Stretol ho osud, aký sa dotkol mnohých rodín na Balkáne. Jeho rodina pre vojenský konflikt musela opustiť vlastný domov. Syn utečencov sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom, no vyrastal v Amerike v štáte New York. Dnes si vysoký útočník oblieka dres MFK Ružomberok. Na Liptove nepúta len životným príbehom, ale aj výkonmi. Útočník Ismar Tandir (23) prišiel pod Čebrať v lete z českého druholigového klubu MFK Frýdek-Místek a v desiatich fortunaligových kolách stihol streliť už sedem gólov, teda iba o dva menej ako najlepší strelec súťaže Andraž Šporar zo Slovana Bratislava. Aj preto sme tento týždeň oslovili práve 196 centimetrov vysokého Bosniaka, ktorý aj napriek výške nie je typickým ofenzívnym kladivom, ale rád sa ponúka spoluhráčom aj do kombinácie.
Môžete vysloviť spokojnosť s priebežnou štvrtou priečkou?
Áno. Myslím si, že nateraz môžeme
byť spokojní. Škoda, že sa nám v Michalovciach nepodarilo vyhrať aj
napriek tomu, že sme viedli 2:0. Musíme sa pozerať dopredu a myslieť
pozitívne.
Prečo vám to nevyšlo na ihrisku posledného tímu tabuľky?
Ťažko povedať, asi sme len
jednoducho mali smolu. Prvý polčas sme zvládli, no po zmene strán sme to
nedokázali dotiahnuť do úspešného konca. Bohužiaľ, ja som nepremenil penaltu.
Ružomberok nie je veľký klub ako Slovan či Trnava. Vďaka čomu sa držíte
na vrchných poschodiach?
Myslím si, že máme veľmi dobrých
trénerov. David Holoubek a Jiří Jarošík dávajú našej hre veľmi veľa.
Tréningy sú kvalitné, tréneri dokázali nás všetkých posunúť
vpred.
V poradí kanonierov zaostávate za Šporarom o dva góly.
Sledujete tieto štatistiky a sú pre vás výzvou?
Samozrejme. Mojou úlohou je
strieľať góly. Najviac ma teší, keď dokážem strelecky pomôcť tímu
k víťazstvám. Takéto presné zásahy sú najdôležitejšie.
Útočníci zvyčajne potrebujú určitý čas na adaptáciu, no vy ste začali
strieľať góly okamžite po príchode. Čím to je?
Myslím si, že mi veľmi pomohli
tréneri. Dostal som na ihrisku voľnosť a vďaka tomu môžem ukázať, čo je vo
mne. Najlepšie sa cítim v šestnástke súpera. Veľmi nám pomáhajú aj naši
vynikajúci krídelníci.
V Ružomberku strelil na jeseň minulého roka váš krajan Nermin
Haskič šesť gólov. Čo hovoríte na to, že ste ho už teraz tromfli?
Nepoznám ho osobne, ale už som
o ňom počul. Som rád, že sa mi podarilo gólmi naňho nadviazať.
Góly viete dať hlavou aj nohou, ste vysoký, ale trúfnete si aj
kombinovať. Je práve komplexnosť to, čo si na sebe najviac ceníte?
Áno, som vysoký 196 centimetrov
a takisto pomerne silný. Mám rád osobné súboje, ale rád aj „hrám futbal“.
Chcem sa zlepšovať po všetkých stránkach, aby som mohol tímu pomôcť po viacerých stránkach.
Kto je vaším futbalovým vzorom?
Číslo jeden je pre mňa Zlatan
Ibrahimovič, no hneď za ním sú bosnianski útočníci Edin Džeko z AS Rím
a Vedad Ibiševič z Herthy Berlín, ktorý je kapitánom tímu a má
za sebou podobný príbeh ako ja. Aj jeho rodina opustila pre vojnový konflikt
rodnú krajinu a odišla do Ameriky. Dá sa tam nájsť viacero podobností.
HVIEZDY V NEW YORKU MU BOLI VEĽKOU INŠPIRÁCIOU
Narodili ste sa vo Frankfurte rodičom, ktorí boli utečenci a detstvo
ste určite nemali jednoduché. Ovplyvnilo vás to aj vo vašej profesionálnej
kariére?
Samozrejme, bolo to ťažké obdobie
pre celú našu rodinu. Človek sa naučí, že musí prekonávať viaceré prekážky. Keď
zažijete v živote náročné veci, uvedomíte si, že futbal nie je všetko.
Môžete byť na seba nahnevaný, že ste nepremenili penaltu, no zároveň viete, že
svet sa nezrúti a vy musíte ísť ďalej.
Odišli ste s rodinou do Ameriky a mládežnícke roky ste strávili
v akadémii New York Red Bulls. Čo vám dalo toto obdobie?
Bolo to naozaj výborné. Ako hráč
akadémie som lietal po celej Amerike a z futbalu som sa veľmi
veľa naučil. Futbal v USA stále rastie a mne šanca, ktorú som dostal,
dala veľmi veľa.
Stretli ste sa s mnohými futbalovými hviezdami. Boli pre vás
veľkou inšpiráciou?
Samozrejme. Keď som bol súčasťou
akadémie Red Bulls, v prvom tíme hral napríklad Mexičan
Rafael Marquez, ktorý bol predtým hráčom Barcelony. Mal som možnosť zažiť
bývalého brazílskeho reprezentanta Juninha, v tíme bol aj Thierry Henry,
ktorého naozaj nemusím predstavovať. Bolo skvelé vidieť tieto hviezdy na
tréningu.
Ste stále v kontakte s niektorým z veľkých futbalových
mien?
