Futbalisti AS Trenčín nezažívajú práve ideálne obdobie. Zverenci trénera Ricarda Moniza prehrali tri fortunaligové zápasy za sebou. Už v sobotu ich čaká duel 12. kola Fortuna ligy s Nitrou, ktorým by radi naštartovali novú – pozitívnejšiu šnúru. S cieľom získať tri body vstúpi do stretnutia na myjavskom štadióne aj Jakub Paur (26), ktorý pod vedením holandského trénera Ricarda Moniza potvrdzuje svoju univerzálnosť. Šikovný stredopoliar si v minulosti vyskúšal post krídelníka aj hrotového útočníka, no v Trenčíne aktuálne dostáva priestor aj na pozícii stopéra. „Nepoviem nič nové – jednotlivec sa musí podriadiť tímu a keď tréner cíti, že viem mužstvu pomôcť ako obranca, nemám s tým problém,“ povedal nám známu pravdu Jakub Paur – futbalista, ktorý sa na ihrisku nevyhýba súbojom a pred mikrofónmi zase nikdy neskrýva vlastný názor.
Podarilo sa vám po troch prehrách vyčistiť si hlavy cez reprezentačnú
prestávku?
Verím, že áno. Potrebovali sme si
trochu oddýchnuť. Dôležité bolo víťazstvo 5:1 v Slovnaft Cupe na trávniku Lokomotívy Košice. To nás môže nakopnúť k ďalším víťazstvám.
V úvode sezóny ste mali nahustený program, hrali ste kvalifikáciu Európskej ligy. Horšie výsledky prišli paradoxne, keď máte menej zápasov. Čím
to je?
Možno nám to viac sedelo. Zápasy
išli v rýchlom slede, menej sa trénovalo. Ja si však myslím aj to, že
víťazstvá sme dosiahli s ťažšími súpermi. Viac nám vyhovuje, keď chce náš
protivník nad nami vyhrať a prezentuje sa otvoreným futbalom. Mužstvá
z nižších priečok na nás vytiahli defenzívnu taktiku, ktorá nám nesedí.
Ťažko sa nám otvára zavretú obranu.
Ricardo Moniz patrí medzi emotívnych trénerov. Cez
reprezentačnú prestávku bol na vás tvrdý, alebo sa skôr snažil mužstvo
povzbudiť?
Snažil sa pôsobiť tak, aby sme
nerobili paniku. Tri prehry neznamenajú koniec sveta, a tak sa nás skôr
snažil povzbudiť. Vtĺkal nám do hláv, že sme dobrí. Zároveň nám ukázal veci,
ktoré neboli dobré. Povedal, že verí v zlepšenie v ďalších zápasoch.
Nekarhal nás, skôr chcel mužstvo nabudiť.
Využili ste reprezentačnú pauzu na spoločné stretnutie tímu, kde
by ste si vydiskutovali veci?
Toho času nebolo až tak veľa,
snáď sa nám do konca sezóny podarí zrealizovať nejaký teambuilding. Stretli sme
sa však v rámci akcie Deň otvorených dverí v Myjave, kam prišlo
stošesťdesiat detí. Niektorí chalani išli aj na besedu do jednej zo stredných škôl.
Máte radi takéto akcie?
Áno, mohlo by ich byť ešte viac. Malé
deti k vám vzhliadajú a zo stretnutí s futbalistami majú obrovskú
radosť. Pamätám si, keď som bol ja malý, že ma vždy veľmi potešilo, keď som sa
mohol dostať do kontaktu s futbalovými vzormi. Rád poteším tých najmenších
podpisom či spoločnou fotografiou.
Získali ste pozitívnu energiu, ktorá vám pomôže vrátiť sa opäť na
víťaznú vlnu?
Určite áno. Každý takýto impulz
nám môže len pomôcť. Uvidíme, ako to napokon vypáli v lige. Verím, že
pozitívne.
Ako vnímate aktuálnu piatu priečku v tabuľke?
Neberieme to ako krízu, skôr ako
útlm, ktorý na nás padol. Piata priečka nie je pre nás, chceme ísť vyššie. Máme
kvalitný káder. Keď budeme na sebe pracovať a plniť trénerove pokyny,
určite sa posunieme nahor.
