná,
ale keď sa začne samotný zápas, sústredíte sa len na hru. Nemyslím si, že by to
mohlo negatívne ovplyvniť výkon hráča.
Akú futbalovú úroveň malo vaše mužstvo?
Solídnu. Predsa len, hovoríme
o arménskom majstrovi. V mužstve pôsobilo viacero legionárov, väčšina
z nich bola z Brazílie a zo Srbska. Po futbalovej stránke to
bolo naozaj veľmi solídne. Ukázalo sa to aj v 2. kole kvalifikácie Európskej ligy,
v ktorom sme vyradili čiernohorský tím FK Sutjeska Nikšič.
A aké podmienky ste mali na prácu?
V tomto smere to bolo
slabšie. Netvrdím, že je to tak v celom Arménsku, ale môj klub mal skôr
staršie zázemie a jeho úroveň tomu zodpovedala.
V Zlatých Moravciach máte lepšie podmienky?
Určite áno. Všetko máme v podstate
po jednou strechou. Máme dobré podmienky na trénovanie aj regeneráciu. To si
môžeme iba pochvaľovať. Určite je to lepšie ako v Alaškerte.
Aký bol život v Arménsku?
Bolo to celkom fajn. Jerevan má
príjemné centrum, veľa času som strávil s legionármi z nášho tímu.
Prečo ste napokon pomerne rýchlo v Arménsku skončili?
V 3. kole kvalifikácie Európskej ligy
sme vypadli s rumunským tímom CFR Kluž a nálada v klube sa
zmenila. Vedenie klubu jasne deklarovalo, že budúcnosť nás mnohých závisí od
ďalšieho ligového zápasu, ktorý sa nám nevydaril a prehrali sme. Navyše,
do mužstva prišiel arménsky reprezentant, ktorý bol dovtedy bez klubu a ja
som musel skončiť.
LIETAL AKO V KHL
Alaškert nebol vaším prvým zahraničným angažmánom. Pôsobili ste aj
v poľskom tíme GKS Katowice, odkiaľ ste zamierili do vzdialeného druholigového
ruského klubu Luč Vladivostok. Čo vás lákalo na tejto destinácii?
Samozrejme, chcel som skúsiť
niečo nové. V Poľsku som už strávil nejaký čas a keď prišla ponuka
z Ruska, povedal som si - prečo nie.
Bolo to východné pobrežie, lietali ste na každý ligový zápas. Dá sa na
to zvyknúť?
Ale áno, človek si zvykne na
všetko. Bral som to v podstate v pohode. Cítil som sa ako v KHL.
Vo Vladivostoku vás viedol tréner Zsolt Hornyák. Ako ste vnímali, že ste
sa vo vzdialenom svete stretli Slováci?
Do Vladivostoku prišiel krátko po
mne. Samozrejme, človeka vždy poteší, keď má krajana v takom vzdialenom
svete. Celkovo som sa však vo Vladivostoku cítil príjemne, hoci mal neskôr klub
problémy a ja som v ňom skončil. Je to jedno z mála veľkých
miest na východe Ruska, kvalita života bola podobná ako v Bratislave.
Z Vladivostoku ste sa vrátili do Senice, z Jerevanu do
Zlatých Moraviec. Zdá sa, že aj napriek skúsenostiam zo zahraničia si Fortuna
ligu vážite.
Určite áno. Nikdy som sa nebránil
dobrej ponuke z našej ligy. Mnohí hráči snívajú o tom, aby vo
Fortuna lige vôbec nastúpili a mne sa to splnilo.
Aké sú vaše krátkodobé a dlhodobé ambície?
Sústredím sa najmä na najbližšie
obdobie. Počas jesennej časti chceme získať v Zlatých Moravciach čo
najviac bodov a posunúť mužstvo zo súčasnej pozície vyššie.
VEĽKÚ PODPORU CÍTI OD BRATA
V našej lige pôsobilo mnoho bratských dvojíc ako Majerníkovci, Vavríkovci a dokonca aj traja Zápotokovci. Málokto vie, že aj starší brat Olivera Práznovského Tomáš to v mládežníckom veku skúšal ako futbalista, no pre zranenia musel aktívnu kariéru skončiť. Pri futbale však svojím spôsobom zostal. Dnes je totiž šoférom v redakcii denníka Šport, a tak navštevuje zápasy a často na tribúne sleduje aj výkony brata Olivera. „Mám v ňom veľkú podporu, za čo mu ďakujem. Futbal je našou témou číslo jeden,“ priznal Oliver a na záver dodal: „Samozrejme, bol by som rád, keby sme si raz mohli spolu zahrať najvyššiu súťaž, no keďže s futbalom skončil v čase, keď som bol ešte veľmi mladý, táto téma nikdy nebola aktuálna.“
OLIVER PRÁZNOVSKÝ – FAKTY
- Narodil sa 15. februára 1991 v Bratislave, je zadaný.
- Hráva na pozícii stopéra, je odchovancom Interu Bratislava.
- Ešte počas mládežníckych rokov zamieril do Žiliny, odkiaľ sa presunul do Rimavskej Soboty a následne do Ružomberka, zahral si aj v Senici, v súčasnosti je hráčom Zlatých Moraviec.
- V aktuálnej sezóne Fortuna ligy odohral 4 zápasy, celkovo má v najvyššej súťaži na konte 75 stretnutí, v ktorých strelil 3 góly.
- Okúsil legionársky chlebík, v Poľsku hrával za GKS Katowice, v Arménsku za Alaškert a v Rusku za Luč Vladivostok.
- Slovensko reprezentoval po kategóriu do 21 rokov.
- Jeho obľúbenými klubmi sú Manchester United a FC Barcelona.
- V mladosti obľuboval stopérsku dvojicu Manchestru United Rio Ferdinand – Nemanja Vidič.