S Američanom Mattom Miazgom. Je hráčom FC Chelsea, no momentálne hosťuje vo francúzskom Nantes. Naše
kamarátstvo bolo také veľké, že sme zostali v pravidelnom kontakte až
doteraz.
V Amerike ste sa venovali aj basketbalu, ktorý je za oceánom
populárnejší. Nikdy nehrozilo, že zostanete práve pri ňom?
Je pravda, že ako chlapec som hral aj basketbal, no sme futbalová rodina. Môj otec aj môj brat hrali
aktívne futbal, a tak som logicky pri ňom zostal.
Nelákali vás aj iné športy, ktoré sú populárne v USA, ako americký
futbal, hokej a podobne?
Americký futbal naozaj nikdy.
Basketbal áno, ale futbal bol u mňa vždy na prvom mieste. Predsa len, moje
korene siahajú do Bosny a Hercegoviny, kde je futbal populárny.
Máte aj americké občianstvo, cítite sa byť Bosniakom alebo Američanom?
To je ťažká otázka. Vyrastal som
v Amerike, ale rodičia sú z Bosny. Nikdy nezabudnem na to, čo mi
Amerika dala a plne ju rešpektujem, no zároveň som si vedomý toho, odkiaľ
pochádzam.
V Amerike ste mali dobré podmienky na futbalový rozvoj. Čo vás
potom dotiahlo do Európy, konkrétne do francúzskeho Sochaux?
V tom čase tam ako hlavný
tréner pôsobil Bosniak Mešad Baždarovič. Sochaux hralo najvyššiu súťaž
a ja som začínal v rezervnom tíme, no v klube prišlo
k zmenám a mne sa nepodarilo presadiť v prvom mužstve.
Skúsili ste si Island, Španielsko, Srbsko, domovskú Bosnu
a následne český Frýdek-Místek, akoby ste si stále hľadali nejaký domov.
Je to tak?
Určite. Ako mladý
hráč niekedy musíte urobiť krok späť, aby ste sa mohli posunúť nahor.
Každý má svoje ciele a cesta k ním vedie aj cez Ružomberok, ktorému
sa snažím teraz odovzdať maximum.
V RUŽOMBERKU SA MU PÁČI, VÁŽI SI VZŤAH S FANÚŠIKMI
V Ružomberku sa vám darí, dávate gól za gólom, že by prišiel ten
správny čas konečne sa na nejakú dobu usadiť?
Ťažko povedať, nikdy neviete, čo
vám život prinesie. Dnes neviem odpovedať na otázku, ako dlho budem súčasťou
tohto klubu.
Ako vnímate váš vzťah s fanúšikmi Ružomberka?
Je to fajn. Prijali ma naozaj
výborne. Mám rád naše domáce zápasy, fanúšikovia mi dodávajú do hry energiu navyše.
Prečo ste sa vlastne rozhodli prísť do Ružomberka, čím vás
zaujal?
Mal som v lete ponuku aj
z Česka, no do Ružomberka ma pritiahli noví tréneri. Rozhodol som sa
prijať túto možnosť, keďže som cítil, že by mi mohol tento angažmán pomôcť
v napredovaní.
Narodili ste sa vo veľkom Frankfurte, vyrastali ste v ešte
väčšom New Yorku, ako sa vám žije v 30-tisícovom meste medzi horami?
Najmä v úvode to bolo
náročné, potreboval som čas na adaptáciu. V malom meste všetko plynie
pomalšie. V porovnaní s mestom ako New York je to samozrejme obrovský
rozdiel.
Máte v Ružomberku obľúbené miesta, navštevujete trebárs okolitú
prírodu?
Prírodu ani nie, ale mám veľmi
rád kávu, a tak si na ňu rád zájdem do mesta.
Vaša kariéra je stále len v rozbehu, po čom v nej túžite?
Nepozerám sa extrémne dopredu,
žijem pre prítomnosť. Bol by som rád, keby sme zimovali aspoň na tretej priečke
a keby som mužstvu pomohol čo najväčším počtom gólov.
ISMAR TANDIR – FAKTY
- Narodil sa 19. augusta 1995 vo Frankfurte bosnianskym utečencom. Prezývajú ho Yzzy, je slobodný a bezdetný.
- Futbalové gény zdedil po otcovi, ktorý hrával v druhej lige v bývalej Juhoslávii za Jedinstvo Brčko.
- Ako dieťa emigroval s rodičmi do Ameriky a dôležité futbalové kroky urobil v akadémii New York Red Bulls.
- V roku 2013 si prvýkrát vyskúšal angažmán v Európe, v 19 zápasoch za rezervný tím francúzskeho klubu FC Sochaux strelil 11 gólov, následne sa nakrátko vrátil do Ameriky, kde hral za Sacramento Republic.
- V roku 2015 sa vrátil do Európy. Svoju púť začal v islandskom klube Breiðablik, s ktorým sa radoval z víťazstva v ligovom pohári. Ďalej postupne hrával za rezervný tím španielskej Zaragozy - Deportivo Aragon, srbský Javor Ivanjica, bosniacky Sloboda Tuzla a český druholigový klub MFK Frýdek-Místek, kde v deviatich zápasoch strelil päť gólov.
- Svojou bilanciou v Česku zaujal predstaviteľov MFK Ružomberok. Na Liptove presvedčil na skúške a na jeseň strelil už sedem gólov v našej lige.
- Bosnu a Hercegovinu reprezentoval po kategóriu do 21 rokov, na štart v seniorskom národnom mužstve zatiaľ čaká.
- Jeho obľúbeným hráčom je Zlatan Ibrahimovič, obľúbeným zahraničným klubom Inter Miláno.