NIEKEDY SI PO ANGLICKY ZAKRIČIA AJ SLOVÁCI
Niekoľko klubov našej ligy má v mužstve značný počet legionárov. Medzi nimi je aj Trenčín, v ktorého kádri sú hráči siedmich krajín. V čom cítite
výhody?
Hráči, ktorí sem prídu, prinesú
niečo nové, ale zároveň aj oni získajú veľmi cenné skúsenosti. Naučia sa nové
zvyky, reč, aj keď u nás je to tak, že skôr sa učíme my po anglicky. Pre
nás je fajn, že máme možnosť spoznávať životy hráčov z iných krajín.
Samozrejme, je potrebné nájsť v tom rovnováhu. Beriem to pozitívne
a aspoň sa stále zdokonaľujem v angličtine.
Ako prebieha komunikácia na trávniku?
Niekedy aj Slovák Slovákovi
zakričí po anglicky. Sú to úsmevné situácie. Nejako nám to ide, prinajhoršom sa
dorozumievame aj rukami a nohami.
V Trenčíne sa legionári často obmieňajú. Spoznali by ste na ulici
všetkých hráčov, ktorých ste mali v šatni?
Myslím si, že áno. Mám dobrú
pamäť na tváre aj mená.
Niektoré mená a tváre zostanú v pamäti spoluhráčov aj
fanúšikov dlhšie. Sú to futbalisti, ktorí zanechali v klube hlbšiu
stopu. Koho by ste zaradili do tejto skupiny?
Vyzdvihol by som Rangela Jangu,
ktorý mi bol spomedzi legionárov asi najbližší. Bol nesmierne skromný, milý,
ľudský a pracovitý. Mám rád ľudí, z ktorých cítiť človečinu. Navyše
sa veľmi zlepšil aj po futbalovej stránke. Keď odišiel, jeho góly nám nejaký
čas chýbali.
Rastie aj zo súčasných chalanov ďalší Janga?
Výsledky a výkony
v kvalifikácii Európskej ligy ukázali, že sme dokázali zaceliť dieru po
Jangovi. Niektorí chalani možno hrali ešte lepšie. V Trenčíne sa hráči
vyvíjajú. Na medzinárodnej scéne sa darilo Mancemu, Čatakovičovi a verím,
že sa pridajú aj ďalší.
VEĽMI MU POMOHOL ŠEMRINEC
V tejto sezóne ste začali po prvý raz hrávať na pozícii stopéra.
Ako ste sa stotožnili s novou úlohou?
Zaskočilo ma to, ale postupom
času som to prijal. Myslím si, že to celkom aj funguje. Po prehre 0:3 v Larnake som nemal dobré pocity, ale v ďalších zápasoch to už bolo
fajn. Neinkasovali sme trikrát za sebou, čo bolo super. Začal som si na novej pozícii
viac veriť a vnímať taktiku. Cítim sa na tomto poste celkom dobre.
V poslednom ligovom dueli som opäť dostal priestor v stredovej
formácii. Uvidíme, ako to so mnou bude ďalej. Budem hrať to, čo si želá tréner.
V čom cítite najväčšie rozdiely?
Stále ma to ťahá dopredu. Chcem
ísť do pressingu, keď niekto ide proti mne. Musel som sa naučiť ustupovať. To
mi robilo asi najväčší problém, ale postupom času sa to zlepšovalo
a momentálne sa už lepšie koncentrujem na svoje úlohy.
V prvých súbojoch vás neustále dirigoval brankár Igor Šemrinec.
Niekedy to vyzeralo, akoby vás ovládal pomocou joysticku. Bol pre vás veľmi
nápomocný?
Stopercentne. Neskutočne mi
pomohol. Jeho koučing na ihrisku mi dal veľmi veľa. Aj on musel byť trochu
vystrašený, keď sa dozvedel, kto ide hrať pred ním. Napokon si
s pribúdajúcimi zápasmi aj on zvykol na nového hráča pred sebou. Myslím
si, že nám to celkom klapalo. Chcem mu touto cestou poďakovať za podporu aj
usmernenie.
