Pred sobotňajším zápasom so Zlatými Moravcami si prevzal trofej pre víťaza ankety Gól mesiaca september za krásnu strelu z priameho kopu do siete Dunajskej Stredy. Krídelník Moha Rharsalla (25) potvrdil, že exportné presné zásahy môže strieľať pravidelne. Proti ViOnu zaznamenal víťazný gól, ktorým zavŕšil obrat a výrazne prispel k víťazstvu Slovana 3:1. Navyše, technickou strelou spoza šestnástky k vzdialenejšej žrdi opäť potešil dušu fanúšika. Marocký krídelník je však expertom nielen na pekné góly, ale aj na gólovej prihrávky. „Najdôležitejšie sú pre mňa výsledky tímu,“ tento odkaz niekoľkokrát zdôraznil v rozhovore pre Fortunaliga.sk.
Čakali ste, že vám gól do siete Dunajskej Stredy vynesie individuálnu
trofej?
Víťazstvo v akejkoľvek
ankete vždy poteší. Konkurencia bola naozaj vysoká, padlo veľmi veľa pekných
gólov. Som rád, že som vyhral práve ja, no hneď po góle som nad tým rozhodne
nepremýšľal.
Cenu ste si prevzali pred zápasom so Zlatými Moravcami, v ktorom
ste súpera nahlodali ďalšou exportnou ranou. Namotivovala vás aj táto trofej?
Nebola to žiadna špeciálna motivácia. Góly sa snažím strieľať najmä preto, aby som nimi pomohol mužstvu.
Keď si pripravujem zakončenie, rozmýšľam nad tým, aby strela zapadla do brány a nie
nad tým, či to bude aj efektné pre divákov. Keď sa to všetko podarí skĺbiť,
beriem to ako niečo naviac.
Myslíte si, že vám víkendový zásah vynesie aj októbrovú trofej pre
najkrajší gól Fortuna ligy?
Uvidíme. Neviem, či mám šancu,
keďže som nevidel všetky góly počas tohto obdobia. Keby sa mi podarilo vyhrať
opäť, bolo by to skvelé. Ak nie, nevadí. Teší ma najmä to, že sme aj
s prispením mojej strely vyhrali zápas. Myslím si, že tento gól bol ešte
o čosi krajší ako ten, ktorý som strelil Dunajskej Strede.
Vždy ste boli expertom na pekné góly?
Nepovažujem sa za vyhláseného
kráľa tejto disciplíny. Nemám patent na krásne góly. Pravdou však je, že taký
gól, ako som strelil Zlatým Moravciam, som dosiahol niekoľkokrát aj na
Ukrajine. Často sa pokúšam o kľučku do stredu ihriska, po ktorej prichádza
strela na vzdialenejšiu žrď.
Na aký najkrajší gól si spomínate?
Pamätám si ich viac, ale
vyzdvihol by som asi jeden z úvodu pôsobenia na Ukrajine. To bola naozaj
poriadna strela.
A dali ste aj nejaký kuriózny gól?
Ani nie. Nepatrím medzi
šťastlivcov, ktorým sa lopta odráža do brány. Zvyčajne musím vyvinúť veľa vlastného
úsilia na to, aby som skóroval.
JEHO TÍM NIKDY NEPREHRÁ ANI NA TRÉNINGU
Góly nielen dávate, ale ich aj pripravujete. So siedmimi asistenciami
kraľujete v tejto štatistike v našej lige. Ste spokojný?
Som spokojný najmä preto, že
vedieme ligu, vyhrávame zápasy a sme jediným tímom, ktorý
ešte neprehral. Máme svoje ciele a keď sa nám darí priblížiť sa k ich
splneniu vďaka mojim asistenciám, to ma samozrejme veľmi teší.
Andraž Šporar vedie poradie kanonierov, vy ste prvý v rebríčku hráčov
s najvyšším počtom asistencií. Je vaším cieľom dotiahnuť to takto až do
konca sezóny?
Nemám žiadne individuálne ciele.
Mojou ambíciou je, aby sa Slovan udržal na prvej priečky tabuľky až do konca súťaže. Tomu
podriaďujem všetko.
