Mužstvo Senice tvoria hráči viacerých exotických krajín ako Brazília, Argentína, Kolumbia, Kongo, Ghana či Guinea Bissau. S páskou na ramene tento multikultúrny výber vedie Slovák, dokonca odchovanec klubu zo Záhoria Erik Otrísal (22). Talentovaný obranca nemá ľahkú úlohu, predsa len mnoho jeho spoluhráčov prišlo do mužstva tesne pred začiatkom sezóny. Posledné výsledky a výkony však naznačujú, že Senica môže mať zaujímavý potenciál. „Naše možnosti sme zrejme naplno odhalili v pohárovom zápase s Dunajskou Stredou,“ okomentoval Erik Otrísal triumf 5:1 v podaní Záhorákov v osemfinále Slovnaft Cupu nad DAC.
Máte za sebou zaujímavý týždeň. V Slovnaft Cupe ste vysokým
výsledkom vyradili Dunajskú Stredu a vo Fortuna lige ste získali bod
v súboji so Sereďou. Rastiete?
Asi áno. Začalo sa to už asi zápasom
na Slovane, kde sme po celkom dobrom výkone získali bod. Nepotvrdili sme to
v Trnave, ale s Dunajskou Stredou to z našej strany naozaj bolo
dobré predstavenie. Snáď nám to už konečne pôjde. Prešiel nejaký čas, vieme, čo
môžeme od seba čakať, zohrali sme sa.
Keď budete spolu ešte dlhšie, môžete hrať pravidelne tak ako proti
Dunajskej Strede?
Verím v to. Prehrávali sme
0:1 a zápas sme otočili piatimi gólmi. Myslím si, že sila v našom
tíme je, len ju treba každý zápas ukazovať na ihrisku.
Prečo to zatiaľ nejde?
Ťažko povedať. Každý zápas je
iný. Možno diváci aj očakávali, že Sereď teraz zdoláme o tri góly
a bola z toho len bezgólová remíza. Treba však vyzdvihnúť kvality
súpera, ktorý má veľkú silu najmä po fyzickej stránke. Bol to ťažký
zápas, zrejme ešte náročnejší ako duel s Dunajskou Stredou, ktorá hrala
otvorený futbal.
Bod z duelu so Sereďou si teda vážite?
Beriem ho. Museli sme podstúpiť
veľa osobných súbojov, získať každú stratenú loptu bolo veľmi náročné. Sereď
dokazuje svoje kvality v každom zápase.
Čo vám povedal po tomto týždni tréner?
Aj nás pochválil, ale snažil sa
najmä poukázať veci, ktoré máme zlepšiť. Nie všetko na ihrisku sa udialo v
súlade s jeho predstavami, zlepšiť sa musíme predovšetkým vo finálnej fáze.
Zdôraznil, že máme naďalej makať v každom zápase celých deväťdesiat minút.
Vo Fortuna lige ste poslední, no v Slovnaft Cupe ste už vo
štvrťfinále. Poškuľujete aj vzhľadom na vypadnutie Slovana, Dunajskej Stredy,
Trenčína či Ružomberka po pohárovej Európe?
Niečo také v kabíne už
zaznelo, no pred nami je ešte veľmi dlhá cesta. Ďalšie kolo nás čaká
v marci a my ešte ani nevieme, koho dostaneme. Pohárové zápasy sú
nevyspytateľné, tam sa vyhecuje každý tím. Bodaj by to tak bolo a nám by
sa podaril takýto veľký úspech.
Cítite, že patríte kvalitou vyššie, ako hovorí súčasná posledná priečka
fortunaligovej tabuľky?
Áno. Musíme však na sebe pracovať,
aby sme to naozaj aj potvrdili. Už v sobotu nás čaká šesťbodový zápas so
Zlatými Moravcami, na ktorý sa musíme dobre pripraviť, aby sme ho zvládli.
Aký zápas očakávate?
Opäť fyzicky náročný. Zlaté
Moravce majú každoročne dobrý tím s množstvom skúsených hráčov. Niektorých
poznáme aj zo Senice. Sú pred nami len zásluhou lepšieho skóre, určite sa
vyhecujú a neprídu sem predať kožu lacno.
Nakoľko vaše mužstvo ešte dnes dopláca na to, že sa dalo dohromady až
ku koncu letnej prípravy?
To sa nedá oklamať. Na začiatku sezóny sme nevedeli, čo môžeme od seba očakávať. Určite aj to sa podpísalo na našej psychike. Za nami je už polovica základnej časti, snáď to bude len lepšie
a lepšie.
OPRÁŠIL ŠPANIELČINU ZO ŠKOLY, S ASMAHOM JE ZÁBAVA
Gro vašej základnej zostavy tvoria legionári z exotických krajín.
Naučili ste sa po španielsky, alebo sa skôr na nich lepia slovenské slovíčka?
Základy španielčiny som získal na
strednej škole. Teraz som sa v nej trochu zlepšil. Chlapci sa zase učia základné
slovenské slovíčka. Väčšinou sú nepublikovateľné, ale tie asi legionári na
celom svete pochytajú najrýchlejšie.
Zvykajú si ľahko na prostredie na Záhorí?