Už po pár zápasoch vás za výkony na stopérskom poste chválili fanúšikovia
aj médiá. Ako ste prijali, že pozitívna odozva prišla naozaj veľmi rýchlo?
Bol som rád, že niekto ocenil
moju robotu a snažil som sa na to nadviazať ďalšími výkonmi. Škoda, že
v Nitre som dostal smolnú a pomerne hlúpu červenú kartu. Slová chvály
ma však určite potešili. Budem rád, ak dobré výkony budem podávať aj naďalej, či
už na pozícii stopéra alebo hocikde inde.
Ste obojživelník, alebo stredopoliar nastupujúci v obrane?
Ťažko povedať. V Trenčíne
som asi obojživelník. Všetko má v rukách tréner. Akceptujem jeho taktické
zámery.
Dnes si už teoreticky viete predstaviť, že by ste sa dlhodobo
usadili v obrane.
Teoreticky áno.
FUTBALOVÝ SRDCIAR, KTORÝ PREKONAL PROBLÉMY SO SRDCOM
Fanúšikovia už aj zabudli, že pre problémy s arytmiou ste pred
viac ako troma rokmi podstúpili operáciu srdca. Vážite si o to viac, že
stále môžete hrať futbal?
Človek si po takýchto „zážitkoch“
začne viac vážiť veci, ktoré sa dovtedy zdali byť ako úplne samozrejmé. Vážim
si, že môžem behať a hrať. Mám kamarátov, ktorí pre zranenia museli
prestať s futbalom už v mladom veku. Som rád, že mi zdravie slúži
a operácia sa podarila.
Keď sa vrátime späť k tomuto obdobiu, aj vám naskočí husia koža?
To nie, ale určite to nebolo
príjemné. V tom čase som veril, že to dobre dopadne. Nepripúšťal som si,
že by ma tieto problémy zlomili a ja by som už nemohol pokračovať. Nechcel
by som si to celé odkrútiť opäť a verím, že všetko je už za mnou.
Operácia sa uskutočnila pri plnom vedomí, keďže boli potrebné vaše
reakcie. Miesto problému odhalila až siedma adrenalínová injekcia. Bolo to
najhoršie, čo ste v živote zažili?
V mojom živote to bola
naozaj asi najhoršia vec. Chvalabohu, že sa podarilo po siedmej injekcii prísť
na problém. Keby sa tak nestalo, musel by som ísť na ďalšiu operáciu. Existuje možnosť,
že sa to ešte môže vrátiť, ale verím, že je to za mnou. Odvtedy som
nepocítil žiadny problém.
Problémy so srdcom ste teda nechali za sebou, ale na ihrisku budete
zrejme navždy patriť k srdciarom.
Vždy som taký bol a vždy
taký budem. Na tom sa nič nezmení. Vždy sa snažím na ihrisku vydať za seba
maximum a chcem bojovať za farby klubu, v ktorom práve pôsobím.
JAKUB PAUR – FAKTY
- Narodil sa 4. júla 1992, vyrastal v obci Višňové pri Žiline, je ženatý s manželkou Romanou.
- Futbalovo vyrastal v MŠK Žilina, kde sa presadil aj v seniorskom tíme.
- Pod Dubňom pôsobil na seniorskej úrovni v rokoch 2011 až 2016, počas ktorých nastúpil v drese MŠK na 103 ligových zápasov a strelil v nich 17 gólov.
- Sezónu 2011/2012 odohral na hosťovaní v Zlatých Moravciach.
- V roku 2016 zamieril do Trenčína na výmenu za Jakuba Holúbka. Pod Čákovym hradom nahradil reprezentačného stredopoliara Matúša Bera.
- Slovensko reprezentoval v mládežníckych kategóriách až po národný tím do 21 rokov.
- Na svoj prvý štart v seniorskej reprezentácii stále čaká. Začiatkom minulého roka ho tréner Ján Kozák povolal na neoficiálny dvojzápas do Spojených arabských emirátov, kde Slováci prehrali s Ugandou 1:3 a so Švédskom 0:6. Jakub Paur však pre zdravotné problémy ako jediný hráč z nominácie nezasiahol ani do jedného zápasu.