Dokáže vás potešiť gólová prihrávka tak, ako gól?
V podstate je to jedno. Ide
o to, že môžete pomôcť tímu obidvoma spôsobmi. Dôležité je, aby ste boli
užitočný pre kolektív. Musím však priznať, že emócie zo streleného gólu sú o čosi
intenzívnejšie.
V čom cítite svoj hlavný prínos pre tím?
Nerád hodnotím seba, ale čo sa mi na
sebe páči je víťazná mentalita. Vždy túžim vyhrať. Nehovorím len o zápasoch, ani na
tréningu môj tím nikdy neprehrá (smiech).
PRIPRAVENÝ NA TITUL A NA ÚSPECH NA MEDZINÁRODNEJ SCÉNE
Slovan je prvý a stále nezdolaný, ako vnímate prebiehajúcu sezónu?
S výsledkami môžeme byť
spokojní. Vážime si prvé miesto. Slovan v posledných štyroch rokoch
nezískal titul a nemal ani takú sériu bez prehry ako teraz. Teraz ide
najmä o to, aby sme sa udržali na čele tabuľky aj naďalej.
Každý je presvedčený, že Slovan to túto sezónu zvládne. Cítite aj vy,
že ste výrazne v popredí pred súpermi?
Takto nemôžeme uvažovať. Som však
presvedčený, že keď toto mužstvo vydá zo seba sto percent, môže dosiahnuť veľmi
veľa nielen vo Fortuna lige, ale aj na medzinárodnej scéne. Nemôžeme sa však pozerať ďaleko dopredu. Musíme jednoducho v každom dueli odovzdať maximum,
len tak môžeme dosiahnuť niečo pekné.
Úvod sezóny mohol vyznieť ešte lepšie, nebyť vypadnutia v 3. kole kvalifikácie Európskej ligy s Rapidom Viedeň a na nálade určite nepridal
ani koniec v Slovnaft Cupe po administratívnej chybe.
Škoda, že nám to s Rapidom
nevyšlo. Dali sme do toho maximum. Možno nám chýbalo trochu šťastia. Verím, že
keď ostaneme pohromade a budeme tvrdo pracovať, na rok dosiahneme viac. Ku koncu v Slovnaft Cupe sa nebudem vyjadrovať.
Na jar sa dočkáte nového štadióna. Môže to byť veľký impulz pre mužstvo?
Je to niečo, na čo sa všetci
veľmi tešíme. Verím, že na novom štadióne budeme hrať ešte lepšie a ešte
krajšie ako teraz. Na instagrame sledujeme napredovanie stavby. Neviem sa
dočkať prvého zápasu, určite to bude krásny stánok.
CESTA NA FUTBALOVÉ VÝSLNIE AJ CEZ PRÁCU V REŠTAURÁCII
Poďme do vašej minulosti, o ktorej na Slovensku veľa nevieme.
Narodili ste sa v Maroku, ale máte španielsky pas. Ste Maročan či Španiel?
Pochádzam z Maroka, moja krv
je marocká a som teda Maročan. Odišiel som do Španielska ako malý chlapec,
prežil som tam väčšinu svojho života, a preto mám aj španielske
občianstvo.
Snažili ste sa futbalovo uspieť v Španielsku, no ocitli ste sa na
Ukrajine. Ako sa to celé zbehlo?
To je veľmi dlhý príbeh...
My máme čas.
Mal som asi sedemnásť rokov
a hral som tretiu ligu v Španielsku. Po ročnej prestávke bez futbalu
som získal angažmán, z čoho som mal radosť. Popri futbale som pracoval
v reštaurácii. Mojou úlohou bolo oslovovať hostí, aby sa k nám prišli
najesť. Staral som sa o propagáciu. Vďaka môjmu priateľovi sa naskytla
možnosť ísť na skúšku na Ukrajinu. Bolo to pomerne riskantné. V klube, kde
som pôsobil, mi povedal, že môžem ísť, ale ak mi to nevyjde, už nebudú mať
o mňa záujem. Rozmýšľal som, ako sa zachovať, potom som sa rozhodol pre
riziko. Zbalil som si kufre, išiel som na Ukrajinu a už po dvoch dňoch
skúšky mi ponúkli kontrakt. Dopadlo to teda dobre.