Najväčší rozdiel pociťujú
v počasí. Nie sú zvyknutí na takýto chlad, a to ešte ani nie je zima. Uvidíme,
čo budú robiť v januári. V zásade sa však aklimatizovali a určite
si poradia aj s počasím.
V čom musíte legionárom najviac pomáhať?
Súvisí to s bežným životom.
Treba im vždy dopredu povedať, že sa blíži sviatok a budú zavreté obchody.
Pýtajú sa, kde je pošta a podobne.
Čím sú legionári najmä futbalovo prínosní?
To je individuálne. Každý
z nich sa musí adaptovať na štýl futbalu na Slovensku. Hrá sa tu
fyzický futbal s množstvom osobných súbojov, ide sa do tela. Často sú
prekvapení z rozhodcov.
Je spolupráca s legionármi obohacujúca pre vás – chalanov zo
Slovenska?
Určite. Dá sa čerpať z ich
kultúry, zvykov, ale aj futbalových návykov. Niektorí sú skutočne vynikajúci
futbalisti. Od takého Zezinha si naozaj môžeme toho zobrať veľa, s loptou
na nohe je veľmi šikovný.
Na tréningoch sa aj zasmejete?
Jasné. Mnohí majú život založený
na zábave. Napríklad s Asmahom sa smejeme v podstate každý deň. Je to
veselá povaha, veľmi rýchlo rozpráva, takmer nič mu nerozumieme. Je to sranda.
MIESTO V SENICI SI MUSEL VYBOJOVAŤ, PREKONAL ÚSPECHY OTCA
Ste zaujímavým zjavom v súčasnej Senici – odchovancom klubu, v dorasteneckých
kategóriách vás vyhlásili za najlepšieho športovca mesta. Ako vnímate zmenu
vášho klubu za posledné roky?
Zmenil sa veľmi, vnímam to.
Sústredím sa však najmä na seba. Som súčasťou prvého tímu, snažím sa podávať čo
najlepšie výkony a stále sa zlepšovať.
Senica v minulosti sťahovala do svojej mládeže talenty
z celého Slovenska. Vy ste sa presadili do prvého tímu ako rodák zo
Záhoria. Ste na to hrdý?
Samozrejme, som rodený Seničan,
bývam dvesto metrov od štadióna. Teší ma, že som tu vyrastal a vydobyl si
miesto v kádri.
Navyše ste získali aj kapitánsku pásku.
To už je len čerešnička na torte.
Pred sezónou som to určite nečakal. Predo mnou ju nosili takí hráči ako Kóňa,
Piroska či Pavlík. Je to splnený sen, no v zápase zase iba páska na ruke.
Musím podávať dobré výkony, aby som plnil svoje úlohy.
Kým ste sa prepracovali k tejto méte, absolvovali ste pár
hosťovaní. Zocelilo vás to?
Určite, veľa mi to dalo.
Futbalovo som dospel. Po skončení v doraste som pričuchol k mužskému
futbalu. Nie je ľahké plynulo prejsť od mládeže do najvyššej súťaže. To sa
podarí naozaj iba niekomu, u nás napríklad Samovi Mrázovi. V mojom
prípade bolo potrebné zažiť aj nižšie súťaže.
Futbalové gény ste zdedili po otcovi?
Áno. Hrával za béčko Senice, ale vrcholový futbal nezažil.
O to viac je asi hrdý na syna.
Myslím si, že áno. Celá rodina ma
veľmi podporuje, otec navštevuje zápasy a má obrovskú radosť, že hrám za
Senicu.
Vaša mamina je zase redaktorkou regionálnej televízie. Celá rodina je teda spätá so Záhorím?
Je to tak. Má veľa práce, čiže
moju futbalovú kariéru neprežíva tak intenzívne ako otec, ale veľkú podporu určite cítim aj od nej.
Akým spôsobom by ste chceli pomôcť futbalu v Senici a po čom
vo vašej kariére túžite?
Bol by som rád, keby sme sa
pohybovali na vyšších poschodiach tabuľky. V minulosti sme patrili medzi
lepšie tímy súťaže, teraz sa to trochu otočilo. Potešilo by ma, keby sa nám
tieto časy podarilo vrátiť a tiež keby chodilo viac divákov na tribúny.
Z osobného hľadiska by bolo fajn, keby som odohral čo najviac zápasov
a časom sa posunul vpred. Snom každého futbalistu je napredovať.
ERIK OTRÍSAL – FAKTY
- Narodil sa 28. mája 1996, hráva na pozícii obrancu, meria 183 centimetrov.
- Prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami FK Senica, do prvého tímu sa prepracoval na jar 2014, za najlepšieho športovca mesta ho vyhlásili v kategóriách mladšieho aj staršieho dorastu.
- Prvú šancu v seniorskom tíme mu dal súčasný tréner slovenskej reprezentácie Pavel Hapal 31. mája 2014 v 33. kole proti FC Nitra, Senica prehrala 0:2. Na ihrisko prišiel v 86. minúte zápasu.
- Kým sa stal pevnou súčasťou prvého tímu, odkrútil si hosťovania v Topoľčanoch a v Trnave, kde hrával za rezervné mužstvo Spartaka.
- V aktuálnej fortunaligovej sezóne odohral 11 zápasov. Celkovo má na konte 27 štartov v najvyššej súťaži, na prvý gól čaká.