Z Ukrajiny ste sa nakrátko vrátili do Španielska, hosťovali ste
v Tarragone. Bolo vaším cieľom uspieť na Pyrenejskom polostrove?
Španielsko ako destinácia nebolo
tou hlavnou motiváciou. Dostal som ponuku z druhej najvyššej súťaže, čo je
kvalitná liga. Chcel som sa ukázať. Ak by som uspel, možno by si ma všimol aj niekto z La Ligy. Mal som smolu, prišlo zranenie a štyri mesiace
som nemohol ani behať, nieto ešte hrať futbal. Tento angažmán mi nevyšiel.
Na Ukrajine sa vám prevažne darilo. V tíme Olimpik Doneck ste
s krátkou prestávkou strávili takmer štyri roky, hrávali ste pravidelne
a dávali ste góly. Prečo ste sa rozhodli pre angažmán na Slovensku?
Dôvodov bolo viac. Oslovila ma
predstava Slovana Bratislava vybudovať silné mužstvo, ktoré môže preraziť na
európskej scéne. Dostal som aj lepšie podmienky. V neposlednom rade
zavážilo to, že som bližšie k mojej rodine, ktorá žije v Bruseli. Na
Ukrajinu mi však zostanú naozaj dobré spomienky. Angažmán v tejto krajine
ma posunul po futbalovej aj ľudskej stránke.
Ako ste spokojný so životom v Bratislave?
Veľmi. Mám niekoľko obľúbených
miest. Páči sa mi okolie nákupného centra Eurovea, kde si človek môže vypiť
kávu pri Dunaji. Veľmi pekné je aj centrum mesta.
Aké sny máte vo vašej futbalovej kariére?
Nie sú konkrétne. Chcem sa
posúvať stále vyššie a vyššie. K tomu vedú postupné kroky. Najbližší
cieľ a sen je byť v zajtrajšom tréningu lepší ako v tom dnešnom.
To isté môžeme povedať o zápasoch.
Maroko zažíva futbalový boom, národný tím vašej rodnej krajiny sa predstavil
na majstrovstvách sveta 2018 v Rusku. Vy ste si zatiaľ zahrali za výber do 23 rokov.
Túžite po reprezentačnom drese?
Hrať za reprezentáciu je
najväčšia méta v živote v každého futbalistu, v Maroku obzvlášť.
Krajina žije futbalom, ľudia ho milujú zrejme ešte viac ako v Španielsku.
Štadióny sú stále plné. Reprezentácia má teraz veľmi dobrú úroveň. Bolo to
vidieť aj na majstrovstvách sveta, kde síce mužstvo nepostúpilo zo skupiny
v konkurencii Španielska a Portugalska, ale ukázalo kvalitu. Chcel by
som raz byť súčasťou národného výberu. Keďže tam nie som, je to pre mňa signál,
aby som na sebe pracoval ešte viac ako doteraz.
MOHA RHARSALLA – FAKTY
- Narodil sa v marockej Oujde 15. septembra 1993, je slobodný a bezdetný.
- Ako malý chlapec sa s rodinou presťahoval do Španielska, kde spravil aj prvé roky svojej futbalovej kariéry.
- Hrával nižšie španielske súťaže, no v marci 2014 uspel na skúške v ukrajinskom klube Olimpik Doneck, kde pôsobil takmer štyri roky. V 77 zápasoch strelil 12 gólov. V lete 2014 sa tešil z postupu do najvyššej súťaže.
- Počas angažmánu v Donecku odišiel v lete 2016 na ročné hosťovanie do druholigového španielskeho klubu Gimnastic Tarragona, kde však pre zranenie odohral len 8 zápasov a strelil jeden gól.
- V januári 2018 prestúpil do Slovana Bratislava, s ktorým vyhral v máji Slovnaft cup a stal sa oporou mužstva.
- V aktuálnej sezóne belasých strelil 4 góly a má najviac asistencií spomedzi všetkých hráčov vo Fortuna lige – 7.
- Bol súčasťou marockého národného tímu do 23 rokov, v novembri 2014 debutoval proti Egyptu.
